Acts 13:27 in Cubeo 27 Ʉbenita ina Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ aru ne jabova máre coreóvabetequemavʉ ñai Jesúre náre mead̶aipõecʉre. Ne boaicõjeiyede ʉ̃́re d̶aquemavʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, diede jã́ri boroteivʉvacari ne jabʉóvaijãravʉai sábadoa coapa. Ʉbenita ne boarĩ́ jarʉvaicõjeiyede Jesúre, vaiquémavʉ caiye yópe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepedeca.
Other Translations King James Version (KJV) For they that dwell at Jerusalem, and their rulers, because they knew him not, nor yet the voices of the prophets which are read every sabbath day, they have fulfilled them in condemning him.
American Standard Version (ASV) For they that dwell in Jerusalem, and their rulers, because they knew him not, nor the voices of the prophets which are read every sabbath, fulfilled `them' by condemning `him'.
Bible in Basic English (BBE) For the men of Jerusalem and their rulers, having no knowledge of him, or of the sayings of the prophets which come to their ears every Sabbath day, gave effect to them by judging him.
Darby English Bible (DBY) for those who dwell in Jerusalem, and their rulers, not having known him, have fulfilled also the voices of the prophets which are read on every sabbath, [by] judging [him].
World English Bible (WEB) For those who dwell in Jerusalem, and their rulers, because they didn't know him, nor the voices of the prophets which are read every Sabbath, fulfilled them by condemning him.
Young's Literal Translation (YLT) for those dwelling in Jerusalem, and their chiefs, this one not having known, also the voices of the prophets, which every sabbath are being read -- having judged `him' -- did fulfill,
Cross Reference Matthew 22:29 in Cubeo 29 Ʉbenita Jesús arejame ina saduceovare: —Mamateivʉbu mʉja, mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja.
Matthew 26:54 in Cubeo 54 Ʉbenita ji nópe d̶aru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
Luke 22:34 in Cubeo 34 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re: —Mʉ, Pedro, coyʉyʉbu mʉre: “Jesúre yʉ coreóvabevʉ”, acʉyʉmu mʉ cari ñami, cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai. Aru yóbecʉe nópe acʉyʉmu mʉ, arejamed̶a Pedrore Jesús.
Luke 24:20 in Cubeo 20 Aru ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeni, ʉ̃́re jocʉcʉjaravena pẽvaicõjeima na sacerdotevare jaboteipõeva ina maje jabovaque.
Luke 24:24 in Cubeo 24 Dinʉmʉma ñʉjacavʉ apevʉ, “¿Jãve márica no?” arĩ, jã́ranʉma na nomicata. Nomiva ne aiye báquepedeca jã́mad̶a na máre. Ʉbenita ʉ̃́re, Jesúre, jã́metemad̶a na, arĩ coyʉrejaimad̶a ina pʉcarã mái nʉipõeva.
Luke 24:44 in Cubeo 44 Dinʉmʉ arejamed̶a náre: —Jave yʉ coyʉcacʉ mʉjare caiye iyede ji cʉede mʉjaque. Coyʉcacʉ mʉjare d̶aiye jaʉvʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe Moisés bácʉre, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe, aru iye Salmos ãmicʉe toivaiye báquepe máre, arejamed̶a náre Jesús.
John 8:28 in Cubeo 28 Que baru yópe arĩ, coyʉrejame Jesús náre: —Mʉje jocʉcʉrã jẽori jãmʉórajiyede yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, majinajaramu jãvene ji ávarede ji baju, “Jʉ̃menijicʉi mácʉbu yʉ, caivʉre mead̶aipõecʉ”, ji arĩ coyʉvarede. Dinʉmʉ maquinóre majinajaramu mʉja. Ji baju jipacʉi coyʉbenore d̶ayʉ bʉojabevʉ. Quénora jipacʉ, Jʉ̃menijicʉ, ʉ̃i coyʉiyepedata, yópe ʉ̃i coyʉicõjeiye báquepe yʉre, coyʉyʉbu yʉ.
John 15:21 in Cubeo 21 Yʉ́cavʉbu mʉja. Aru ina ijãravʉcavʉ yʉre daroyʉ bácʉre majibema na. Que baru mʉjare máre ñájine d̶arãjarama na.
John 16:3 in Cubeo 3 Que d̶arãjarama, yʉre aru jipacʉre máre ne coreóvabe boje.
John 19:28 in Cubeo 28 No yóboi, caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjevarede d̶arĩ bubayʉ bácʉ coreóvarejaquemavʉ Jesús. Que baru yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaiquíyepe ayʉ, yópe arejame Jesús: —Cũiñóivʉ yʉre, arejame Jesús.
John 19:36 in Cubeo 36 Que vaidéjavʉ̃. Yópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca vaino marejávʉ̃: “Ʉ̃i cũad̶oare ye cũinád̶o pʉyobenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Acts 3:17 in Cubeo 17 ’Mʉja, jívʉ, majivʉ yʉ. Mʉje d̶aiye báquede aru mʉje jabova ne d̶aiye báquede Jesúre boarĩ́ jarʉvaivʉ coreóvabeteavʉ̃ mʉja diede.
Acts 13:14 in Cubeo 14 Ʉbenita Pablojã nʉrejaimad̶a Perge ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Earejaimad̶a Antioquía ãmicʉriĩmaroi, Pisidia ãmicʉrijoborõi. Noi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi, judíovai cójijiñami nʉri, ecorĩ, dobarejaimad̶a na, Pablojã.
Acts 15:21 in Cubeo 21 Yópe d̶aiye jaʉvʉ majare. Joe baju cainoa ĩmaroai caisumana coapa jabʉóvaijãravʉai, judíovai cójijiñamia nʉri, põeva jã́ri boroted̶ama Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre aru bued̶ama diede. Que baru ina jápiaivʉ bácavʉ jave majima na diede, arejamed̶a Santiago.
Acts 26:22 in Cubeo 22 Ʉbenita javede aru caride máre Jʉ̃menijicʉ cad̶ateibi yʉre. Que baru yʉ yui núcʉ, coyʉivʉ yávaiyede jãvene caivʉre, parʉrivʉre aru parʉbevʉre máre. Quénora coyʉivʉ yʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquepe ne coyʉcaiyede, “Yópe vaiquíyebu. Que ayʉbe Jʉ̃menijicʉ”, ne aiye báquepedeca.
Acts 28:23 in Cubeo 23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre.
Romans 11:8 in Cubeo 8 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Jʉ̃menijicʉ dápiabede d̶arejaquemavʉ náre aru coreóvabede d̶arejaquemavʉ náre máre. Javede aru caride máre jã́menama na aru jápiabenama na Jʉ̃menijicʉi d̶aiyede aru ʉ̃i ʉrõre máre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Romans 11:25 in Cubeo 25 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Diede mʉja majidivʉ baru, “Me majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiabenajaramu mʉja mʉje ũmei. Jãvemu yo: Ina Israecavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jápiaiyʉbema caride. Ʉbenita apejãravʉ baquinói jápiarĩ ʉ̃i yávaiye méne jʉ arãjarama na diede. Na jʉ abenama pʉ caivʉ ina judíova ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aimara márajivʉ ne jʉ aiyeta Jesucristore. Aru no yóboi, ina judíova máre jápiarĩ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne jʉ arãjarama diede.
1 Corinthians 2:8 in Cubeo 8 Ijãravʉcavʉ ne jabova caivʉ ye coreóvabedejaquemavʉ iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Ina jabova coreóvaivʉ baru, pẽvari jẽomejebu maje jabocʉ cavarõ mearocacʉre meacʉ bajure jocʉcʉjaravena.
2 Corinthians 3:14 in Cubeo 14 Ãnina judíova ye coreóvaivʉ bʉojabedejaquemavʉ ne jã́ri boroteiyede Moisés bácʉi coyʉiye báquede Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inore”, ʉ̃i javecarõ coyʉino mácarõre. Aru quédecabu caride máre. Ye coreóvaivʉ bʉojabema ina judíova, yópe ne cũmaiyepe ne ũmene cuitótecajeque. Pʉ ne cʉiyeta Jesucristoque cũinávʉpe, coreóvaivʉ bʉojarãjarama na. Cristo quécʉra majibi yópe cũmaicajede ĩni jarʉvaiyepe.
2 Corinthians 4:4 in Cubeo 4 Ñʉje coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, náre jápiarĩ eabede d̶aibi ñai abujuvai jabocʉ Satanás, ñai jaboteyʉ ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre. Põeva ne jápiarĩ earĩ jʉ aiye iye yávaiye méne yopedecabu ne jã́jʉroe Cristo meacʉ baju ʉ̃i parʉé pẽoiyede, ñʉje coyʉiyede diede. Ʉbenita yópe jã́ri eabecʉ ʉ̃i jã́mepe pẽoiyede, nopedeca ina põeva diede jʉ abevʉ coreóvabema Cristo, ñai cũinátʉrʉ jípacʉ Jʉ̃menijicʉque, meacʉ baju, ʉ̃i parʉé pẽoiyede, yópe ne jã́ri eabepe diede.
1 Timothy 1:13 in Cubeo 13 Yópe mearo d̶acaibi yʉre javede, ãmeina ʉ̃́re yávayʉ bácʉreca, cujurĩ ñájine d̶ayʉ bácʉreca ʉ̃́re jʉ aivʉre, aru maucʉvacʉ bácʉreca ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, ji que d̶aiye boje caiye iyede coreóvabecʉpe, ji jʉ abe boje Jesúre cãreja.