1 Timothy 5:10 in Cubeo 10 Põeva ne pued̶aimo majacórĩ õ. Coyʉjarãri na õi borore, “Ico nomiópeco mearo d̶aibico õ”. Jaʉvʉ ṍre õi bʉcʉóvaiye báque me mamarare, aru õi copʉ etaiye báque curãdaivʉre, õi joaiye báque Jʉ̃menijicʉi põevai cʉbobare, aru õi cad̶ateiye báque cõmaje ãrojarivʉre máre. Que teni jaʉvʉ ṍre õi mearo d̶acaiye apevʉre cainʉmʉa.
Other Translations King James Version (KJV) Well reported of for good works; if she have brought up children, if she have lodged strangers, if she have washed the saints' feet, if she have relieved the afflicted, if she have diligently followed every good work.
American Standard Version (ASV) well reported of for good works; if she hath brought up children, if she hath used hospitality to strangers, if she hath washed the saints' feet, if she hath relieved the afflicted, if she hath diligently followed every good work.
Bible in Basic English (BBE) And if witness is given of her good works; if she has had the care of children, if she has been kind to travellers, washing the feet of the saints, helping those who are in trouble, giving herself to good works.
Darby English Bible (DBY) borne witness to in good works, if she have brought up children, if she have exercised hospitality, if she have washed saints' feet, if she have imparted relief to the distressed, if she have diligently followed every good work.
World English Bible (WEB) being approved by good works, if she has brought up children, if she has been hospitable to strangers, if she has washed the saints' feet, if she has relieved the afflicted, and if she has diligently followed every good work.
Young's Literal Translation (YLT) in good works being testified to: if she brought up children, if she entertained strangers, if saints' feet she washed, if those in tribulation she relieved, if every good work she followed after;
Cross Reference Matthew 5:16 in Cubeo 16 Nopedecabu mʉje cʉe põeva ne jã́inore. Ména cʉjarã mʉja ijãravʉi, yócavʉ ne jã́rajiyepe aivʉ mʉje mearore d̶aiyede. Diede jã́ri, coreóvarãjarama aipe ãrojacʉre majepacʉ cavarõ mearocacʉre. Aru “Meacʉbu mʉ”, arãjarama ʉ̃́re, arejamed̶a Jesús.
Luke 7:38 in Cubeo 38 Orĩ earejacod̶a Jesúi cʉboba yebai. Aru õi orique ẽnuvarejacod̶a ʉ̃i cʉbobare. Que teni popovarejacod̶a õi pod̶aque. Aru nuri ʉ̃i cʉbobare, õi pued̶aiye boje ʉ̃́re, yuarejacod̶a iye mumijʉede ʉ̃i cʉboba pʉenoi.
Luke 7:44 in Cubeo 44 Jesús copedini, jã́ñʉ ico nomióre, arejamed̶a Simóre: —Jã́jacʉ ico nomióre. Ecovʉ yʉ mi cʉ̃rami, aru jíbetevʉ mʉ oco, joaquiye ji cʉbobare. Ʉbenita ico nomió ẽnuvaimico ji cʉbobare õi orique aru popovaibico õi pod̶aque.
John 13:5 in Cubeo 5 Que teyʉ bácʉ oco doaibʉre yuarĩ buivárejame, ñʉje cʉbobare joacʉyʉ. Ñʉje cʉbobare joarĩ bʉ́rejame. Ñʉjacacʉ cũinácʉre joarĩburu yóboi, tʉ̃reicaje ʉ̃i bʉoicajeque tʉ̃renejame.
Acts 6:3 in Cubeo 3 Que baru mʉja, ñʉjevʉ, beojarã siete paivʉ mʉjacavʉre. Yópe bajarã́ri na: Põeva ne pued̶aimara, Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjeimara, aru majiéde cʉvarivʉ bajarã́ri. Ñʉja náre coapavaicõjenajivʉbu cõmaje ãrojarivʉre.
Acts 9:36 in Cubeo 36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre.
Acts 9:39 in Cubeo 39 Jʉ arĩ, Pedro nʉrejamed̶a náque. Ne eaiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re yaiyó bácoi cʉritucubʉ pʉenocatucubʉi. Ditucubʉi ecoyʉ, caivʉ ina nomiópeva oivʉ õ mácore chĩtoivʉ ʉ̃́re, jã́d̶ovaivʉ barejáimad̶a doicajeare, Dorcas báco õi nareiye báquede apʉco cãreja.
Acts 10:22 in Cubeo 22 Pedrore arejaimad̶a na: —Ñʉje jabocʉ, ʉ̃i ãmiá Cornelio, cien paivʉ churaravai jabocʉ, darobi ñʉjare mi yebai. Meacʉbe ʉ̃, aru mearore jíyʉbe Jʉ̃menijicʉre. Caivʉ judíova me jã́d̶ama ʉ̃́re. Pued̶ad̶ama ʉ̃́re pare. Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ, ángele, yópe abiya ʉ̃́re: “Cutujacʉ mʉ Pedrore mi cʉ̃rami, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ mʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne”, abiya ñai ángele ñʉje jabocʉre, arejaimad̶a ina Pedrore vorãdaivʉ bácavʉ.
Acts 16:14 in Cubeo 14 Cũináco nácaco ñʉje coyʉiyede jápiad̶o, õi ãmiá Lidia, Tiatira ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a. Meacajea ñemijuaricajea cuitótecajeare bojed̶aipõeco barejácod̶a õ. Mearore jívarejacod̶a Jʉ̃menijicʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉ jápiarĩ ad̶are d̶arejaquemavʉ ṍre.
Acts 22:12 in Cubeo 12 ’Noi cʉ́teame cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ mearore jiame Jʉ̃menijicʉre jãve aru d̶ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Aru caivʉ nócavʉ judíova ʉ̃́re pued̶arĩ me yávaquemavʉ ʉ̃́ra.
Romans 12:13 in Cubeo 13 Jíjarã mʉje cʉvecarõre aru tãutʉrare máre ina Jʉ̃menijicʉi põevacavʉre jaʉéde. Me copʉ etajarã ina curãdaivʉre mʉje yebai apenoacavʉre.
Ephesians 2:10 in Cubeo 10 Jʉ̃menijicʉrecabe ñai cʉed̶ayʉ majare. Apʉé mamaeque cʉre d̶aiyʉrejaquemavʉ majare, maje mearo d̶arãjiyepe ayʉ caivʉ põevare cainʉmʉa. Que d̶arejaquemavʉ ʉ̃i cutuiye báque boje majare, maje jʉ arãjiyepe ayʉ Cristore. Jipocamia “D̶ajarãri na mearo matʉiyeda”, arĩ dápiarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ maja cʉrãjivʉrã Cristoque cũinávʉpe.
Colossians 1:10 in Cubeo 10 Jẽniaivʉbu diede, mʉje d̶arãjiyepe aivʉ yópe ina Jʉ̃menijicʉ jina ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi torojʉquiyepe aivʉ mʉjaque cainʉmʉa. Pʉeno baju jẽniaivʉbu Jʉ̃menijicʉque mʉje mearo d̶arãjiyepe aivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe aru mʉje coreóvarãnʉrajiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre pʉeno baju caijãravʉa.
1 Timothy 2:10 in Cubeo 10 Ʉbenita d̶ajarãri yópe nomiva Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉpe, apevʉ ne jã́rajiyepe aivʉ náre ne cad̶ateiye boje me apevʉre.
1 Timothy 3:7 in Cubeo 7 Aru ñai Jesúre jʉ aivʉre coreipõecʉre d̶aiye jaʉvʉ cainʉmʉa yópe ina Jesúre jʉ abevʉ ne me yávarãjiyepe aiye ʉ̃́ra. Ʉ̃i ména d̶abedu ina jʉ abevʉ ãmeina yávarãjarama ʉ̃́ra. Que teni vainí tʉcʉyʉme ʉ̃́re ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovaiyeque. Ñai abujuvai jabocʉ jẽcʉyʉme ʉ̃́re nopedeca doriñʉ jẽiyepe moacʉre.
1 Timothy 5:16 in Cubeo 16 Cũináco nomió Jesúre jʉ ad̶o cʉvaco baru nomiópevare õ jivʉ jẽneboi, cad̶ateiye jaʉvʉ ṍre, ina Jesúre jʉ aipõevare cad̶ateiye jaʉbequiyepe aiye náre. Nópe d̶aiyede ina Jesúre jʉ aipõeva jãve cad̶atenajarama ina nomiópevare, ñame ne cad̶atebemarare jãve cõmaje ãrojarivʉre.
1 Timothy 5:25 in Cubeo 25 Quédeca apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama caivʉ ne jã́iyede. Aru caivʉ coreóvad̶ama aipe ne mearo d̶aiyede. Ʉbenita apevʉ põeva mearo d̶ad̶ama yavenina. Ʉbenita yaveni d̶aivʉ bʉojabenama na cainʉmʉa. Quénora cũinájãravʉ baquinói apevʉ coreóvarãjarama aipe ne mearo d̶aiyede.
1 Timothy 6:18 in Cubeo 18 Ina cʉve cʉvarivʉre d̶aicõjejacʉ me apevʉre. Jecʉbevʉva jícõjejacʉ náre ne cʉvaequede, ne coapavarãjiyepe ayʉ cõmaje ãrojarivʉre, cad̶atenajivʉ náre.
2 Timothy 1:5 in Cubeo 5 Ãrʉcʉbu yʉ mi jʉ aiye báquede Jesúre jãve. Mamarʉmʉre míñeco Loida aru mipaco Eunice máre jʉ arejaima Jesúre. Aru jãve majivʉ yʉ mʉre máre jʉ ayʉre ʉ̃́re.
2 Timothy 2:21 in Cubeo 21 Que baru ñai põecʉ dajocayʉ baru ʉ̃i ãmeina teiyede, memecacʉyʉme me maje jabocʉre. Ʉ̃i mearo d̶aiye boje, põeva pued̶arãjarama maje jabocʉre, nopedeca didʉá bojecʉridʉaque ñai cʉ̃rami upacʉ pued̶aiyepe ñai ʉ̃́re jã́cʉdayʉre. Que teni ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉ me, coreibi d̶acʉyʉ caino memecaino mearore cainʉmʉa.
2 Timothy 3:15 in Cubeo 15 Aru mʉ coreóvaivʉ jʉed̶ocʉ cãreja, caride máre, majicʉre iye Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquede ʉ̃i yávaiyede, mi majiquiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉ mead̶acʉyʉre mʉre, mi jʉ aiye boje Jesucristore.
2 Timothy 3:17 in Cubeo 17 Ñai Jʉ̃menijicʉre memecayʉbe nópe d̶arĩ me majini, napini coreyʉ, d̶acʉyʉ caiye méne.
Titus 2:7 in Cubeo 7 Jã́d̶ovajacʉ náre cainʉmʉa mi baju mearo d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Mi bueiyede náre buejacʉ caiye iye yávaiyede jãvene. Ãrʉmetebejacʉ aru oatʉvabejacʉ apejĩene. Que baru mi bueiye bajad̶éni nurié cainʉmʉa. Aru buejacʉ ina mʉre jápiaivʉ ne pued̶arãjiyepe ayʉ mʉre aru mi bueiyede máre.
Titus 2:14 in Cubeo 14 Jesucristo boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i bajure ʉ̃i mauvare, mead̶acʉyʉ majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Que d̶aicõjenejaquemavʉ, meara d̶acʉyʉ majare, maje torojʉrĩ memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re me ʉ̃ jinape.
Titus 3:1 in Cubeo 1 Ãrʉre d̶ajacʉ mʉ ina Jesúre jʉ aipõevare jaʉrõre náre ne jʉ aiye ina jabovare aru cõjeipõevare máre. D̶ajarãri yópe ina jabova ne d̶aicõjeiyepe. Aru napini corejarãri, mearo d̶arãjivʉ cainʉmʉa.
Titus 3:8 in Cubeo 8 Jãvetamu die. Que baru ʉvʉ yʉ mi coyʉquiyede caiye iyede parʉrõreca, ina Jʉ̃menijicʉre jʉ aipõeva ne mearo d̶arãjiyepe ayʉ cainʉmʉa. Iye bueiye jãve métamu. Aru bojecʉetamu máre. Que baru caivʉ põeva majima aipe d̶aiye jaʉrõre náre, iye bueiye jãveque.
Titus 3:14 in Cubeo 14 Aru caivʉ apevʉ ina Jesúre jʉ aipõeva quédeca buejarãri, na máre mearo d̶arãjivʉ aru cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre náre jaʉéde. Que teni mearo d̶arãjarama ne cʉede ijãravʉi.
Hebrews 10:24 in Cubeo 24 Torojʉrivʉ d̶aiyʉrãjarevʉ yópe majare jaʉrõpe pʉeno méne nʉre d̶are nʉrajivʉ maje baju maje ũmei, cad̶atenajivʉ majacavʉre, aru ʉrãjivʉ majacavʉre, mearo d̶arãjivʉ náre máre.
Hebrews 13:2 in Cubeo 2 Cainʉmʉa torojʉrivʉ me copʉ etarĩ jacoyʉjarã mʉja ina curãdaivʉre mʉje cʉ̃ramia coapa. Nópe d̶aiyede dajocabejarã mʉja. Apevʉ majeñecuva mácavʉ ne nópe d̶aiyede, coreóvabevʉva copʉ etarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara ángelevare.
Hebrews 13:21 in Cubeo 21 Mʉjare mearare d̶arĩ jaʉbede d̶ajacʉrĩ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, ñai cãrijimene d̶ayʉ, mʉje d̶aiye majinajiyepe ayʉ caiyede mearo bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearare d̶are d̶ajacʉrĩ majare, maje torojʉre d̶arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que baru mearore jínajarevʉ Cristore cainʉmʉa, jã́d̶ovarajivʉ ʉ̃́re meacʉ bajure. Quédecabu.
1 Peter 2:12 in Cubeo 12 Quénora mearo d̶arĩ me cʉjarã mʉja ina Jesucristore jʉ abevʉ ne jẽneboi. Que teni ne ãmeina yávaiyede mʉjare ãmeina teivʉpe, návacari, mʉje mearo d̶aiyede jã́ri, yópe arĩ, “Ãmeina teivʉ ãmema na. Me d̶ad̶ama na”, arĩ coyʉrãjarama mʉjara. Que baru mearore jínajarama na Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ñájine d̶acʉyʉ põevare, ne ãmeina teiye boje.
1 Peter 4:9 in Cubeo 9 Torojʉrivʉ copʉ etajarã mʉjevʉre me. Jecʉbejarã ne ãiyede, “Ʉbevʉ yʉ náre copʉ etarĩ”, abevʉva.
3 John 1:12 in Cubeo 12 Demetriocapũravʉ caivʉ ne me yávaimʉme. Ʉ̃́vacari cʉbi me ʉ̃i majié boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Ñʉja máre coyʉivʉbu ñʉje jã́iye báque boje aipe ʉ̃i mearo d̶aiyede. Aru majivʉ mʉ ñʉje yávaiyede jãvene.