Luke 21 in Tuyuca

1 Jesús ĩñacogʉ, niyeru cʉorá niyeru sã́ãretibaripʉ pairó niyeru sã́ãrĩ ĩñayigʉ.

2 Sĩcõ wapewio bóaneõgõ pʉaquí wapamanírequiri sã́ãrĩ ĩñayigʉ.

3 Teeré ĩñagʉ̃, jĩĩyigʉ: —Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre igo wapewio bóaneõgõ niipetira nemorṍ ticoyo.

4 Ĩ́niãpeja cʉ̃́ãrẽ dʉsaríguere ticooya. Coopeja coo cʉomíãrigue, coo yaaré sãĩbóariguegãrẽ ticopetijãyo, jĩĩyigʉ.

5 Sĩquẽrã cʉ̃ʉ̃ buerá Cõãmacʉ̃wii maquẽrẽ wedeseyira: —Ʉ̃tãquiritõ ãñurémena tiirí wii ãñunetõjõãri wii niiã. Cʉ̃́ã mamorecã ãñunetõjõãre niiã, jĩĩyira. Jesús cʉ̃́ã jĩĩrére tʉogʉ́, jĩĩyigʉ:

6 —Mʉ́ã ãno ĩñaré too síro ʉ̃tãqui apequí sotoápʉ weemʉãrigue pʉtʉáricu. Niipetire cõãnoãdacu, jĩĩyigʉ.

7 Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: —Ʉ̃sãrẽ buegʉ́, mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena ĩñamasĩnoãdari, ate wáaadari sʉguerogãrẽ? jĩĩyira.

8 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: —Ãñurõ tʉomasĩ́ña, ãpẽrã́ jĩĩditori jĩĩrã. Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. “Atibʉ́reco petiádaro péerogã dʉsaa”, jĩĩãdacua. Cʉ̃́ãrẽ padeó nʉnʉríjãña.

9 “Cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ basocá cʉ̃́ã õpãrãrẽ́ cõãrã tiiíya” jĩĩrécãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáasʉgueadare niirõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména, jĩĩyigʉ.

10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩnemoyigʉ: —Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua.

11 Bayiró dita cãmeñare wáaadacu. Peeditapʉre jʉabóare, diaré wáaadacu. Ʉ̃mʉã́sepʉre quioré, merẽã bauré bauáadacu.

12 ’Tee wáaadari sʉguero, ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ ñee, ñañarõ tiiádacua. Mʉ́ãrẽ judíoa neãré wiseripʉ néewa, queti beseadacua. Peresuwiipʉ sõnecoadacua. Õpãrã́, dutirá pʉtopʉ néewa, queti beseadacua. Tee niipetirere tiiádacua mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa.

13 Cʉ̃́ã teero tiirí, yʉʉ mʉ́ãrẽ tiirére wedemasĩãdacu.

14 Cʉ̃́ãrẽ yʉʉadarere wãcũsʉguerijãña.

15 Yʉʉ mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́da cʉ̃́ãrẽ yʉʉadarere. Teeména mʉ́ãrẽ ĩñatutira mʉ́ã wedeserere sĩcãrĩbíricua. “Tee diamacʉ̃́ niiria”, jĩĩmasĩricua.

16 Mʉ́ã pacʉsʉ̃mʉã, mʉ́ãya wedera, mʉ́ã menamacãrã mʉ́ãrẽ dutirápʉre wedesããdacua. Cʉ̃́ã teero tiirí, mʉ́ã sĩquẽrãrẽ sĩãjã́ãdacua.

17 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa.

18 Teero tiipacári, mʉ́ãrẽ merẽã wáaãmaricu.

19 Yʉʉre padeodúrijãña. Wãcũtutuarucujãña. Teero tiirá, catiré petihére bʉaádacu.

20 ’Mʉ́ã surara Jerusalénrẽ niisodeari ĩñarã, “tiimacãrẽ cõããdaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩãdacu.

21 Teero wáari ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ. Jerusalénpʉ niirã́ aperopʉ́ wáaaro. Cã́pũpʉ niirã́ tiimacãpʉ pʉtʉawarijããrõ.

22 Teebʉrecori Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu: Cõãmacʉ̃ Jerusalén macãrãrẽ ñañarõ tiigʉ́daqui.

23 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu. Atiditapʉ́re bayiró ñañarõ netõré niiãdacu. Cõãmacʉ̃ basocáre bayiró peti ñañarõ tiigʉ́daqui.

24 Ãpẽrã́ cãmerĩ́sĩãrõpʉ sĩãnóãdacua. Ãpẽrã́ ñee, niipetire ditapʉ néewanoãdacua. Apeditá macãrã judíoa niihẽrã Jerusalénrẽ cõãdioco, cʉtamʉtṍãdacua. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ dutiriro jeatuaro teero tiiádacua, jĩĩyigʉ.

25 Jesús wedenemoyigʉ: —Teero wáaadari sʉguero, muĩpũ bʉ́reco macʉ̃, ñami macʉ̃, ñocõã́ pee merẽã bauré wasoádacu. Atibʉ́reco niipetiropʉ macãrã día pairímaa, ocoturíre bayiró bʉsʉri tʉorá, ʉcʉára, dee tii masĩriadacua.

26 Basocá atibʉ́recopʉre wáaadarere wãcũrã, bayiró cuira, tʉomasĩ́re petijṍããdacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua.

27 Teero wáari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉápʉ tutuaremena asibatédiatiri ĩñaãdacua.

28 Tee niipetire wáanʉcãrĩ, wãcũtutua, ʉseniña. Ʉ̃mʉã́sepʉ ĩñamʉõcoya. Mʉ́ãrẽ netõnéãdaro péerogã dʉsaádacu, jĩĩyigʉ.

29 Ate queorémena wedeyigʉ: —Higueragʉ, teero biiri niipetire yucʉ biirecʉtirere wãcũña.

30 Pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩnoã.

31 Tee tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare jeaadaro péerogã dʉsacú” jĩĩ masĩña.

32 ’Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, yʉʉ jĩĩãrigue niipetire wáaadacu.

33 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu.

34 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉrecore mʉ́ã masĩricu. Teero tiirá, mʉ́ã ãñurõ niiyueya. Mʉ́ã ñañaré tiirére tiirípori jĩĩrã, tiiríjãña. Cũmurijãña. Atibʉ́reco maquẽrẽ wãcũpatirijãña. Mʉ́ã wãcũña manirṍ yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco jeaadacu.

35 Tiibʉrecore niipetiropʉ macãrã tãmuãdacua. Teero tiirá, tʉomasĩ́ña.

36 Mʉ́ã ãñurõ ĩñacoya. “Tee ʉ̃sã ñañarõ netõã́darere netõnéña” jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrucújãña. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ cuiro manirṍ bocaada jĩĩrã, sãĩrucújãña, jĩĩyigʉ.

37 Jesús bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃wiipʉ bueyigʉ. Ñamirĩrẽ́ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáa, niirucuyigʉ.

38 Bóerigã basocá niipetira Cõãmacʉ̃wiipʉ cʉ̃ʉ̃rẽ tʉorá wáarucuyira.