Luke 20 in Tuyuca

1 Sicabʉreco Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ basocáre buegʉ tiiyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ye ãñuré quetire wedegʉ tiiyígʉ. Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá Jesús pʉtopʉ jeayira bʉtoá dutirámena.

2 Cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira: —Ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Noã dutirémena mʉʉ teeré tiii? ¿Noã mʉʉrẽ dutiré ticori? jĩĩyira.

3 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉre wedeya:

4 ¿Noã Juanrẽ́ wãmeõtidutigʉ ticocoyiri? ¿Cõãmacʉ̃ o basocápe ticocoyiri? jĩĩyigʉ.

5 Cʉ̃́ãpe cãmerĩ́ wedeseyira: —Marĩ “Cõãmacʉ̃ ticocorigʉ niiwĩ” jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ “too docare ¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríri?” jĩĩboqui.

6 Marĩ “basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorira niiwã” jĩĩãtã, niipetira marĩrẽ ʉ̃tãperimena déesĩããdacua. “Juan profeta niiwĩ” jĩĩ padeoóya, jĩĩyira.

7 Teero tiirá, Jesuré: —Ticocorigʉre masĩriga, jĩĩjãyira.

8 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Yʉʉcã mʉ́ãrẽ “ate dutirémena teeré tiia” jĩĩ wederia, jĩĩyigʉ.

9 Jesús basocáre ate queorémena wedenʉcãyigʉ: —Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ niiyigʉ ʉse wese oterigʉ. Oteri siro, ãpẽrãrẽ́ tiiditare wasoyigʉ. Wasoari siro, aperopʉ́ wáayigʉ yoari niigʉ̃ wáagʉ.

10 Ʉse dʉcacʉtirito niirĩ, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dita cʉ̃ʉ̃ wasorirare “ʉse cʉ̃́ã dúa wapatárere decomena ticocoaro yʉʉre” jĩĩcomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ toopʉ́ jeari, tiidita wasorira cʉ̃ʉ̃rẽ páa, péerogã ticoripacara, pʉtʉócojãyira.

11 Ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ padecotegʉre ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃cãrẽ páa, ñañarõ buijã́, péerogã ticoripacara, pʉtʉócojãyira.

12 Too síro ãpĩrẽ́ ticoconemoyigʉ sũcã. Cʉ̃ʉ̃cãrẽ cãmitu, cõãjãyira.

13 ’Tiidita õpʉ̃ “¿deero tiigʉ́dari yʉʉ?” jĩĩ wãcũnʉcãyigʉ. “Yʉʉ macʉ̃ yʉʉ bayiró maĩgʉ̃́rẽ ticocogʉda. Apetó tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ quioníremena ĩñabocua”, jĩĩmiyigʉ.

14 Õpʉ̃ macʉ̃ toopʉ́ jeari ĩñarã, tiidita wasorira cãmerĩ́ wedeseyira: “Ãnirã́ niiĩ too síropʉ atiditaré ñeegʉ̃dʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãcó. Cʉ̃ʉ̃ manirĩ́, atiditá marĩya dita pʉtʉáadacu”, jĩĩmiyira.

15 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, tiiwese wesapʉ néewa, sĩãcõã́jãyira, jĩĩ wedeyigʉ. Jesús basocáre sãĩñáyigʉ: —Tiidita õpʉ̃ cʉ̃́ãrẽ tiiádarere mʉ́ãrẽ wedegʉda.

16 Cʉ̃ʉ̃ ati, cʉ̃ʉ̃ya dita wasorirare sĩãcõã́peti, ãpẽrãrẽ́ tiiditare ticojãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ. Teeré tʉorá: —¡Teero wáarijããrõ! jĩĩyira.

17 Jesús cʉ̃́ãrẽ ĩña, jĩĩyigʉ: —Wáaadacu. Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ jĩĩrére tʉoyá: Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira. Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re.

18 Tiiqui sotoapʉ ñaapeagʉ mʉtãjõãgʉ̃daqui. Tiiqui cʉ̃ʉ̃ sotoapʉ ñaapeaatã, ãñurõ mʉtãpetijõãgʉ̃daqui, jĩĩyigʉ.

19 Moisés jóarigue buerá, paiaré dutirá, “tee queorémena marĩrẽ jĩĩtutigʉ tiiquí” jĩĩ masĩjãyira. Toorá “¿cʉ̃ʉ̃rẽ deero tii ñeerõ booi?” jĩĩmiyira. Basocáre cuira, ñeemasĩriyira.

20 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ ĩñanʉnʉse, ãpẽrãrẽ́ ĩñadutira ticocoyira. Cʉ̃́ãrẽ basocá ãñurã́ tiiróbiro niidutiyira. Cʉ̃́ã Jesús merẽã yʉʉri boomíyira. Teeména tiidita dutigʉ́pʉre wedesã ticodʉgamiyira.

21 Teero tiirá, cʉ̃́ã ticocoarira Jesús pʉto wáa, sãĩñáyira: —Basocáre buegʉ́, ʉ̃sã masĩã: Mʉʉ diamacʉ̃́rã wedea; diamacʉ̃́rã buea. Basocá niipetirare sĩcãrĩbíro ĩñaã. Cõãmacʉ̃ dutirére diamacʉ̃́ buea.

22 Teero tiigʉ́, ʉ̃sãrẽ wedeya: ¿Romanuã õpʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ niyeru wapasédutirere wapatíadari; o wapatírigarite? jĩĩyira.

23 Jesupé cʉ̃́ã ñañarõ tiidʉgárere masĩjãyigʉ. Teero tiigʉ́, jĩĩyigʉ:

24 —Niyeruquire ẽñoñá yʉʉre. ¿Noãyá diapóa, noã wãme tusai? jĩĩyigʉ. —César romanuã õpʉ̃ye tusaa, jĩĩyira.

25 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ: —Too docare Césaye niirére Césare wiyayá; Cõãmacʉ̃yere Cõãmacʉ̃rẽ wiyayá, jĩĩyigʉ.

26 Jesuré basocá tʉocóropʉ merẽã yʉʉrére bʉaríyira. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃ yʉʉrére tʉomaníjõãrã, ditamaníjõãyira.

27 Sĩquẽrã saduceo basoca Jesús pʉto jeayira. Cʉ̃́ã “diarira masãmʉãricua” jĩĩcua. Jesuré sãĩñáyira:

28 —Basocáre buegʉ́, Moisés dutirére jĩĩãda: “Sĩcʉ̃ põnamanígʉ̃ diaweori, cʉ̃ʉ̃ bai cʉ̃ʉ̃ nʉmo niirigore dúutuaro. Cʉ̃ʉ̃ coomena cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ diarigʉre põnacʉtíbosaaro”, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ Moisés.

29 Sĩcʉ̃põna siete niiyira. Cʉ̃́ã sõwʉ̃ nʉmocʉtiyigʉ. Põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ.

30 Cʉ̃ʉ̃ siro macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ sõwʉ̃ nʉmorẽ dúutumiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃cã põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ.

31 Cʉ̃́ã siro macʉ̃cã coore dúutu, põnamanígʉ̃rã diajõãyigʉ. Niipetira cʉ̃́ã siro macãrãcã teerora wáayira. Cʉ̃́ã siete põnamanípacara, diapetijõãyira.

32 Too síro cʉ̃́ã nʉmo niimirigocã diajõãyigo.

33 Cʉ̃́ã siete coore nʉmocʉtimiyira. Teero tiigó, diarira masãmʉãrĩ, ¿nii nʉmope pʉtʉágodari? jĩĩyira.

34 Jesupé cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ: —Atibʉ́recopʉre ʉ̃mʉã́, numiã́ nʉmocʉti, manʉcʉtiya.

35 Cõãmacʉ̃ beserira dia masãmʉãri siro, ʉ̃mʉã́, numiã́ wãmosíaricua.

36 Ángelea tiiróbiro niiĩya. Dianemoricua sáa. Cõãmacʉ̃ masõrira niijĩrã, Cõãmacʉ̃ põna niiĩya.

37 Diarira masãmʉãrere Moisécã cʉ̃ʉ̃ jóariguemena ẽñorígʉ niiwĩ. Yucʉʉ jʉ̃ʉ̃rísati quetipʉ Cõãmacʉ̃ “Abraham, Isaac, Jacob Õpʉ̃ niiã yʉʉ” jĩĩriguere jóarigʉ niiwĩ.

38 Cõãmacʉ̃ diarira Õpʉ̃ niirii; catirá Õpʉ̃pe niiĩ. Cʉ̃ʉ̃ ĩñacoropʉ niipetira catiiya, jĩĩyigʉ.

39 Sĩquẽrã Moisés jóarigue buerá Jesuré jĩĩyira: —Basocáre buegʉ́, mʉʉ diamacʉ̃́ peti wedesea.

40 Too síro cʉ̃ʉ̃rẽ apeyé sãĩñánemodʉgariyira sáa, “marĩrẽ netõnʉcã́boqui sũcã” jĩĩrã.

41 Jesús basocáre sãĩñáyigʉ: —¿Deero tiirá “Cõãmacʉ̃ beserigʉ David pãrãmi niiĩ” jĩĩĩ?

42 David basirora Salmopũpʉ jóarigʉ niiwĩ: Cõãmacʉ̃ jĩĩwĩ yʉʉ Õpʉ̃rẽ: “Yáa wãmo diamacʉ̃́niñape duiya,

43 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”, jĩĩ jóarigʉ niiwĩ.

44 David “yʉʉ Õpʉ̃” jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃ beserigʉre jĩĩgʉ̃ tiirígʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ pãrãmí niipacari. Teeré ãñurõ wãcũña, jĩĩyigʉ.

45 Niipetira basocá tʉocóropʉ Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre wedeyigʉ.

46 —Moisés jóarigue buerá tiiróbirora tiirucúrijãña. Cʉ̃́ã suti yoaretõ sãña, wáaʉseniya. Macã decopʉ quioníremena ãñudutiri boocúa. Neãré wiseripʉ sʉguero maquẽ duirépʉ dícʉ duidʉgacua. Bosebʉreco tiirópʉcãrẽ teerora tiidʉgácua.

47 Niyeru boorá, wapewia numiãye wiserire jĩĩditoremena ẽmacua. Cʉ̃́ã yoari Cõãmacʉ̃mena wedesera tiiróbiro tiiditóya basocáre. Cʉ̃́ãrã ãpẽrã́ nemorṍ ñañarõ tiinóãdara niiĩya, jĩĩyigʉ.