James 3:17 in Tuyuca 17 Cõãmacʉ̃ tʉomasĩ́re ticoré cʉorápeja ñañarére ãmaãrõ manirṍ niicua. Cʉ̃́ãjã biiro niicua: Ãñurõ niirecʉtirere boorá, basocáre ãñurõ wéepeora, wederére ãñurõ tʉoñérã, ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarã́, niipetirare ãñuré tiirá, niipetirare sĩcãrĩbíro tiirá, tiiditóro manirṍ ãñurõ tiirécʉtira niicua.
Other Translations King James Version (KJV) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceable, gentle, and easy to be intreated, full of mercy and good fruits, without partiality, and without hypocrisy.
American Standard Version (ASV) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceable, gentle, easy to be entreated, full of mercy and good fruits, without variance, without hypocrisy.
Bible in Basic English (BBE) But the wisdom which is from heaven is first holy, then gentle, readily giving way in argument, full of peace and mercy and good works, not doubting, not seeming other than it is.
Darby English Bible (DBY) But the wisdom from above first is pure, then peaceful, gentle, yielding, full of mercy and good fruits, unquestioning, unfeigned.
World English Bible (WEB) But the wisdom that is from above is first pure, then peaceful, gentle, reasonable, full of mercy and good fruits, without partiality, and without hypocrisy.
Young's Literal Translation (YLT) and the wisdom from above, first, indeed, is pure, then peaceable, gentle, easily entreated, full of kindness and good fruits, uncontentious, and unhypocritical: --
Cross Reference Matthew 5:8 in Tuyuca 8 ’Ãñuré wãcũ tʉgueñarãno ʉseniya. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ĩñaãdacua.
Matthew 23:28 in Tuyuca 28 Mʉ́ãcã teerora basocá ãñurã́ baucú ãpẽrã́ ĩñacoropʉ. Popeapʉpere ãñuré tiidʉgáre manicú sáa. Ñañaré niinetõjõãcu.
Luke 6:36 in Tuyuca 36 Marĩ Pacʉ bóaneõrõbirora mʉ́ãcã bóaneõña.
Luke 12:1 in Tuyuca 1 Basocá paʉ peti Jesús pʉtopʉ neãyira. Paʉ niijĩrã, cãmerĩ́ cʉtadiyóyira. Jesús cʉ̃ʉ̃ buerá dícʉre wedesʉgueyigʉ: —Fariseo basocaye pã púuri tiirére tʉomasĩ́rõ booa. Tee jĩĩditoremena padeoré niicu.
Luke 21:15 in Tuyuca 15 Yʉʉ mʉ́ãrẽ masĩrĩ tiigʉ́da cʉ̃́ãrẽ yʉʉadarere. Teeména mʉ́ãrẽ ĩñatutira mʉ́ã wedeserere sĩcãrĩbíricua. “Tee diamacʉ̃́ niiria”, jĩĩmasĩricua.
John 1:14 in Tuyuca 14 Cõãmacʉ̃ wãcũrére marĩrẽ wedegʉdʉ basocʉ́ bauárigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃sãmena niiwĩ. Basocáre ãñurõ peti tiijã́wĩ. Niipetire cʉ̃ʉ̃ wedeserigue, cʉ̃ʉ̃ tiirígue diamacʉ̃́ niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ asibatérere, cʉ̃ʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niirecʉtirere ĩñawʉ̃. Tee ʉpʉtí maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ sĩcʉ̃ niigʉ̃́ dícʉ cʉoquí.
John 1:47 in Tuyuca 47 Jesús Natanael atiri ĩñagʉ̃: —Ãni Israelya põna macʉ̃ peti, tiiditóre manigʉ̃́ niiĩ, jĩĩwĩ.
Acts 9:36 in Tuyuca 36 Jope wãmecʉtiri macãpʉ sĩcõ numiṍ Jesuré padeogó niiyigo. Coo wãmecʉtiyigo Tabita. Griegoayemena coo wãme Dorcas niiyiro. Coo ãñurõ tiirucújãyigo. Bóaneõrãrẽ ãñurõ tiiápuyigo.
Acts 11:24 in Tuyuca 24 Cʉ̃ʉ̃ ãñuniwĩ. Espíritu Santo cʉ̃ʉ̃mena niirigʉ niiwĩ. Ãñurõ Cõãmacʉ̃rẽ padeorucúrigʉ niiwĩ. Paʉ basocá cʉ̃ʉ̃ wedeserere tʉorá Jesuré padeoyíra.
Romans 12:9 in Tuyuca 9 Tiiditóro manirṍ ãpẽrãrẽ́ maĩñá. Ñañarére booríjãña. Ãñurépere booyá.
Romans 12:18 in Tuyuca 18 Mʉ́ã niirṍ põõtẽ́õrõ niipetiramena ãñurõ niirecʉtiya.
Romans 15:14 in Tuyuca 14 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ biiro tʉgueñaã: Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiicú; Jesucristoyere ãñurõ masĩcu; cãmerĩ́ wedequẽnomasĩcu.
1 Corinthians 2:6 in Tuyuca 6 Teero niipacari, Jesuré ãñurõ padeorápʉre masĩrére wedea. Tee masĩré atibʉ́reco macãrãye masĩré mee niiã; cʉ̃́ãrẽ dutiráye masĩré mee niiã. Cʉ̃́ã máata petiádacua.
1 Corinthians 12:8 in Tuyuca 8 Cõãmacʉ̃ Espíritu Santomena sĩquẽrãrẽ ãñurõ masĩrémena wedesemasĩrere ticoqui. Ãpẽrãrẽ́ cʉ̃ʉ̃menarã ãñurõ tʉomasĩ́remena wedemasĩrere ticoqui.
1 Corinthians 13:4 in Tuyuca 4 Marĩ cãmerĩ́ maĩrã́, biiro tiia: Ãpẽrã́ marĩrẽ merẽã tiirí, cʉ̃́ã tiirére nʉcãjã́ã. Niipetirare ãñurõ tiia. Ãpẽrãrẽ́ ĩñatutiria. “Biiro biigʉ́no niiã yʉʉja”, jĩĩ wãcũria. “Ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ niinetõnʉcãrã niiã”, jĩĩ wãcũria.
2 Corinthians 9:10 in Tuyuca 10 Cõãmacʉ̃rã niiĩ oteréperire ticogʉ́, teero biiri yaarére ticogʉ́. Tee tiiróbiro cʉ̃ʉ̃rã́ mʉ́ãcãrẽ niipetire mʉ́ã cʉoádarere ticogʉdaqui. Oteréperi wii dʉcacʉtirobiro mʉ́ã cʉorére nemorṍ wáari tiigʉ́daqui. Teeména mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiiápumasĩãdacu.
2 Corinthians 10:1 in Tuyuca 1 Yʉʉ Pablo mʉ́ãrẽ tiidutígʉda. Yʉʉrá niiã basocá biiro jĩĩ wãcũnorigʉ: “Cʉ̃ʉ̃ marĩmena niigʉ̃, bʉ́ri niigʉ̃́biro wedesei; marĩrẽ jóagʉpe, tutuaromena jóai”, jĩĩcua. Mʉ́ã Cristo niirecʉtirere masĩã; cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñarémena tiidutíyigʉ.
Galatians 5:22 in Tuyuca 22 Yucʉgʉ ãñurígʉno ãñuré dʉcacʉtia. Teero tiiróbiro Espíritu Santo ateré marĩ wãcũrépʉre witiatiri tiiquí: Cãmerĩ́ maĩcú; ʉsenire cʉocú; ãñurõ niirecʉtirere cʉocú; marĩrẽ merẽã wáari, potocṍrõ manirṍ niimasĩcu; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñacu; cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiicú; “marĩ tiiáda” jĩĩrére queoró tiicú;
Ephesians 5:9 in Tuyuca 9 Bóeropʉ niirã́ biiro tiiíya: Ãñurére tiiíya; diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiiíya; niirṍ maquẽrẽ wedeseya.
Philippians 1:11 in Tuyuca 11 Jesucristo mʉ́ãrẽ ãñurére tiirucúra niirĩ tiiáro. Basocá mʉ́ã teero tiirí ĩñarã, Cõãmacʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩãdacua.
Philippians 4:8 in Tuyuca 8 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ ateré wedeyaponogʉ̃da. “Niirṍrã niiã” jĩĩrére wãcũña. Teero biiri quioníremena ĩñaré, diamacʉ̃́ niiré, ñañaré maniré, Cõãmacʉ̃ tʉsaré, basocá ãñurõ wedesere, ãñuré, ʉsenirĩ tiirére wãcũña.
Colossians 1:10 in Tuyuca 10 Teeré sãĩbosáa mʉ́ãrẽ, Cõãmacʉ̃ põna tiiróbirora niirecʉtiaro jĩĩrã. Mʉ́ã teero niirecʉtira, mʉ́ã tiirécʉtire cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenirĩ tiiádacu; pee ãñurére tiinemóãdacu; Cõãmacʉ̃rẽ masĩnemoãdacu.
1 Timothy 5:21 in Tuyuca 21 Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉ, marĩ Õpʉ̃ Jesucristo ĩñacoropʉ, ángelea cʉ̃ʉ̃ beserira ĩñacoropʉ mʉʉrẽ dutia: Yʉʉ mʉʉrẽ tiidutírere niipetirare sĩcãrĩbíro tiiyá. Mʉʉ tʉsará dícʉre ãñurõ tiiríjãña.
2 Timothy 2:24 in Tuyuca 24 Marĩ Õpʉ̃rẽ padecotegʉno cãmerĩ́tutirijãrõ booa. Biirope booa: Niipetiramena ãñurõ niirõ booa; ãñurõ buemasĩrõ booa; basocá noo booró tiiã́majãrere teero tʉgueñajãrõ booa;
Titus 1:15 in Tuyuca 15 Basocá sĩquẽrã ãñuré wãcũ tʉgueñarãrẽ niipetire ãñuré niicu. Ãpẽrã́ padeohéra, ñañarõ wãcũ tʉgueñarãrẽ ãñuré manicú. Cʉ̃́ã wãcũrépʉra ñañatoacu mée. Cʉ̃́ã ñañarõ yeeripũnacʉtitoacua mée.
Titus 3:2 in Tuyuca 2 Ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wedeserijããrõ. Ãñurõ niirecʉtirere booáro. Basocáre ãñurõ tiiáro. Niipetirare maĩrémena tiirucúaro.
Hebrews 12:11 in Tuyuca 11 Diamacʉ̃́rã niiã: Marĩrẽ quẽnojeári tiirítabere tʉsaya maniã. Pũni niiã. Teero niipacari, quẽnorémena ãñurõ wáari tiia. Too síropʉre ãñurõ cʉ̃ʉ̃ booróbiro diamacʉ̃́ tiiádacu; ãñurõ niirecʉtirere bʉaádacu.
Hebrews 12:14 in Tuyuca 14 Niipetiramena cúaro manirṍ ãñurõ niirecʉtiya. Ñañaré tiiró manirṍ niiña. Ñañaré tiirá marĩ Õpʉ̃rẽ ĩñariadacua.
James 1:5 in Tuyuca 5 Masĩré cʉohérano Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́rõ. Ticogʉdaqui. Cõãmacʉ̃ tutiro manirṍ niipetirare cʉ̃́ã sãĩré nemorṍ ticonemoqui.
James 1:17 in Tuyuca 17 Niipetire ãñuré, teero biiri diamacʉ̃́ maquẽ marĩrẽ diijeácu; teeré ticoqui Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́. Cʉ̃ʉ̃rã́ niiqui niipetira sĩãwócorare, ʉ̃mʉã́sepʉ bauráre tiirígʉ. Cʉ̃ʉ̃ wasoríqui; cʉ̃ʉ̃rẽ cãmotáreno manicú.
James 2:4 in Tuyuca 4 Mʉ́ã teero tiirémena basocáre sĩcãrĩbíro tiihéra tiicú. “Suti ãñuré sãñagʉ̃́ bóaneõgʉ̃ nemorṍ wapapacái”, jĩĩ wãcũmicu. Tee wãcũré ñañaré niiã.
James 3:15 in Tuyuca 15 Tee cʉ̃́ã tʉomasĩ́miãrigue Cõãmacʉ̃ ticoré mee niiã. Atibʉ́reco maquẽ wãcũré niiã; basocá cʉ̃́ã basiro wãcũré niiã; wãtĩã wãcũréno niiã.
James 4:8 in Tuyuca 8 Cõãmacʉ̃rẽ wãcũrucujãña. Mʉ́ã teero tiirí, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãmena niirucujãgʉ̃daqui. Mʉ́ã ñañaré tiirére tiidújãña. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃rẽ, teero biiri atibʉ́reco maquẽrẽ sĩcãrõména maĩdʉgára mʉ́ã teero wãcũrére wasoyá.
1 Peter 1:22 in Tuyuca 22 Mʉ́ã diamacʉ̃́ niirére yʉʉjĩrã, Jesucristore padeorá tiiríra niiwʉ̃. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeojĩ́rã, mʉ́ã ñañaré tiirére tiidúrira niiwʉ̃. Teero tiirá, mʉ́ã atitóre Jesuré padeoráre ãñurõ cãmerĩ́ wéepeomasĩcu. Jĩĩditoro manirṍ maĩcú. Cãmerĩ́ maĩrã́, wedeseremena dícʉ maĩríjãña. Niipetire mʉ́ã tiirémena maĩñá.
1 Peter 2:1 in Tuyuca 1 Teero tiirá, niipetire ñañaré tiirére tiidújãña. Jĩĩditonemorijãña. Tiiditórijãña. Ĩñatutirijãña. Queti jĩĩnemorijãña.
1 John 3:3 in Tuyuca 3 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñañaré maniã. Marĩcã cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro “ãñurã́ wáaadacu” jĩĩrére wãcũã. Teero tiirá, ñañarére tiiríjãrõ booa.
1 John 3:18 in Tuyuca 18 Mʉ́ã yʉʉ põnabiro niirã́, marĩ wedeseremena dícʉ “cʉ̃́ãrẽ maĩã” jĩĩrijãrõ booa. Marĩ tiiápuremenape cʉ̃́ãrẽ maĩrére diamacʉ̃́rã tiiẽ́ñorõ booa.