James 2:5 in Tuyuca 5 Yáa wedera, yʉʉre tʉoyá: Apeyenó cʉohéranorẽ Cõãmacʉ̃ besequi, cʉ̃́ã padeoré pairó wapacʉtíro wáaaro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáaaro jĩĩgʉ̃, besequi. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́ cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ niiãdacua.
Other Translations King James Version (KJV) Hearken, my beloved brethren, Hath not God chosen the poor of this world rich in faith, and heirs of the kingdom which he hath promised to them that love him?
American Standard Version (ASV) Hearken, my beloved brethren; did not God choose them that are poor as to the world `to be' rich in faith, and heirs of the kingdom which he promised to them that love him?
Bible in Basic English (BBE) Give ear, my dear brothers; are not those who are poor in the things of this world marked out by God to have faith as their wealth, and for their heritage the kingdom which he has said he will give to those who have love for him?
Darby English Bible (DBY) Hear, my beloved brethren: Has not God chosen the poor as to the world, rich in faith, and heirs of the kingdom, which he has promised to them that love him?
World English Bible (WEB) Listen, my beloved brothers. Didn't God choose those who are poor in this world to be rich in faith, and heirs of the Kingdom which he promised to those who love him?
Young's Literal Translation (YLT) Hearken, my brethren beloved, did not God choose the poor of this world, rich in faith, and heirs of the reign that He promised to those loving Him?
Cross Reference Matthew 5:3 in Tuyuca 3 —“Cõãmacʉ̃ tiiápuremena dícʉ cʉ̃ʉ̃ booré tiimasĩ́ã” jĩĩrã́no ʉseniya. Cõãmacʉ̃ dutiré cʉ̃́ãpʉre jeatoaa.
Matthew 11:5 in Tuyuca 5 Biiro jĩĩña: “Ĩñahẽrã ĩñaãya. Wáamasĩhẽrã wáaaya. Õpʉ̃ʉ̃rĩ bóara yatijõãnoya. Tʉohéra tʉoóya. Diaarira masõnoya. Bóaneõrã ãñuré quetire wedenoya.
Matthew 25:34 in Tuyuca 34 Too síro yʉʉ diamacʉ̃́pe nucũrã́rẽ jĩĩgʉ̃da: “Mʉ́ã yʉʉ Pacʉ ãñurõ tiinórira, atiya. Atibʉ́reco nʉcãrípʉ mʉ́ã niiãdarore quẽnosʉguétoarigʉ niiwĩ. Teeré ñeerã atiya sáa.
Mark 7:14 in Tuyuca 14 Cʉ̃́ãrẽ teero jĩĩãri siro, basocáre neãdutiyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãcãrẽ jĩĩyigʉ: —Mʉ́ã niipetira yée maquẽrẽ tʉomasĩ́ãda jĩĩrã, tʉorá atiya, jĩĩyigʉ—.
Luke 6:20 in Tuyuca 20 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre ĩña, jĩĩyigʉ: —Mʉ́ã bóaneõrã ʉseniña. Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre jeatoaa.
Luke 9:57 in Tuyuca 57 Cʉ̃́ã maapʉ wáari, sĩcʉ̃ basocʉ́ Jesuré jĩĩyigʉ: —Noo mʉʉ wáaro yʉʉ mʉʉrẽ nʉnʉgʉ̃́da. Mʉʉ buegʉ́ niidʉgaga.
Luke 12:21 in Tuyuca 21 Teerora wáaa sĩcʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ wãcũhẽgʉ̃ cʉ̃ʉ̃ye niiãdarere seenéõ cʉogʉ́re. Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre bóaneõgʉ̃ peti niiqui, jĩĩyigʉ.
Luke 12:32 in Tuyuca 32 ’Mʉ́ã yáara oveja tiiróbiro niiã. Mʉ́ã paʉ niiripacara, cuirijãña. Mʉ́ã Pacʉ cʉ̃ʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niiãdarere mʉ́ãrẽ jeari bootóai mée.
Luke 16:22 in Tuyuca 22 ’Sicabʉreco diajõãyigʉ. Ángelea cʉ̃ʉ̃rẽ néewayira Abraham pʉtopʉ. Too síro pee apeyé cʉogʉ́cã diajõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ yaajã́yira.
Luke 16:25 in Tuyuca 25 ’Abraham cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: “Yáa wedegʉ, wãcũña: Mʉʉ catigʉ, ãñuré cʉotóaawʉ̃. Lázarope bayiró ñañarõ netõwĩ́. Mecʉ̃tígã cʉ̃ʉ̃ ãnopʉ́re yeeripũna ʉsenire ñeeĩ. Mʉʉpe ñañarõ netõgʉ̃́ tiia.
Luke 22:29 in Tuyuca 29 Teero tiigʉ́, yʉʉcã yʉʉ Pacʉ yʉʉre Õpʉ̃ sõnecorirobirora mʉ́ãrẽ õpãrã́ sõnecogʉda.
John 7:48 in Tuyuca 48 Ãñurõ tʉomasĩ́ña: Sĩcʉ̃ Judíoare Dutirá Peti menamacʉ̃, sĩcʉ̃ fariseo basocʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríqui.
Acts 7:2 in Tuyuca 2 Esteban yʉʉyigʉ: —Yáa wedera, yʉʉ pacʉsʉ̃mʉã, ãñurõ tʉoádacu mʉ́ã, yʉʉ wederi. Cõãmacʉ̃ ãñurõ asibatégʉ marĩ ñecʉ̃ Abrahamrẽ bauáyigʉ, Mesopotamiapʉ cʉ̃ʉ̃ niirĩ. Harán macãpʉ cʉ̃ʉ̃ niigʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ wedeseyigʉ.
Romans 8:17 in Tuyuca 17 Cõãmacʉ̃ cʉoré cʉ̃ʉ̃ macʉ̃mena pʉtʉáadacu. Marĩ Cõãmacʉ̃ põna niirĩ, Cristore pʉtʉaréno marĩcãrẽ pʉtʉáadacu. Teeré ñeeãdari sʉguero, Jesucristo ñañarõ netõrírobirora ñañarõ netõápuro booa ména. Too síropʉcãrẽ sĩcãrõména Cõãmacʉ̃ ãñuré cʉorére Cristomena cʉoádacu marĩ.
1 Corinthians 1:26 in Tuyuca 26 Yáa wedera, mʉ́ã too sʉgueropʉ niiriguere wãcũña. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ beseri, pʉarã́gã atibʉ́reco maquẽrẽ masĩrí basoca niiwʉ̃. Pʉarã́gã dutirá niiwʉ̃. Pʉarã́gã õpãrã́ya wedera niiwʉ̃.
1 Corinthians 2:9 in Tuyuca 9 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ teero jóanoã: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́rẽ ãñuré quẽnoyúeyigʉ. Sĩcʉ̃no ĩñaririguere, cʉ̃ʉ̃ tʉoríriguere, cʉ̃ʉ̃ wãcũririguere quẽnoyúeyigʉ, jĩĩ jóanoã.
1 Corinthians 3:21 in Tuyuca 21 Teero tiirá, “ĩ́nimena niiã; cʉ̃ʉ̃ biiro tiigʉ́ niiĩ” jĩĩ wãcũrijãrõ booa. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ ãñurõ wáari boogʉ́, niipetirere, niipetirare tiiápudutigʉ ticocoyigʉ.
2 Corinthians 4:15 in Tuyuca 15 Ʉ̃sã mʉ́ãye ãñuré niiãdarere boosã́rã, niipetire ʉ̃sã ñañarõ netõrére nʉcãjã́ã. Teeména ãpẽrãcã́ Cõãmacʉ̃ ãñuré ticorére masĩjĩrã, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire ticoadacua. Jõõpemena paʉ peti cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenire tico, “ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩnemoãdacua.
2 Corinthians 6:10 in Tuyuca 10 Ʉ̃sã bóaneõpacara, ʉsenirucujãã. Ʉ̃sã apeyenó cʉorípacara, ʉ̃sã buerémena ãpẽrãrẽ́ pee cʉorábiro niirĩ tiia. Apeyenó cʉorípacara, niipetire cʉorábiro niiã.
2 Corinthians 8:9 in Tuyuca 9 Marĩ Õpʉ̃ Jesucristo marĩrẽ ãñurõ tiiríguere mʉ́ã masĩã: Cʉ̃ʉ̃ niipetire cʉogʉ́ niipacʉ, marĩye ãñuré niiãdarere boosã́gʉ̃, bóaneõgʉ̃biro wáarigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ bóaneõgʉ̃ wáariguemena marĩpere pee cʉorábiro wáari tiirígʉ niiwĩ.
Ephesians 1:18 in Tuyuca 18 Atecã́rẽ sãĩã: “Cõãmacʉ̃, cʉ̃́ãrẽ ateré ãñurõ masĩrĩ tiiyá: Mʉʉ cʉ̃́ãrẽ ‘ãñurõ tiigʉ́da’ jĩĩgʉ̃, beserigʉ niiwʉ̃; niipetira mʉʉrẽ padeoráre ãñuré petire ticogʉdacu;
Ephesians 3:8 in Tuyuca 8 Yʉʉ Cõãmacʉ̃rẽ padeorá watoapʉ bʉ́ri niigʉ̃́ peti niipacari, ate ãñurére yʉʉre tiidutírigʉ niiwĩ: Cʉ̃ʉ̃ yʉʉre judíoa niihẽrãrẽ Cristoye ãñunetõjõãrere wededutirigʉ niiwĩ. “Cristo ãñunetõjõãgʉ̃ niiĩ” jĩĩrére marĩ masĩ sĩcãrĩbíria.
2 Thessalonians 1:5 in Tuyuca 5 Mʉ́ãrẽ ñañarõ wáapacari, mʉ́ã wãcũtutuaremena Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ tiirére ẽñorã́ tiicú. Cõãmacʉ̃jã basocáre cʉ̃́ã tiirírocõrõ ĩña, wapa tiiquí. Teero tiirá, mʉ́ã cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ jeaadara niiã sáa. Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre jeari, ñañarõ netõrã́ tiiáyiro.
1 Timothy 6:18 in Tuyuca 18 Pee apeyé cʉorá ãñuré tiiáro; pee ãñurõ tiirére cʉoáro. Cʉ̃́ã cʉorémena tiiápuaro.
2 Timothy 4:8 in Tuyuca 8 Mecʉ̃tígãrẽ yʉʉ ãñurõ tiirígue wapa ticonoãdare ʉ̃mʉã́sepʉ niitoacu. Marĩ Õpʉ̃ wapa tiigʉ́ niiĩ. Cʉ̃ʉ̃rã́ cʉ̃ʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉrecopʉ yʉʉre tee ãñurére ticogʉdaqui. Yʉʉ dícʉre ticoriqui; niipetira cʉ̃ʉ̃rẽ padeoráre cʉ̃ʉ̃ pʉtʉaatiadarere yuerácãrẽ ticogʉdaqui.
2 Timothy 4:18 in Tuyuca 18 Teero biiri marĩ Õpʉ̃ niipetire yʉʉre ñañarõ wáaadarere netõrĩ́ tiigʉ́daqui. Ʉ̃mʉã́sepʉ cʉ̃ʉ̃ Õpʉ̃ niirṍpʉ yʉʉre néewagʉdaqui. “Ãñunetõgʉ̃ niiĩ”, jĩĩrucujããda cʉ̃ʉ̃rẽ. Teerora niiãrõ.
Hebrews 11:26 in Tuyuca 26 Cʉ̃ʉ̃ Cristo atibʉ́recopʉ niigʉ̃ ñañarõ netõã́dare tiiróbiro ñañarõ netõyígʉ. “Yʉʉ teero ñañarõ netõré Egipto macãrã cʉ̃́ã cʉoré nemorṍ wapacʉtía”, jĩĩ wãcũyigʉ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ too síropʉ ticoadarere wãcũgʉ̃, teero jĩĩyigʉ.
James 1:9 in Tuyuca 9 Jesuré padeorá bʉ́ri niirã́ ĩñanopacara, ʉsenirõ booa; Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre bʉ́ri niirã́ mee niicua.
James 1:12 in Tuyuca 12 Ñañarõ wáapacari, wãcũtutuarano ʉsenicua. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ã padeorére duuhéri ĩñagʉ̃, cʉ̃́ãrẽ catiré petihére ticogʉdaqui. Teeré “ticogʉda” jĩĩrigʉ niiwĩ cʉ̃ʉ̃rẽ maĩrã́rẽ.
James 1:16 in Tuyuca 16 Yáa wedera, wisiríjãña.
1 Peter 1:4 in Tuyuca 4 Teeré masĩjĩrã, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ticoadarere yuea. Cʉ̃ʉ̃ ticoadare petirícu; ñañaré maniré niicu; teero biiri cʉ̃ʉ̃ ticoadare coori tiiróbiro sĩnirícu. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ticoadarere ʉ̃mʉã́sepʉ quẽnocṹbosaqui marĩrẽ.
2 Peter 1:11 in Tuyuca 11 Teero biiri mʉ́ã marĩrẽ netõnégʉ̃ marĩ Õpʉ̃ Jesucristo cʉ̃ʉ̃ Õpʉ̃ niirucuropʉ sããwaadacu. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ sope pã́õgʉ̃daqui.
Revelation 2:9 in Tuyuca 9 Mʉ́ã ñañarõ netõrére, mʉ́ã apeyenó cʉohérere masĩã. Teero cʉorípacara, petiríadarepere cʉorá niiã. ‘Judíoa niiã’ jĩĩrã́ mʉ́ãrẽ ñañarõ wedeserere masĩã. Yʉʉ ĩñacoropʉ cʉ̃́ã judíoa mee niiĩya; Satanás dutirére tiirá niiĩya.
Revelation 3:18 in Tuyuca 18 Teero tiirá, mʉ́ãrẽ ateré wedesʉguea: Oro pecamepʉ sóesipioriguere sãĩã́dara tiiróbiro yʉʉre padeorére sãĩrã́ atiya, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ pee ãñuré cʉoáda jĩĩrã. Suti butiré sãĩã́dara tiiróbiro yʉʉre acabóre sãĩrã́ atiya, bobooro netõrĩ́ jĩĩrã. Capea píore ʉco sãĩã́dara tiiróbiro masĩrére sãĩrã́ atiya, yéere ãñurõ ĩñamasĩãda jĩĩrã.
Revelation 21:7 in Tuyuca 7 Ãñurõ padeó cãmewitíranorẽ niipetire yʉʉ “ticogʉda” jĩĩriguere ñeeãdacua. Yʉʉ cʉ̃́ãyagʉ Cõãmacʉ̃ niigʉ̃dacu; cʉ̃́ã yʉʉ põna niiãdacua.