Galatians 6:1 in Tuyuca 1 Yáa wedera, sĩcʉ̃ Jesuré padeogʉ́ apetó ñañaré tiibóqui. Mʉ́ã Jesuré ãñurõ padeoráno cʉ̃ʉ̃ teero tiirí ĩñarã, tiiápuya. Ãñurõ bóaneõremena cʉ̃ʉ̃rẽ wedeya. “Mʉʉ ñañaré tiirére Cõãmacʉ̃ booríqui; teero tiigʉ́, wãcũpati, wasoyá”, jĩĩña. Mʉ́ãcã ñañaré tiirí jĩĩrã, wãcũtutuaya.
Other Translations King James Version (KJV) Brethren, if a man be overtaken in a fault, ye which are spiritual, restore such an one in the spirit of meekness; considering thyself, lest thou also be tempted.
American Standard Version (ASV) Brethren, even if a man be overtaken in any trespass, ye who are spiritual, restore such a one in a spirit of gentleness; looking to thyself, lest thou also be tempted.
Bible in Basic English (BBE) Brothers, if a man is taken in any wrongdoing, you who are of the Spirit will put such a one right in a spirit of love; keeping watch on yourself, for fear that you yourself may be tested.
Darby English Bible (DBY) Brethren, if even a man be taken in some fault, ye who are spiritual restore such a one in a spirit of meekness, considering thyself lest *thou* also be tempted.
World English Bible (WEB) Brothers, even if a man is caught in some fault, you who are spiritual must restore such a one in a spirit of gentleness; looking to yourself so that you also aren't tempted.
Young's Literal Translation (YLT) Brethren, if a man also may be overtaken in any trespass, ye who `are' spiritual restore such a one in a spirit of meekness, considering thyself -- lest thou also may be tempted;
Cross Reference Matthew 9:13 in Tuyuca 13 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate Cõãmacʉ̃ jĩĩriguere buenemorã wáaya sũcã: “Wáicʉra sóepeora dícʉre ĩñadʉgariga; ãpẽrãrẽ́ bóaneõ ĩñarépere nemorṍ ĩñadʉgaga”, jĩĩã. Yʉʉpe “ãñuré dícʉ tiia” jĩĩrã́rẽ ãmaãgʉ̃ atiriwʉ; ñañaré tiirápere ãmaãgʉ̃ atiwʉ, jĩĩwĩ.
Matthew 11:29 in Tuyuca 29 Mʉ́ã yʉʉ tiidutírepere tiiyá. Yʉʉ tiirécʉtirere masĩña. Yʉʉ mʉ́ãrẽ bóaneõremena ĩña, tiiápugʉ niiã. Teero tiirá, yʉʉ tiidutírere tiirá, yʉʉmena ãñurõ yeerisãre bʉaádacu.
Matthew 18:12 in Tuyuca 12 ’¿Mʉ́ã deero tʉgueñaĩ? Cien oveja cʉogʉ́ sĩcʉ̃ ditijõãrĩ, ¿deero tiigári cʉ̃ʉ̃? Noventa y nuevere ʉ̃tãgʉ̃pʉ́ cṹũ, ditiarigʉre ãmaãgʉ̃ wáaqui.
Luke 15:4 in Tuyuca 4 —Cien oveja cʉogʉ́ sĩcʉ̃ ditiri ĩñagʉ̃, ¿deero tiigári cʉ̃ʉ̃? Noventa y nuevere cã́pũpʉ cṹũ, ditiarigʉre ãmaãgʉ̃ wáaqui, tée bʉagʉ́pʉ.
Luke 15:22 in Tuyuca 22 Pacʉpé cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare dutiyigʉ: “Boyero suti ãñuré petire néeati, cʉ̃ʉ̃rẽ sã́ãña. Sicabeto wãmo sã́ãri beto sã́ãña; sapatu sã́ãña.
Romans 8:6 in Tuyuca 6 Basocá cʉ̃́ã ñañarére tiisʉguénʉcãrigue dícʉre wãcũnʉnʉserapeja diará tiiróbiro niitoacua. Espíritu Santo boorénorẽ wãcũnʉnʉserapeja catiré petihére cʉoádara niitoacua; ãñurõ niirecʉtirere cʉoádara niitoacua.
Romans 14:1 in Tuyuca 1 Sĩcʉ̃ Jesuré ãñurõ masĩhẽgʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ bocaya. Cʉ̃ʉ̃ Jesuré ãñurõ masĩhẽrĩ ĩñarã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩpotocõrõ manirṍ ĩñajãña.
Romans 15:1 in Tuyuca 1 Jesuré ãñurõ masĩhẽrã cʉ̃́ã “teeré tiiríjãrõ booa” jĩĩrĩ, marĩ Jesuré ãñurõ masĩrã́pe cʉ̃́ãrẽ maĩjĩ́rã, “jáʉ” jĩĩjãrõ booa. Marĩ tʉsaré dícʉre tiiríjãrõ booa.
1 Corinthians 2:15 in Tuyuca 15 Espíritu Santore cʉogʉ́peja niipetire Cõãmacʉ̃yere tʉomasĩ́qui; “¿diamacʉ̃́rã niiĩ?” jĩĩ besemasĩqui. Cʉ̃ʉ̃rẽna Espíritu Santore cʉohégʉpe tʉomasĩ́riqui; “¿diamacʉ̃́rã tiigári cʉ̃ʉ̃?” jĩĩ besemasĩriqui.
1 Corinthians 3:1 in Tuyuca 1 Yáa wedera, mʉ́ãrẽ Jesuré ãñurõ padeorápʉre tiiróbiro wedemasĩriwʉ. Atibʉ́reco macãrãrẽ tiiróbiro wedewʉ. Cristoyere wĩmarãrẽ wedegʉbiro wedewʉ.
1 Corinthians 4:21 in Tuyuca 21 ¿Ñeerẽ́ tiirí boogári mʉ́ã? ¿Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ wáagʉ, pacʉ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ ñañarõ tiiróbirora mʉ́ãrẽ ñañarõ tiirí boogárite? ¿Maĩrémenapere wederi boogárite?
1 Corinthians 7:5 in Tuyuca 5 Cʉ̃́ã biiro tiiáro: Numiṍ coo manʉ coomena niidʉgari, yʉʉaro. Cʉ̃ʉ̃cã coore yʉʉaro. Apetó tiirá, cʉ̃́ã biiro cãmerĩ́ jĩĩbocua: “Marĩ tiirucúrobiro tiiríjããda ména; Cõãmacʉ̃pere súubuseada”, jĩĩ wedesebocua. Cʉ̃́ã “noquẽ bʉrecori súubuseada” jĩĩ quẽnoã́ri siro, súubusecua. Súubuseari siro, too sʉguero niirecʉtiarirobirora manʉmena, nʉmoména niiãrõ. Teero tiihéri, cʉ̃́ã wãcũtutuheri, Satanás ñañaré tiidutíboqui. Ãpẽrãména noo booró ñeeaperi tiibóqui.
1 Corinthians 10:12 in Tuyuca 12 Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ “yʉʉpeja ãñurõ padeogʉ́ niiã; ñañaré tiiría” jĩĩ wãcũgʉ̃no ãñurõ tʉomasĩ́ña, ñañaré tiirí jĩĩgʉ̃.
1 Corinthians 14:37 in Tuyuca 37 Sĩcʉ̃ mʉ́ã menamacʉ̃ “yʉʉ Cõãmacʉ̃ wededutirere wedegʉ́ niiã; Espíritu Santo wãcũré ticorémena wedea” jĩĩboqui. Teeré jĩĩgʉ̃́no yʉʉ jóariguere tʉoári siro, biiro jĩĩgʉ̃daqui: “Marĩ Õpʉ̃ dutiré ticoré niiã”, jĩĩ masĩgʉ̃daqui.
2 Corinthians 2:7 in Tuyuca 7 Ñañarõ tiinemórõno tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ acabóya. Cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũtutuari tiiyá. Mʉ́ã teero tiihéri, cʉ̃ʉ̃ bayiró bóaneõgʉ̃ wáaboqui.
2 Corinthians 10:1 in Tuyuca 1 Yʉʉ Pablo mʉ́ãrẽ tiidutígʉda. Yʉʉrá niiã basocá biiro jĩĩ wãcũnorigʉ: “Cʉ̃ʉ̃ marĩmena niigʉ̃, bʉ́ri niigʉ̃́biro wedesei; marĩrẽ jóagʉpe, tutuaromena jóai”, jĩĩcua. Mʉ́ã Cristo niirecʉtirere masĩã; cʉ̃ʉ̃ bóaneõ ĩñarémena tiidutíyigʉ.
Galatians 2:11 in Tuyuca 11 Too síro yʉʉ Antioquíapʉ niirĩ, Pedro toopʉ́ jeawi. Cʉ̃ʉ̃ sicato jeaari sirogã, judíoa niihẽrãmena yaa, niijãmiwĩ. Too síro Santiago menamacãrã jeawa. Pedro cʉ̃́ãrẽ cuirigʉ niiwĩ, “yʉʉ widecõã́noña manirã́mena yaaré quetire Jerusalén macãrãrẽ wedebocua” jĩĩgʉ̃. Teero tiigʉ́, judíoa niihẽrãmena yaadu, bapacʉtinemoriwi. Pedro menamacãrã judíoacã teerora tiiwá. Bernabépʉra teerora tiinʉnʉ́sejãwĩ. “Cõãmacʉ̃ niipetira Jesuré padeoráre sĩcãrĩbíro ĩñaqui” jĩĩrére wederira niipacara, cʉ̃́ã bueriguere tiiñámi, tiidújãwã. Cʉ̃́ã netõnére quetire masĩrã́ niipacara, tee queti diamacʉ̃́ maquẽrẽ tiihéri ĩñawʉ̃. Teero tiigʉ́, Pedrore paʉ basocá ĩñacoropʉ tutiwʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwʉ̃: “Mʉʉ judíoayʉ niipacʉ, judíoa niihẽrãmena yaamiãwʉ̃; cʉ̃́ã tiiróbiro tiirécʉtimiãwʉ̃. Mʉʉ teero tiiárigue ãñunimiãwʉ̃ ména. Mecʉ̃tígã ¿deero tiigʉ́ cʉ̃́ãmena yaari, bapacʉtiri tiii sáa? Mʉʉ buearirobiro tiiría. Teeména judíoa niihẽrãrẽ ‘judíoa tiiróbiro tiiyá’ jĩĩgʉ̃ tiiite. Mʉʉ teero tiiré ñañaniã”, jĩĩwʉ̃.
Galatians 5:23 in Tuyuca 23 “ãpẽrã́ nemorṍ niiã”, jĩĩ tʉgueñaricu; ñañarõ wãcũ tiidʉgápacara, tiirícu. Sicaró dutiró tee maquẽrẽ “tiiríjãña” jĩĩ cãmotáro maniã.
2 Thessalonians 3:15 in Tuyuca 15 Teero tiipacára, cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñatutirijãña. Cʉ̃ʉ̃rẽ biirope wedequẽnoña sĩcʉ̃ mʉ́ãya wedegʉre wederobirora.
2 Timothy 2:25 in Tuyuca 25 merẽã wãcũrã́rẽ cúaro manirṍ “biirope niiã” jĩĩ wedero booa. Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ã ñañaré tiirére wãcũpati, wasorí tiibóqui; cʉ̃́ã waso, diamacʉ̃́ maquẽrẽ masĩãdacua.
Hebrews 12:13 in Tuyuca 13 Mʉ́ã diamacʉ̃́ tiirá, maarẽ sʉguewara tiiróbiro niiãdacu. Mʉ́ã teero tiirí, opayuriro tiiróbiro wáagʉcã mʉ́ãrẽ ãñurõ nʉnʉgʉ̃́daqui; padeotutúanemogʉ̃daqui. Opayuriro tiiróbiro wáanemoriqui.
Hebrews 13:3 in Tuyuca 3 Peresuwiipʉ niirã́rẽ wãcũña. Cʉ̃́ãmena toopʉ́ niirã tiiróbiro tʉgueñaña. Ñañarõ netõ, cãmitunoriracãrẽ wãcũña. Mʉ́ãcã cʉ̃́ãbirora õpʉ̃ʉ̃cʉtia. Teero tiirá, ñañarõ netõápumasĩã.
James 3:2 in Tuyuca 2 Marĩ niipetira pee ñañaré tiirucúa. Sĩcʉ̃ péerogã ñañaré wedesehegʉno ãñugʉ̃́ peti niiqui. Cʉ̃ʉ̃ wedeseãmajãdʉgarere cãmotámasĩgʉ̃, niipetire cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiidʉgárecãrẽ cãmotámasĩqui.
James 3:13 in Tuyuca 13 Mʉ́ã watoapʉre ãñurõ tʉgueñapõtẽõnʉcõrã, tʉomasĩ́rã niicua. Cʉ̃́ã ãñurõ tiirécʉtirere ẽñoã́rõ “yʉʉ tiirére ĩñaña” jĩĩrṍ manirṍ. Biiro tiigʉ́no tʉomasĩ́gʉ̃ peti niiĩ.
James 5:19 in Tuyuca 19 Yáa wedera, apetó tiigʉ́, sĩcʉ̃ mʉ́ãmena niiãrigʉ merẽã wãcũré wasonóboqui. Cʉ̃ʉ̃rẽ teero wáari ĩñagʉ̃, ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurépere wasorí tiibóqui sũcã.
1 Peter 3:15 in Tuyuca 15 Teero wãcũrõno tiirá, “Cristo ʉ̃sã Õpʉ̃ niiĩ” jĩĩ wãcũ, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoyá. Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ sãĩñábocua: “Mʉ́ã Jesuré padeorá, ¿ñeenó ãñurére yuera tiii?” jĩĩbocua. Mʉ́ã yʉʉmasĩrã niirucujãña. Mʉ́ã yʉʉra, tutiro manirṍ yʉʉya. Cʉ̃́ãrẽ quioníremena niirére ẽñoñá.
1 John 5:16 in Tuyuca 16 Apetó tiigʉ́, Jesuré padeogʉ́no ñañaré tiirí, sĩcʉ̃no ĩñaboqui. Cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiré acabómasĩreno niirĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáaro. Sãĩbosári, tee ñañaré tiiré acabómasĩreno niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ catiré petihére ticogʉdaqui. Apeyé ñañarõ tiiré acabónoña maniré niicu. Teeré “sãĩbosáya” jĩĩña maniã.
Jude 1:22 in Tuyuca 22 Ãpẽrã́ Jesucristoyere “¿diamacʉ̃́rã niigariye?” jĩĩrã́rẽ ãñurõmena wedeya.