Acts 21 in Tuyuca

1 Ʉ̃sã Éfeso macãrã bʉtoá dutiráre “wáara tiia” jĩĩtoa, dooríwʉpʉ mʉãsã, wáajõãwʉ̃. Wáa, diamacʉ̃́ wáa, Cos macãpʉ jeawʉ. Apebʉ́reco Rodas macãpʉ, too macãrã Pátara macãpʉ jeawʉ.

2 Toopʉ́ Feniciapʉ wáariwʉcare bʉajeáwʉ. Tiiwʉpʉ́ mʉãsã, wáajõãwʉ̃.

3 Wáa, Chipre nʉcʉ̃rõrẽ ĩñawa, tiinʉcʉ̃rõ acuniñape pʉtʉáwʉ. Too netõwá, Siria ditapʉre jeawʉ. Jea, Tiro macãpʉ maajeáwʉ. Toopʉ́ tiiwʉ́ macãrã apeyé cʉ̃́ã néewariguere apamonecoadara tiiwá.

4 Toopʉ́ ʉ̃sã Jesuré padeoráre ãmaã, bʉajeáwʉ. Cʉ̃́ãmena sica semana pʉtʉáwʉ. Cʉ̃́ã Espíritu Santo masĩré ticorémena Pablore “Jerusalénpʉ wáarijãña” jĩĩmiwã.

5 Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, tii semana petirí, wáajõãwʉ̃ sũcã. Cʉ̃́ã niipetira, cʉ̃́ã nʉmosã́numiã, cʉ̃́ã põna ʉ̃sãrẽ bapacʉtibuawa macã wesapʉ. Ditatuparipʉ ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩwʉ̃́.

6 Sãĩtóa, “wáara tiia” jĩĩ, dooríwʉcapʉ mʉãsãwʉ̃. Cʉ̃́ãpe cʉ̃́ãye wiseripʉ pʉtʉajõãwã.

7 Tiropʉ niiãrira wáa, Tolemaida macãpʉ jeawʉ. Toopʉ́ Jesuré padeoráre ãñuduti, sicabʉreco pʉtʉáwʉ cʉ̃́ãmena.

8 Apebʉ́reco wáa, Cesareapʉ jeawʉ. Toopʉ́ jeara, Felipe Jesuyé queti wedegʉ́ya wiipʉ sããwawʉ. Felipe Jesuré padeorá siete yaaré batorira menamacʉ̃ niirigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ pʉtʉáwʉ.

9 Cʉ̃ʉ̃ põna numiã manʉmanirã bapari niiwã. Cʉ̃́ã profetas niiwã.

10 Yoari ʉ̃sã niiripacari, sĩcʉ̃ Judeapʉ niiãrigʉ jeawi. Profeta niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiwi Agabo.

11 Ʉ̃sã pʉto jea, Pabloyada siatúridare née, cʉ̃ʉ̃ basiro cʉ̃ʉ̃ye dʉpori, cʉ̃ʉ̃ye wãmorĩpʉ siatúwi. Siatútoa, ʉ̃sãrẽ jĩĩwĩ: —Espíritu Santo jĩĩãwĩ yʉʉre: “Judíoa Jerusalénpʉ atidá õpʉ̃rẽ siatúadacua ãno mʉʉ siatúro tiiróbiro. Cʉ̃ʉ̃rẽ judíoa niihẽrãpʉre ticoadacua”, jĩĩwĩ Agabo.

12 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, ʉ̃sã Pablore: —Jerusalénpʉ wáarijãña, jĩĩmiwʉ̃. Cesarea macãrãcã: —Wáarijãña, jĩĩmiwã.

13 Cʉ̃ʉ̃pe jĩĩwĩ: —Utirijãña. Yʉʉre bayiró wãcũpatiri tiirá tiia. Jerusalénpʉ Jesuyé wapa yʉʉre siatú, sĩãdʉgápacari, wáagʉda, jĩĩwĩ.

14 Cʉ̃ʉ̃ “jáʉ, ãñuã” jĩĩhẽrĩ ĩñarã: —Cõãmacʉ̃ booró tiiáro, jĩĩjãwʉ̃. Nocõrõrã ditamanírã pʉtʉáwʉ.

15 Ʉ̃sã too niiãrira ʉ̃sãye ĩñanotoa, wáajõãwʉ̃ Jerusalénpʉ.

16 Sĩquẽrã Cesarea macãrã Jesuré padeorá wáawa ʉ̃sãmena. Cʉ̃́ã ʉ̃sãrẽ néewawa Mnasónya wiipʉ. Cʉ̃ʉ̃ Chipre macʉ̃ niirigʉ niiwĩ. Yoari Jesuré padeogʉ́ niiwĩ. Toopʉ́ cãniwʉ̃́.

17 Ʉ̃sã Jerusalénpʉ jeari, Jesuré padeorá ʉseniremena bocawa ʉ̃sãrẽ.

18 Apebʉ́reco Pablo ʉ̃sãmena Santiagore ĩñagʉ̃ wáawi. Toopʉ́ niipetira bʉtoá dutirá niiwã.

19 Pablo cʉ̃́ãrẽ ãñudutiwi. Judíoa niihẽrãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena tiiríguecõrõ dʉaró manirṍ wedemʉãnʉcãwĩ.

20 Teeré tʉo, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticowa. Pablore jĩĩwã: —Ʉ̃sãya wedegʉ, mʉʉ masĩcu: Paʉ peti judíoa Jesuré padeorá niiĩya. Cʉ̃́ã “Moisére dutiré cṹũriguere tiipetíro booa” jĩĩrã tiiíya.

21 Cʉ̃́ã ate wedepatirere tʉoáyira: Mʉʉ judíoa niihẽrãye ditapʉ niigʉ̃, judíoa toopʉ́ niirã́rẽ Moisés dutirére “tiiríjãña” jĩĩyiro. Cʉ̃́ã põnarẽ cõnerígʉ yapa macã caseróre “widecõã́rijãña” jĩĩyiro. Teero biiri marĩ judíoa tiirécʉtirenocãrẽ “tiiríjãña” jĩĩyiro. Teeré tʉoyíra.

22 “¿Deero tiigʉ́dari cʉ̃ʉ̃?” jĩĩ wedeseawʉ̃ ʉ̃sã mʉʉrẽ. Cʉ̃́ã mʉʉ “ãnopʉ́ jeaayigʉ” jĩĩrére tʉoádacua.

23 Teero tiirá, ʉ̃sã biiro wãcũãwʉ̃: Ʉ̃mʉã́ bapari Cõãmacʉ̃rẽ “biiro tiiáda” jĩĩãrira niiãwã.

24 Mʉʉ cʉ̃́ãmena Cõãmacʉ̃wiipʉ wáari, ãñubocu. Mʉʉcã cʉ̃́ã tiiróbirora tiiyá. Cʉ̃́ã marĩ tiirénorẽ tiirá tiiáwã. Atebʉ́recorire ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩrã́ tiiáwã. Niipetire wáicʉra cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ ticoadarare mʉʉ sãĩbosáya. Mʉʉ teero tiiári siro, cʉ̃́ã póare pedecõãdutiadacua. Mʉʉ biiro tiiáriguere masĩrã, niipetira judíoa mʉʉye quetire “teero jĩĩãmajãrã tiijĩ́ya” jĩĩãdacua. “Cʉ̃ʉ̃cã Moisére dutiré cṹũriguere ãñurõ tiigʉ́ niiĩ”, jĩĩãdacua.

25 Jesuré padeorá judíoa niihẽrãpere “biiro tiirí ãñuãdacu” marĩ jĩĩriguere jóacotoawʉ: Wáicʉra dii cʉ̃́ã padeoráre ticoariguere yaarijãña. Wáicʉraye díire sĩniríjãña. Wáicʉra dii díi cõãña maniré diiré yaarijãña. Ãpẽrãména ñañarõ ñeeaperijãña, jĩĩ jóawʉ, jĩĩwã.

26 Apebʉ́recope Pablo cʉ̃́ã baparire néewawi. Pablo cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩtóari, Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwayira. Pablo pairé wedeyigʉ: —Sica semana dʉsaa ãniã ñañaré tiiáriguere acabóre sãĩã́daro. Niituri bʉrecore cʉ̃́ãcõrõ wáicʉrare sĩãdutí, ticoadacua Cõãmacʉ̃rẽ, jĩĩyigʉ.

27 Cʉ̃́ã siete bʉrecori peotíadara tiirí, judíoa Asia macãrã Pablore Cõãmacʉ̃wiipʉ niirĩ ĩñayira. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñarã, ãpẽrãrẽ́ cúarosãrĩ tiiyíra. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, acaribíyira:

28 —Ʉ̃sãya wedera, tiiápura atiya. Ãnirã́ niiĩ niipetiropʉ niipetirare ñañarõ buewarucugʉ. Cʉ̃ʉ̃ marĩ judíoa maquẽrẽ, Moisére dutiré cṹũriguere, teero biiri atiwií maquẽrẽ ñañarõ wedesewarucuyigʉ. Apeyeréja, griegoare atiwiipʉ́re néesããwĩ. Cʉ̃ʉ̃ biiro tiigʉ́, atiwií ñañaré manirí wiire ñañogʉ̃́ tiii, jĩĩyira.

29 Ate sʉguero Trófimo Éfeso macʉ̃ Pablomena macãpʉ niirĩ ĩñayira. Teero ĩñarira niijĩrã, cʉ̃́ã “cʉ̃ʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃wiipʉ néesããjĩyi” jĩĩ wãcũrira niimiwã.

30 Cʉ̃́ã wedesãrĩ tʉorá, niipetira tiimacã macãrã acaribíbatejõãwã. Cʉtʉjeáwa. Pablore ñee, wéecowitiawa, tée Cõãmacʉ̃wii sopepʉtópʉ. Máata sopepãmarĩrẽ biajã́wã.

31 Pablore sĩãã́darapʉ tiirí, ãpẽrã́ basocá surara dutigʉ́pʉre wedera wáarira niiwã: —Niipetira atimacã́ Jerusalén macãrã neã, cúa, acaribíra tiiáwã, jĩĩyira.

32 Cʉ̃ʉ̃ tee quetire tʉogʉ́, cʉ̃ʉ̃yara surarare, cʉ̃́ãrẽ dutiráre néõ, diiáti, cʉtʉátiwa cʉ̃́ã pʉtopʉ. Surara dutigʉ́ suraramena cʉtʉátiri ĩñarã, Pablore páarira duujã́wã.

33 Surara dutigʉ́ Pablo pʉtopʉ jea, surarare ñeeduti, pʉadá cõmedaména siatúdutiwi. Basocáre sãĩñáwĩ: —¿Noã niiĩ ãni? ¿Deero tiiárĩ? jĩĩmiwĩ.

34 Basocápe ãpĩ merẽã, ãpẽrãcã́ merẽã noo booró acaribíãmajãwã. Teero tiigʉ́, surara dutigʉ́pe ãñurõ tʉobʉ́ariwi. Cʉ̃ʉ̃yara surarare néewadutiwi cʉ̃́ã niirí wiicapʉ.

35 Tiiwií mʉãwaropʉ jeari, basocá bayiró tuudiyówa. Teero tiirá, surara Pablore néeapa néecomʉãwã.

36 Niipetira cʉ̃́ã siro tuudiyóatira: —Sĩãcõã́jãña, jĩĩ acaribíwa.

37 Tiiwiipʉ́ sõnecoadara tiirí, Pablo surara dutigʉ́re sãĩñáyigʉ: —Yʉʉ mʉʉmena wedeseri, ¿ãñuniãdari? jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃rẽ yʉʉyigʉ: —¡Ayo! Mʉʉcã griegoayere wedesemasĩjããyo.

38 ¿Mʉʉ Egipto macʉ̃ ʉ̃sã romanuãrẽ cõãdʉgamirigʉ mee niiĩ? Cʉ̃ʉ̃ cuatro mil basocáre sĩãrépira dutigʉ́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃yarare néõ, basocá manirṍpʉ néewayigʉ, jĩĩyigʉ.

39 Pablo yʉʉyigʉ: —Yʉʉ cʉ̃ʉ̃ mee niiã. Judíoayʉ niiã. Tarso Cilicia ditapʉ niirí macã macʉ̃ niiã. Bʉ́ri niirí macã macʉ̃ mee niiã. Yʉʉ ãniãrẽ wededʉgaga. Mʉʉ boorí, wedegʉda, jĩĩyigʉ.

40 Surara dutigʉ́ “jáʉ” jĩĩyigʉ. Teero tiigʉ́, too mʉãwaropʉ nucũgʉ̃rã, wẽ́ẽtucowi. Cʉ̃́ã ditamanírĩ ĩña, hebreoayemena wedewi cʉ̃́ãrẽ: