1 Timothy 6:4 in Tuyuca 4 “Ãpẽrã́ nemorṍ masĩgʉ̃́ niiã” jĩĩ wãcũpacʉ, masĩridojãqui. Basocá wedeserecõrõ “niiria” jĩĩrucuqui, cãmerĩ́tutidʉgagʉ. Teeména cãmerĩ́ ĩñatutire, cãmerĩ́ ĩñadʉgahere, ñañarõ buijã́re, ãpẽrãrẽ́ ñañarõ wãcũre wáanʉcãã.
Other Translations King James Version (KJV) He is proud, knowing nothing, but doting about questions and strifes of words, whereof cometh envy, strife, railings, evil surmisings,
American Standard Version (ASV) he is puffed up, knowing nothing, but doting about questionings and disputes of words, whereof cometh envy, strife, railings, evil surmisings,
Bible in Basic English (BBE) He has an over-high opinion of himself; being without knowledge, having only an unhealthy love of questionings and wars of words, from which come envy, fighting, cruel words, evil thoughts,
Darby English Bible (DBY) he is puffed up, knowing nothing, but sick about questions and disputes of words, out of which arise envy, strife, injurious words, evil suspicions,
World English Bible (WEB) he is conceited, knowing nothing, but obsessed with arguments, disputes, and word battles, from which come envy, strife, reviling, evil suspicions,
Young's Literal Translation (YLT) he is proud, knowing nothing, but doting about questions and word-striving, out of which doth come envy, strife, evil-speakings, evil-surmisings,
Cross Reference Acts 8:9 in Tuyuca 9 Toopʉ́re sĩcʉ̃ basocʉ́ yái tiiróbiro niigʉ̃́ niiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ wãmecʉtiyigʉ Simón. Cʉ̃ʉ̃ tiirémena Samaria dita macãrãrẽ ʉcʉanére tiiyígʉ. Cʉ̃́ãrẽ “ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ” jĩĩ wãcũrĩ tiiyígʉ.
Acts 8:21 in Tuyuca 21 Cõãmacʉ̃ ĩñarĩ, mʉʉ diamacʉ̃́ wãcũria. Ate ʉ̃sã tiirére tiimasĩ́ria mʉʉ.
Acts 15:2 in Tuyuca 2 Pablo, Bernabé cʉ̃́ãmena bayiró cãmerĩ́ wedeseyira. Teero tiirá, Antioquía macãrã Jerusalénpʉ ticocoadara, Pablo, Bernabé, ãpẽrã́ too macãrãrẽ beseyira. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyira: —Jerusalénpʉ wáaya. Jesús beseriramena, ãpẽrã́ bʉtoá dutirámena wedesera wáaya tee marĩ wedesere maquẽrẽ, jĩĩ ticocoyira.
Acts 18:15 in Tuyuca 15 Mʉ́ãye, mʉ́ã judíoa dutiré niirĩ, mʉ́ã basiro quẽnoñá. Yʉʉ teenórẽ besegʉdʉ mee niiã, jĩĩyigʉ.
Romans 2:8 in Tuyuca 8 Ãpẽrãménapere Cõãmacʉ̃ bayiró cúagʉdaqui. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rã, cʉ̃́ã booré dícʉre tiidʉgácua. Diamacʉ̃́ maquẽrẽ boohéra, ñañarépere tiinʉnʉ́secua.
Romans 12:16 in Tuyuca 16 Sĩcãrĩbíro ãñurõ niirecʉtiya. “Marĩ ĩ́niã nemorṍ niiã”, jĩĩ wãcũrijãña. Teero jĩĩrõno tiirá, bʉ́ri niirã́mena sĩcãrĩbíro niiña. “Masĩrã́ peti niiã”, jĩĩrijãña.
Romans 13:13 in Tuyuca 13 Bʉ́recopʉ tiirécʉtirobirora tiirucúro booa. Bosebʉreco niirĩ, cũmu, ãpẽrãrẽ́ acaribírijããda. Cũmurijããda. Ñeeaperijããda. Sõñorõ jĩĩrijããda. Ãpẽrãyére ʉgorijããda.
Romans 14:1 in Tuyuca 1 Sĩcʉ̃ Jesuré ãñurõ masĩhẽgʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ bocaya. Cʉ̃ʉ̃ Jesuré ãñurõ masĩhẽrĩ ĩñarã, cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩpotocõrõ manirṍ ĩñajãña.
1 Corinthians 3:3 in Tuyuca 3 Mʉ́ã atibʉ́reco macãrãbiro niicu ména. Mʉ́ã cãmerĩ́ ʉgora, cãmerĩ́ ĩñadʉgahera atibʉ́reco macãrãbiro niicu; cʉ̃́ã booró tiidʉgárabiro tiicú.
1 Corinthians 3:18 in Tuyuca 18 Wisiríjãña. Sĩcʉ̃ biiro wãcũboqui: “Yʉʉ atibʉ́reco macãrãye masĩré masĩpetijãã”, jĩĩ wãcũboqui. Teero wãcũgʉ̃no masĩhẽgʉ̃biro niijããrõ. Cʉ̃ʉ̃ teero niirĩ, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ masĩgʉ̃́ pʉtʉári tiigʉ́daqui.
1 Corinthians 8:1 in Tuyuca 1 Yʉʉ mecʉ̃tígãrẽ apeyé mʉ́ã sãĩñáriguere yʉʉgʉda. “¿Wáicʉra dii cʉ̃́ã weerirare ticoariguere yaajãrõ booi?” jĩĩriguere yʉʉgʉda. “Weerirare cʉ̃́ã padeoré wapamaníã; teeré masĩtoaa”, jĩĩcu mʉ́ã. Teerora niiã, niirõpeja. Teero jĩĩrã, biiro jĩĩrã tiicú: “Ʉ̃sãpeja ãpẽrã́ nemorṍ masĩnetõnʉcãã”, jĩĩãmajãrã tiia. Marĩ cãmerĩ́ maĩrã́, biirope tiicú: Ãpẽrãrẽ́ tiiápucu, Cõãmacʉ̃rẽ padeonemóãrõ jĩĩrã.
1 Corinthians 11:16 in Tuyuca 16 Yʉʉ wedeserere “diamacʉ̃́ niiria” jĩĩgʉ̃́norẽ biiro jĩĩgʉ̃da: “Ʉ̃sã teero dícʉ tiirucúa. Teero biiri Jesuré padeoré põnarĩ macãrãcã teerora tiirucúcua”, jĩĩgʉ̃da.
1 Corinthians 11:18 in Tuyuca 18 Mʉ́ãrẽ ateré jĩĩsʉguegʉda: Mʉ́ã neãrã, sĩcãrõména yaariayiro. Teeré tʉoáwʉ̃. Yʉʉ tʉgueñarĩ, yʉʉre diamacʉ̃́ maquẽrẽ wedecoaya.
2 Corinthians 11:20 in Tuyuca 20 Biiro tiirácãrẽ nʉcãjã́ãyiro: Mʉ́ãrẽ dutiaperare, mʉ́ãyere néerãrẽ, mʉ́ãrẽ dutirábiro tiiáperare, mʉ́ã nemorṍ ʉpʉtí macãrãbiro mʉ́ãrẽ tiiráre, mʉ́ãrẽ diapóapʉ páaracãrẽ nʉcãjã́ãyiro.
Galatians 5:15 in Tuyuca 15 Mʉ́ã basiro cãmerĩ́tutira, cãmerĩ́ ñañarõ jĩĩrã doca, wáicʉra tiiróbiro cãmerĩ́quẽcõãtõrã tiiádacu. Mʉ́ã basirora teeré tiirá, basocápetiadacu. Teero wáari jĩĩrã, tʉomasĩ́, niirecʉtiya.
Galatians 5:20 in Tuyuca 20 basocábiro bauráre, wáicʉrabiro bauráre weerirare padeocúa; sĩquẽrã yáiwa jĩĩditoremena tiiráno wãtĩã dutirémena tiirucúcua; ĩñatuticua; cãmerĩ́ ĩñadʉgaricua; ãpẽrãrẽ́ doecua; péerogã tiipacári, cúajãcua; cʉ̃́ã booré dícʉre tiidʉgácua; ãpẽrã́ ãñurõ wãcũrére tʉodʉgáricua; wáabatejõãrĩ tiicúa;
Galatians 5:26 in Tuyuca 26 Marĩ “ãpẽrã́ nemorṍ niiã” jĩĩ tʉgueñarijããda. “Mʉʉ nemorṍ ãñurõ tiimasĩ́ã teeréja”, jĩĩrijããda. Cãmerĩ́ ʉgorijããda.
Galatians 6:3 in Tuyuca 3 Apetó sĩcʉ̃ “yʉʉ ãpẽrã́ nemorṍ niiã” jĩĩ wãcũmiqui. Cʉ̃́ã nemorṍ niiripacʉ, bʉ́ri peti wãcũãmajãqui. Teero jĩĩ wãcũgʉ̃, cʉ̃ʉ̃ basirora jĩĩditogʉ tiiquí.
Philippians 1:15 in Tuyuca 15 Sĩquẽrã yʉʉre ĩñatutira, yʉʉre netõnʉcã́dʉgara, Cristoyere wedeayira. Ãpẽrãpé ãñurõ tiidʉgáremena cʉ̃ʉ̃yere wedeayira.
Philippians 2:3 in Tuyuca 3 Mʉ́ãye dícʉre boosã́rijãña; “ãpẽrã́ nemorṍ niiã” jĩĩ wãcũrijãña. Teero wãcũrõno tiirá, ãpẽrã́ mʉ́ã nemorṍ tiimasĩ́rere wãcũ, cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá.
Philippians 2:14 in Tuyuca 14 Niipetire apeyenórẽ tiirá, cúaro manirṍ, ñañarõ jĩĩrṍ manirṍ tiiyá.
Colossians 2:18 in Tuyuca 18 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ biiro jĩĩditocua: “Ʉ̃sã ãñurã́ niiã. Cõãmacʉ̃ ʉ̃sãrẽ ãñurõ wãcũãrõ jĩĩrã, beti súubusea. Ángeleare padeóa. Ʉ̃sã cãnirípacara, quẽẽrṍpʉ tiiróbiro Cõãmacʉ̃yere ĩñaã. Teero tiirá, ʉ̃sã ãpẽrã́ nemorṍ Cõãmacʉ̃ye maquẽrẽ ãñurõ masĩã. Mʉ́ãcã ʉ̃sã tiiróbirora tiiyá. Mʉ́ã teeré tiihéra, wapa cʉoádacu”, jĩĩcua. Mʉ́ãrẽ teero jĩĩrĩ, péerogã tʉonʉnʉ́seridojãña. “Masĩrã́ peti niiã ʉ̃sãjã”, jĩĩ wãcũcua. Teero jĩĩãmajãrã tiiíya. Cʉ̃́ã bueré cʉ̃́ã basiro jĩĩãmare dícʉ niiã.
2 Thessalonians 2:4 in Tuyuca 4 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ, teero biiri niipetire basocá padeoré maquẽrẽ boorígʉdaqui. Cʉ̃ʉ̃ dícʉre padeodutígʉ, “niipetira nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiã yʉʉja” jĩĩgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃wii Jerusalén niirí wiipʉre dui, “yʉʉ Cõãmacʉ̃ niiã” jĩĩgʉ̃daqui.
1 Timothy 1:4 in Tuyuca 4 Atibʉ́reco maquẽ wedeseãmarere tʉonʉnʉ́serijããrõ. Teero biiri cʉ̃́ãya wedera tíatopʉ macãrã cʉ̃́ã jĩĩmʉãatiriguere tʉonʉnʉ́serijããrõ. Teeré tʉonʉnʉ́sera bʉ́ri peti cãmerĩ́ cúasori tiiádacua; Cõãmacʉ̃ tiidutírere tiirícua. Cʉ̃ʉ̃rẽ padeonemóricua.
1 Timothy 1:7 in Tuyuca 7 Moisére dutiré cṹũriguere buedʉgamicua. Ãñurõ tee bueré maquẽrẽ masĩripacara, diamacʉ̃́ tiiróbiro bueeya.
1 Timothy 3:6 in Tuyuca 6 Sicato padeonʉcã́gʉ̃ niirijãrõ booa. Apetó tiigʉ́, cʉ̃ʉ̃ “yʉʉ ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macʉ̃ niiã” jĩĩ wãcũboqui. Cʉ̃ʉ̃ teero wãcũgʉ̃, Satanás tiiróbiro ñañarõ wãcũgʉ̃ tiiquí. Cʉ̃ʉ̃cãrẽ Satanárẽ tiirírobirora Cõãmacʉ̃ ñañarõ tiigʉ́daqui.
2 Timothy 2:14 in Tuyuca 14 Mʉʉ bueráre teeré wãcũrĩ tiiyá. Teero biiri marĩ Õpʉ̃ tʉocóropʉre cʉ̃́ãrẽ “nocõrõrã wedeseya bʉ́ri niiré wedesere maquẽrẽ” jĩĩña. “Tee wedesere wapamaníã; mʉ́ãrẽ tʉoráre ñañorã́ tiia”, jĩĩña.
2 Timothy 2:23 in Tuyuca 23 Cãmerĩ́tutidʉgara wedeseãmajãrere jĩĩapurijãña. Mʉʉ masĩcu: Mʉʉ cʉ̃́ãmena teero wedeseri, cãmerĩ́tutire wáaadacu.
2 Timothy 3:4 in Tuyuca 4 cʉ̃́ã menamacãrã niimirirare ñañarõ tiiádacua; “deero wáaadari” jĩĩ wãcũhẽrã, noo booró tiiã́majããdacua; “ãpẽrã́ nemorṍ ʉpʉtí macãrã niiã” jĩĩ wãcũãdacua; Cõãmacʉ̃pere wãcũrõno tiirá, ʉsenire dícʉre wãcũãdacua;
Titus 3:9 in Tuyuca 9 Basocá cʉ̃́ã wedeseãmarere jĩĩapurijãña. Cʉ̃́ãya wedera tíatopʉ macãrã cʉ̃́ã jĩĩmʉãatiriguere wedeseri, jĩĩapurijãña. Cʉ̃́ã Moisére dutiré cṹũriguemena cãmerĩ́ cúasori, mʉʉ wãcũrére wederijãña. Teero jĩĩ, cʉ̃́ã cúasore wapamaníã. Bʉ́ri niiré niiã.
James 1:19 in Tuyuca 19 Yáa wedera, ateré masĩña: Ãpẽrã́ wederi, tʉomasĩ́ãda jĩĩrã, ãñurõ tʉoyá. Mʉ́ã cʉ̃́ã wederére tʉotóa, wãcũtoarapʉ wedeseya; máata cúarijãña.
James 2:14 in Tuyuca 14 Yáa wedera, sĩcʉ̃ “yʉʉ Jesuré padeóa” jĩĩboqui. Teero jĩĩpacʉ, ãpẽrãrẽ́ ãñuré tiiẽ́ñoriboqui. Cʉ̃ʉ̃ padeoré ¿ñeenómena wapacʉtíbogari? Teero padeoré cʉ̃ʉ̃rẽ netõrĩ́ tiirícu.
James 4:1 in Tuyuca 1 ¿Ñeeména cãmerĩ́quẽĩ? ¿Ñeeména cãmerĩ́tutii? Mʉ́ã popeapʉ ñañaré tiidʉgáre, wãcũnʉnʉseremena teero wáaa.
James 4:5 in Tuyuca 5 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ bʉ́ri peti ate jóanorõ mee tiia: “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ Espíritu Santore ticorigʉ niijĩgʉ̃, ãpẽrãrẽ́ nemorṍ cʉ̃ʉ̃rẽ marĩ maĩrĩ́ booquí”, jĩĩ jóanoã.
1 Peter 2:1 in Tuyuca 1 Teero tiirá, niipetire ñañaré tiirére tiidújãña. Jĩĩditonemorijãña. Tiiditórijãña. Ĩñatutirijãña. Queti jĩĩnemorijãña.
2 Peter 2:12 in Tuyuca 12 Jĩĩditoremena buerápe cʉ̃́ã tʉomasĩ́hẽrere ñañarõ wedesecua. Wáicʉra tiiróbiro niicua: Wáicʉra wãcũripacara, niirucucua; cʉ̃́ã ñee, sĩãnóãdara bauáaya. Teero tiirá, cʉ̃́ãcã wáicʉra tiiróbiro diaadacua.
2 Peter 2:18 in Tuyuca 18 Cʉ̃́ã wedesere wapamaníã. Masĩrã́ tiiróbiro tiicúa; jĩĩditoremena buecua. Biiro jĩĩcua: “Marĩ noo booró marĩ tiitʉsáreno tiirí, ãñuniã”, jĩĩcua. Teero jĩĩrémena ãpẽrãrẽ́ ñañocúa. Ñañarére tiidúmiãrirare ñañarére ʉgaripéari tiicúa sũcã.
Jude 1:10 in Tuyuca 10 Mʉ́ãrẽ jĩĩditoremena buerápeja ãñurõ tʉomasĩ́ripacara, ñañarõ wedesecua. Apeyé cʉ̃́ã boorére tiicúa. Wáicʉracã teerora tiicúa. Tʉomasĩ́hẽrãrã cʉ̃́ã tiirémena cʉ̃́ã yeeripũnarĩrẽ ñañorĩ́ tiiádacua.
Jude 1:16 in Tuyuca 16 Mʉ́ãrẽ jĩĩditoremena buerá niipetire ãpẽrã́ tiirére ñañarõ wedesecua; wedepatirepira niicua. Cʉ̃́ã tʉsaré dícʉre tiidʉgácua. Cʉ̃́ã tiirére bayiró bʉsʉrómena wedetʉsacua. Cʉ̃́ãrẽ tiiápumasĩrãrẽ jĩĩditoremena ʉsenipeocua, cʉ̃́ãyere cʉodʉgára.
Revelation 3:17 in Tuyuca 17 Mʉ́ã jĩĩmiã: ‘Cʉopetíjãã; niipetire yʉʉre ãñurõ wáaa; dʉsaría’ jĩĩmiã. Mʉ́ã tʉomasĩ́ria: Dʉsapetíjãã. Ñañaré dícʉ wáanorã, bóaneõrã, niyeru manirã́, ĩñahẽrã, sutimanírã tiiróbiro niiã.