John 4 in Tatuyo

1 Capãarã camaja Jesure caʉjawã. Juan cabautisari majocʉ netoro Jesu buerã maca camajare jã cabautisawʉ. Jesu cʉ majuu na cabautisaquẽmi. Capãarã cʉ̃re na caʉjarijere, na cʉ cabautisarijere caqueti apiyupa fariseo maja. Tie quetire apiyuparã ĩi, cáaácoami Jesu Judeapʉ cãnacʉ Galileapʉ.

4 Topʉ aácʉ Samaria yepapʉ caneto aámi.

5 Ti yepapʉre Sicar cawamecʉti macapʉ caejawĩ. Ti maca tʉpʉ Jacobo tirʉmʉpʉ macacʉ cʉ macʉ Josére cʉ cajoorica yepa cãmʉ.

6 Topʉ oco waarica ope Jacobo cʉ cayejearica ope cãmʉ. Jesu topʉ neto aácʉ caniñacoami. To bairi paaribota cãno ti ope tʉpʉ cayerijã ejawĩ.

7 Topʉ cʉ caruiri paʉ ʉgariquere wapayera aána macapʉ jã cáaápʉ. Jã cawapayera aáto jĩcao cãromio Samaria macaco oco wao acó caejayupo ti opepʉre. Topʉ co caejaro tʉjʉʉ: —Oco yʉ tĩaña, co caĩñupʉ Jesu.

9 Co maca ocõo bairo cʉ caĩñupo: —¿Nope ĩi mʉa Judío majocʉ anibacʉ quena yʉre Samaria macacore yʉre mʉ oco jeniti? cʉ caĩñupo. Ti yʉteapʉre judío maja Samaria macana mena caame tʉjʉ teebʉjanucuwã. Tie jʉgori to bairo cʉ caĩñupo Jesure.

10 To bairi Jesu co caĩñupʉ: —Dio camajare cʉ cajoorijere mʉ majiquẽe mʉa, co caĩñupʉ Jesu. —Yʉ quenare mʉ majiquẽe. Yʉre mʉ camajiata roquere yʉ macare ocore yʉre mʉ jeniborico. Tiere yʉre mʉ cajeniata yʉ maca cacaticõa aninucupere cajoorije ocore mʉre yʉ jooboricʉ.

11 To bairo cʉ caĩro co maca cʉ caĩnemoñupo tunu: —¿Ñee mena ocore mʉ waa nebocʉti? Ati ope pupeapʉ majuu anicõa. ¿Noopʉ cacaticõa aninucupere cajoorije ocore mʉ bʉgabocʉti mʉa?

12 Mani ñicʉ Jacobo ati ope macajere caetinucuñañupi. Cʉ punaa, cʉ yarã cʉ nuricarã quena caetinucuñañupa. Ati opere manire cacũñupi cʉ̃a. ¿Mʉ maca cʉ netoro cãcʉ mʉ ãti? cʉ caĩñupo.

13 Ocõo bairo co caĩ yʉyupʉ Jesu: —Nipetirã ati ope macaje ocore caetirã oco etigacõa aninucugarãma.

14 Yʉ cajoorije macare caetirã oco etinemogaquetigarãma. Yepapʉre oco cabuticõa ani opere bairona na anigaro wariñuurique na yeripʉre. Tie jʉgori catícõa aninucugarãma, co caĩñupʉ Jesu.

15 —To roquere tie ocore yʉ jooya. Yʉre mʉ cajooro yʉ oco etiga nemoquetigo. To bairi ati opepʉre oco waago yʉ atíquetinucugo yua, caĩñupo.

16 Jesu co caĩñupʉ: —Mʉ manapʉre cʉ pioja.

17 To bairo cʉ caĩro co maca ocõo bairo cʉ caĩ yʉyupo: —Camanapʉ máco yʉ ã yʉa. Jesu co caĩñupʉ tunu: —Camanapʉ máco yʉ ã ĩo cariapena mʉ ĩ.

18 Jĩca wamo cãnacãʉ mena camanapʉ cʉtiñarico mʉ anibapa. Yucʉacã mʉ cacʉgoʉ mʉ manapʉ majuu me ãmi. To bairi cariapena mʉ caĩrije ã.

19 To bairo cʉ caĩro apio ocõo bairo cʉ caĩñupo Jesure: —Dio ye quetire buiori majocʉ mʉ ãcʉ.

20 To bairi jã ñicʉ jãa Samaria macana icʉ ʉ̃taʉpʉ Diore cáti nʉcʉbʉgonucuñupa. Mʉjaa judío maja maca, “Jerusalẽpʉ Diore cʉ cáti nʉcʉbʉgonucupe ã,” mʉja ĩnucu, cʉ caĩñupo.

21 To bairo co caĩro ocõo bairo co caĩñupʉ Jesu: —Yʉ caĩrijere apiya. Cabero icʉ ʉ̃taʉpʉ aáquetibana quena, Jerusalẽpʉ aáquetibana quena mani Pacʉ Diore mʉja áti nʉcʉbʉgogarã.

22 Mʉjaa Samaria macana mʉja cáti nʉcʉbʉgorijere caroaro mʉja majiquẽe. Jã roque jã cáti nʉcʉbʉgonucurijere jã maji. Ocõo bairo ã: Camajare caroorijere na canetoobojapaʉ judío majocʉ anigʉmi.

23 Mani Pacʉ Diore áti nʉcʉbʉgorica yʉtea majuu ejagaro. Mere ti yʉtea anitʉga. Camaja Diore na yeripʉ jeto áti nʉcʉbʉgogarãma. To bairona na yeripʉ caroaro cʉ̃re cáti nʉcʉbʉgorãre boomi Dio.

24 Dio catʉjʉya mácʉ ãmi. Cʉ̃re cáti nʉcʉbʉgorã na yeripʉ jeto cʉ cáti nʉcʉbʉgoparã ãma, co caĩñupʉ Jesu.

25 To bairo cʉ caĩro ocõo bairo cʉ caĩñupo: —Yʉ maji. Dio cʉ cajoʉ Mesía o Cristo cawamecʉcʉ atígʉmi. Ejaʉ cʉ majuuna nipetirijere mani buiogʉmi, caĩñupo.

26 To bairo co caĩro Jesu co caĩ majioñupʉ: —Yʉna mʉ mena cawadapeniina Dio cʉ cajooricʉna yʉ ã, co caĩñupʉ Jesu.

27 To bairo na cawadapeniri paʉna caʉgarique wapayera aátana Jesu tʉpʉ jã catunu ejawʉ. Ejarã jã catʉjʉ acʉacoapʉ Jesu cãromio mena cʉ cawadapeniro tʉjʉrã. Jĩcaʉ maca ¿ñe uniere co booti? o ¿ñe uniere co mena mʉ wadapeniti? jã caĩ jeniñaquẽpʉ.

28 To bairi cãromio jã cáató tʉjʉo co oco waarica jotʉre tona ropocõa, macapʉ cáaácoamo. Topʉ ejao camajare cabuioyupo:

29 —Mʉja quena tʉjʉra ajá. Jõ jĩcaʉ ãmi dope bairo yʉ cabairiquere camaji peocõaʉ. Dio cʉ cajooricʉna ãcʉmi.

30 To bairo co caĩ buioro apirã Jesu tʉpʉ cáajupá.

31 To bairo na cáatí paʉ Jesure ʉgariquere cʉ nugarã jã cátibapʉ.

32 To bairi jã caĩwĩ: —Ʉgarique yʉ cacʉgorijere mʉja majiquẽna.

33 To bairo cʉ caĩro apirã cʉ buerã: —¿Aperã mere cʉ ʉgariquere na nu tʉgayupari? jã caame ĩ jeniñawʉ.

34 Jesu ocõo bairo jã caĩwĩ: —Dio yʉre cajoowĩ. Cʉ caboorijere ácʉ yʉ áa. Cʉ cáti rotiriquere áti peoʉ caʉgaʉre bairo yʉ tʉgooña.

35 Ocõo bairo yʉre mʉja ĩ: Bapari cãnacãʉ muipua rʉja oterique carica cʉtiparo jʉgoye. Yʉ maca yʉ catʉjʉata mere cajeepe ã. To bairo mʉjaare buioʉ, camaja na cabairijere mʉjaare ĩi yʉ ĩ. Yʉ cabuiorije na caapi nʉcʉbʉgoparo petoacã rʉja.

36 Oterique ricare jeeri maja na paarique wapa wapatarãma. Nare bairona camaja yʉre na caapi nʉcʉbʉgoro cána una quenare na yʉ wapa joogʉ. Aperã na cabuiorijere api nʉcʉbʉgori bero na quena catícõa aninucugarãma. To bairi nemoopʉ cabuio jʉgoʉ, apeĩ cabuionemo nutuacʉ na cabuiorijere na caapi nʉcʉbʉgoro tʉjʉrã na pʉgarãpʉna wariñuugarãma.

37 Camaja na cabuionucuri wamere bairona ã: Jĩcaʉ nemoona oteimi. Cabero cʉ caoterique carica cʉtopʉ apeĩ jeimi tunu.

38 Mʉjaa yʉ buerã tiere bairona mʉja bai. Aperã na cabuio jʉgoriquere buionemo rotii mʉjaare yʉ joo. Nemoopʉ na cabuio jʉgoricarãre seeto majuu camajirioyupa. Yucʉacãre na cabuioriquepʉre ána mʉjaa. To bairi seeto majuu majirioquẽe mʉjaare, jã caĩwĩ Jesu yua.

39 Samaria macana cãromio, “Jesu nipetiro yʉ cátajere maji peocõami,” co caĩro apirã capãarã cʉ caapi nʉcʉbʉgowã.

40 To bairi Jesu tʉpʉ atí, cʉ̃re na tʉpʉ catua rotiwã. To bairi na tʉpʉre pʉga rʉmʉ cãmi.

41 Cabero Jesu cʉ cabuiorijere apirã capãarã caapiʉja nʉcʉbʉgonemowã.

42 Cãromiore ocõo bairo co caĩwã: —Jãre mʉ cabuiorijere apirã Jesure jã nʉcʉbʉgowʉ. Cʉ tʉpʉ ejari jã majuuna cʉ cabuiorijere jã apiwʉ. To bairi, “Dio cʉ cajooricʉna ãmi,” caroaro majuu cʉ̃re jã ĩ nʉcʉbʉgo. Cariapena mʉ ĩñupa. Dio cʉ cajooricʉ ati yepa macana caroorã tʉpʉ na cáaábopere na canetoobojaʉ ãmi, co caĩwã yua.

43 Pʉga rʉmʉ Samaria macana mena aniri bero cáaácoami Jesu Galilea yepapʉ.

44 Jesu cʉ majuu cʉ caĩricarore bairona cabaiwʉ: “Dio ye quetire cabuiori majocʉre cʉ ya yepa macana cʉ̃re tʉjooquẽnama.”

45 Cʉ ya yepa Galileapʉ cʉ caejaro camaja to macana maca caroaro cʉ catʉjʉ wariñuuwã. Na quena Jerusalẽpʉ pascua boje rʉmʉ catʉjʉra ejayupa. Topʉ Jesu cʉ cáti iñooriquere catʉjʉyupa. To bairi cʉ̃re canʉcʉbʉgowã.

46 Jesu Galileapʉ ãcʉ Caná na caĩri macapʉ ocorena apeye ʉje ocore cʉ cáti jeñoorica macapʉ catunu aámi. Ti macapʉre jĩcaʉ ti yepare carotii ʉpaʉre carotibojaʉ cãmi. Cʉ macʉ cariayupʉ. Capernaupʉ cãñupʉ cariaʉ.

47 To bairi, “Jesu Judeapʉ cãnacʉ Galileapʉ ejayupʉ,” na caĩrijere queti apii Jesu tʉpʉ cáajupí. Ejaʉ, ocõo bairo cʉ caĩwĩ Jesure: —Yʉ macʉre cʉ netoobojaʉ ajá. Bai yajigʉpʉ ãmi, caĩwĩ.

48 To bairo cʉ caĩro ocõo bairo cʉ caĩwĩ Jesu: —Yʉ cáti iñoorijere tʉjʉquẽnana yʉre mʉja nʉcʉbʉgogaquetibʉja.

49 Cariaʉ pacʉ maca ocõo bairo caĩwĩ Jesure: —Ʉpaʉ, jitá, uwaro. Yʉ macʉ bai yajiipʉ baimi.

50 To bairo cʉ caĩro ocõo bairo cʉ caĩwĩ Jesu: —Mʉ ya wiipʉ tunu aácʉja. Mʉ macʉ catícoagʉmi, caĩwĩ Jesu. To bairo Jesu cʉ caĩrijere apiri cʉ ya wiipʉ catunucoami.

51 Cʉ catunu aáti paʉ cʉ paabojari maja mapʉ cʉ boca ejari, ocõo bairo cʉ caĩwã: —Mʉ macʉ catícoami.

52 To bairo cʉ na caĩ buioro: —¿Di paʉ majuu cʉ catí jʉgóri? na caĩ jeniñawĩ. To bairo cʉ caĩro: —Paaribota beroacã cʉ bʉgo janacoapʉ, caĩñuparã.

53 To bairo na caĩ buioro: —Ti paʉ majuuna, “Mʉ macʉ catícoagʉmi,” yʉ ĩwĩ Jesu, na caĩñupʉ. To bairo cabairijere tʉjʉri Jesure canʉcʉbʉgoyupʉ, cʉ ya wii macana to bairona.

54 Carotibojaʉ macʉre cʉ canetoo catiorique Galilea yepapʉre ʉje oco áti jeñoori bero cʉ cáti iñoo bapoorique cãñupa ti wame.