Acts 9 in Tatuyo

1 Saulo maca Jesure caapiʉjarãre na capunijini janaquẽjupʉ. Na cajĩa re peticõagayupʉ. To bairi, “Na ñeña,” ĩrica pũuro sacerdote maja ʉpaʉre cajeni aájupʉ.

2 —Damasco na caĩri macapʉ judío maja na neñapo buerica wiiri ʉparãre, “Saulore yʉ ñe roti Jesure caapiʉjarãre,” caĩri pũuro yʉ ucabojaya, cʉ caĩñupʉ sacerdote maja ʉpaʉ Jerusalẽpʉ cãcʉre. —Ti pũuro yʉ mʉ cajooro na yʉ iñoogʉ ti wiiri ʉparãre. Na iñoo átiri noo cõo Jesure caapiʉjarãre caʉmʉa quena, cãromia quenare na bʉga, na yʉ ñegʉ. Na ñe, atopʉ Jerusalẽpʉ presopʉ na yʉ jõogʉ, cʉ caĩñupʉ Saulo sacerdote maja ʉpaʉre. To bairo cʉ caĩro apii ti pũuro cʉ caucabojayupʉ sacerdote maja ʉpaʉ. Ti pũurore cʉ̃re cʉ cajooro Damascopʉ cáaájupʉ Saulo yua.

3 Ma recomaca cʉ catʉja aáti paʉna Damasco cʉ caejagari paʉ majuu catʉgooña majiña mano cʉ tʉna bʉpo cayaberijere bairo ʉmʉrecoopʉ cʉ tʉna caaji bateyupe.

4 Seeto caajiya buju baterijere tʉjʉʉ Saulo yepapʉ caroca cumucoajupʉ. Roca cumu ácʉ, apeĩ cʉ̃re cʉ cawadaro caapiyupʉ: —Saulo, Saulo, ¿nope ĩi rooro yʉre mʉ popiyeyeti mʉa? cʉ caĩñupʉ cʉ̃re caĩ wadaʉ.

5 To bairo cʉ caĩrijere apii: —¿Ñamʉ yʉre mʉ wadati mʉa? caĩñupʉ Saulo. —Jesu yʉ ã, rooro mʉ cátigaʉna. Mʉ majuuna mʉ bai rooye tua rooro yʉ yarãre na átinucubacʉ, cʉ caĩñupʉ.

6 To bairo cʉ caĩro: —¿Ñeere yʉ cátipere mʉ booti, Ʉpaʉ? uwibacʉ quena cʉ caĩñupʉ Saulo. —Macapʉ, Damascopʉ aácʉja. Topʉ mʉ caejaro apeĩ mʉ cátipere mʉ buiogʉmi, cʉ caĩñupʉ Jesu.

7 Saulo mena cáaána maca catʉjʉ acʉacoa nʉca ájuparã. To bairo acʉabana dope bairo caĩ wada majiquẽjuparã. Cawadarijere apibana quena cawadaʉ macare catʉjʉquẽjuparã naa.

8 To bairo cabairo bero Saulo wamʉnʉca, catʉjʉ macabajupʉ. Ñe maca cʉ cabauquẽjupe. To bairo cʉ cabairo cʉ mena cáaána maca cʉ catʉ̃ga jʉgo aájuparã Damascopʉ.

9 Damascopʉ ejaʉ itia rʉmʉ catʉjʉ majiquẽcʉ, caʉgaquẽcʉ, caetiquẽcʉ cãñupʉ Saulo.

10 Damascopʉre cãñupʉ jĩcaʉ Jesure caapiʉjaʉ Ananía cawamecʉcʉ. Quẽguei tʉjʉricarore bairo catʉjʉyupʉ. To bairo cʉ catʉjʉrona cʉ tʉpʉ cabuia ejayupʉ Jesu. Buia eja: —Ananía, cʉ caĩ piyupʉ Jesu. To bairo cʉ̃re cʉ caĩ piro: —Jaʉ, yʉ Ʉpaʉ, cʉ caĩ yʉyupʉ Ananía.

11 To bairo cʉ caĩ yʉro: —Aácʉja “Cariape” na caĩri wãpʉ. Ti wãpʉre aácʉ mʉ ejagʉ Juda cawamecʉcʉ ya wiipʉ. Cʉ ya wiipʉ ejaʉ, “¿Saulo Tarso macacʉ atopʉ cʉ ãti?” na ĩña ti wiipʉ cãnare, cʉ caĩñupʉ Jesu. —Yʉre jeni nʉcʉbʉgoʉ áami Saulo.

12 Yucʉacã cʉ yʉ iñoowʉ quẽguei tʉjʉricarore bairo mʉre ti wiipʉre mʉ caejapere. Tunu cʉ tʉjʉ majiato ĩi cʉ mʉ cawamo ñu peopere cʉ yʉ iñoowʉ quẽguei tʉjʉricarore bairo, cʉ caĩñupʉ Jesu.

13 To bairo cʉ caĩro apii: —Yʉ Ʉpaʉ, capãarã yʉ buioma rooro cʉ cátaje mʉre caapiʉjarã Jerusalén cãnare, cʉ caĩñupʉ Ananía.

14 —Ati maca quenare mʉre caapiʉjarãre na ñei ejami to bairo sacerdote maja ʉparã cʉ na cáti rotiro, cʉ caĩñupʉ Ananía.

15 To bairo cʉ̃re cʉ caĩro: —To bairo cátibatacʉ cʉ cãnie to cãnibato quena aácʉja. Mere camajare yʉ ye quetire cabuiopaʉre cʉ yʉ cũwʉ. Aáteñari yʉ ye quetire buiogʉmi judío majare, judío maja cãniquẽna quenare, na ʉparã quenare.

16 Yʉ ye quetire buioʉ capee tamʉogʉmi. To bairo cʉ catamʉopere yʉ majuuna cʉ yʉ buiogʉ yʉa, cʉ caĩñupʉ Jesu.

17 To bairo cʉ caĩro apii cáaácoajupʉ Ananía Juda ya wiipʉ. Ti wiipʉre jãa, Saulore cʉ cabʉgayupʉ. Cʉ bʉga, cʉ rʉpoapʉre cʉ ñupeo, ocõo bairo cʉ caĩñupʉ Saulore: —Yʉ yaʉ, mani Ʉpaʉ Jesu mapʉ mʉ cáaáto mʉre cabauricʉ mʉ tʉpʉ yʉ joomi, cʉ tunu tʉjʉ majiato ĩi. Espíritu Santo quenare mʉ cacʉgo netoparore bairo ĩi, yʉ joomi, Saulore cʉ caĩñupʉ Ananía.

18 To bairo cʉ̃re cʉ caĩrona wai nʉtʉre bairije cʉ capeapʉre cãnaje cawẽcoajupe. To bairo cabairona catʉjʉ majicõañupʉ tunu. Cabero cʉ cabautisayuparã yua.

19 To bairi cʉ na cabautisaro bero caʉgayupʉ Saulo. Ʉga, caocabʉtii catutuarijecʉcʉ cãñupʉ tunu. To bairi noo cãnacã rʉmʉ meena ti macapʉ Damascopʉ cãñupʉ Jesucristore caapiʉjarã mena.

20 Topʉ ãcʉ nemoo judío maja na neñapo buerica wiiripʉ Jesu ye quetire cabuio jʉgóyupʉ Saulo. “Jesu Dio Macʉna ãmi,” caĩ buioyupʉ.

21 To bairo cʉ caĩ buioro cʉ̃re caapi acʉacoajuparã. —¿Cʉ̃ Saulo Jerusalẽpʉ Jesure caapiʉjarãre cajĩaricʉ majuuna cʉ ãti? Ati macapʉ Jesucristore caapiʉjarãre na ñei acʉ́ átacʉmi, Jerusalẽpʉ sacerdote maja ʉparã nare na popiyeyeato ĩi, caame ĩñuparã.

22 Cabero Saulo Jesu ye quetire seeto caĩ buio ocabʉtiyupʉ. “Dio cʉ cabejericʉ majuuna ãmi Jesu, cariape mʉjaare yʉ ĩ,” na caĩ buioyupʉ Saulo judío maja Damascopʉ cãnare. Na maca dope bairo cʉ caĩ neto majiquẽjuparã.

23 Capee rʉmʉri bero judío maja cʉ cajĩagayuparã Saulore.

24 To bairi cʉ na cajĩagarijere caqueti apiyupʉ Saulo. Cʉ̃re cajĩagarã maca to cãnacã rʉmʉ ñami quena maca yepa tʉjaro ʉ̃ta mena na catu jani jã amojorerica janiro joperipʉ cʉ cacumuñuparã, cʉ cabutiro cʉ mani jĩa rocacõagarã ĩrã.

25 To bairi cʉ na cajĩagarijere majiri Saulo cʉ cabuiorijere caapiʉjarã maca cʉ carutipere cʉ cátinemoñuparã. Piipʉ ti janiro recomaca macá jopeacãpʉ cʉ cayo netoo ruio jooyuparã ñamina. To bairo átiri ti macapʉ Damasco macapʉ cãnacʉre cʉ caruti aáto cʉ cátinemoñuparã naa yua.

26 Cabero Saulo cáaácoajupʉ Jerusalẽpʉ tunu. Jerusalẽpʉ ejaʉ Jesure caapiʉjarã mena cãnigabajupʉ. Na maca cʉ cauwiyuparã, cajʉgoye cajĩaricʉ cʉ cãno maca. “Baitoʉ baiimi. Jesure caapiʉjaʉ aniquẽcʉmi,” cʉ caĩ tʉgooñañuparã.

27 To bairo cʉ na caĩrijere apii Bernabé maca Saulore cʉ átinemoʉ Jesure caapiʉjarã na cãni paʉpʉ cʉ cajʉgo aájupʉ. Topʉ cʉ jʉgo ejari mani Ʉpaʉ Jesu ma recomacapʉ Saulore cʉ cabuia ejariquere, cʉ̃re Jesu cʉ caĩ buioriquere na cabuioyupʉ Bernabé. “Mere Saulo quena uwiquẽcʉna Damascopʉ cãnare na cabuioyupʉ Jesu ye quetire,” na caĩ buioyupʉ Bernabé.

28 To bairo na cʉ caĩ buiorijere apiri Saulore na mena cʉ cãni rotiyuparã. To bairi Jerusalẽpʉ na mena cãñupʉ. Na mena aniri Jerusalẽpʉ to cãnacã paʉ uwiquẽcʉna mani Ʉpaʉ Jesu ye quetire cabuionucuñupʉ Saulo.

29 Aperã judío maja anibana quena griego yere cawadarã quenare cariape na caĩ buionucubajupʉ. To bairo na cʉ caĩ buiorijere apigaquẽna cʉ cajĩagabajuparã.

30 To bairo cʉ na cajĩagarijere queti apirã Jesure caapiʉjarã maca cʉ cane aájuparã Cesareapʉ. Cesareapʉ cʉ ne aá, Tarsopʉ cʉ cáaá rotiyuparã, cʉ ya maca majuupʉ yua.

31 Cabero Jesure caapiʉjarã Judea yepa cãna, Galilea yepa cãna, Samaria yepa cãna caroaro cãni ocabʉtiyuparã wariñuurique mena, aperã rooro nare na cátiquẽto maca. Diore cʉ na caapiʉja nʉcʉbʉgoro Espíritu Santo na cʉ cátinemoro aperã Jesure caapiʉjarã cãninemoñuparã yua.

32 Pedro nipetiropʉ cáaáteñañupʉ noo cõo aperã Jesure caapiʉjarã na cãni paʉri cõona. To bairo aáteñaʉ Lida na caĩri macapʉ caejayupʉ Jesure caapiʉjarã na cãnopʉ.

33 Topʉ ejaʉ jĩcaʉ cáaá majiquẽcʉre Enea cawamecʉcʉre cʉ cabʉga ejayupʉ. Ocho cãnacã cʉma aá majiquetibacʉ cayojaʉ cãñupʉ.

34 Cʉ̃re cʉ tʉjʉʉ ocõo bairo cʉ caĩñupʉ Pedro: —¡Enea! Jesucristo mʉ cariaye cʉtiere netoogʉmi. To bairi wamʉnʉcaña. Wamʉnʉcari mʉ yojaricarore ne umaña, cʉ caĩñupʉ Pedro. To bairo cʉ̃re cʉ caĩrona cañuʉpʉ cawamʉ nʉcacõañupʉ Enea cáaá majiquetibatacʉ yua.

35 To bairo Enea cʉ cañuurijere catʉjʉyuparã Lida macana, Sarón macana quena. Cʉ cañuurijere tʉjʉri mani Ʉpaʉ Jesure caapiʉjayuparã, cajʉgoyepʉ na cáti nʉcʉbʉgobatajere jana recõari yua.

36 Jope na caĩri macapʉ cãñupo jĩcao Jesure caapiʉjao Tabita cawamecʉco. Griego ye mena Dorca cawamecʉjupo. Aperãre na mai tʉjʉri caroa macaje na cátibojanucuñupo. Cabopacarãre na cátinemonucuo cãñupo cõa.

37 To bairi Pedro Lidapʉ cʉ cabairi rʉmʉrirena Dorca maca Jope na caĩri macapʉre cariaye tamʉo yajiyupo. Co cabai yajiro tʉjʉri co yarã cabai yajiricarãre na cátinucurore bairona co cájuparã. Co rupaʉ ãnatore cacojeyuparã. Coje yaparo co cacũñuparã cabui macá arʉapʉ, cabero co yaagarã.

38 Jope maca Lida maca tʉacãna cãñupe. To bairi Jesure caapiʉjarã Jope macapʉ cãna maca Pedro Lidapʉ cʉ cãno queti apiri na yarã pʉgarãre Pedrore na capi rotiyuparã. —Yoaro mee Pedro cʉ aparo, na caĩ roti jooyuparã Jopepʉ cãna.

39 To bairi cʉ̃re na capi joorijere apii nemoo na mena cáaácoajupʉ Pedro Jope na caĩropʉ. Topʉ cʉ caejaro Dorca ãnacore co na cacũrica arʉapʉ cabui macá arʉapʉ cʉ cajʉgo ajuparã. Ti arʉapʉ cʉ cajãa ejaro tʉjʉrã nipetiro cawapearicarã romiri Pedro tʉ caneñapoyuparã. Otiri cʉ caiñooñuparã co ãnaco nare co caebojariquere. Camisari, apeye jutii catiopʉ Dorca na co caebojarique nipetiro cʉ caiñooñuparã.

40 To bairo na caiñooro bero Pedro maca na cabuti rotiyupʉ. Na cabutiro tʉjʉʉ rʉpopatuapʉ tuatu ejacumuri Diore cʉ cajeniñupʉ. Diore jeni, cabai yajirico ãnacore co tʉjʉ: —Tabita, wamʉnumuña, co caĩñupʉ. To bairo co cʉ caĩrona co capea catʉjʉ pãñupo. Tʉjʉ pã, Pedrore cʉ tʉjʉ, cawamʉnumuñupo.

41 To bairo co cabairo tʉjʉcõari Pedro co wamopʉ ñe, co catʉ̃ga wamʉo nʉcoñupʉ. To bairo co áticõari macapʉ cãnare cawapearicarã romirire, aperã Jesure caapiʉjarã quenare na pi, “Catunu catiore co tʉjʉrã ajá” na caĩñupʉ yua.

42 To bairo Tabita co catunu catiriquere caapiyuparã Jope macana nipetirã. To bairo co cabairije apirã capãarã Jesure caapiʉja nʉcʉbʉgoyuparã yua.

43 Yoaro cãñupʉ Pedro Jopepʉ Simón cawamecʉcʉ ya wiipʉ. Cʉ̃a Simón maca cãñupʉ waibʉcʉrã ajeri quenoori majocʉ.