Acts 18 in Tatuyo

1 Cabero Pablo Atenapʉ cãnacʉ cáaácoajupʉ Corinto cawamecʉti macapʉ.

2 Topʉ jĩcaʉ judío majocʉ Aquila cawamecʉcʉ cʉ nʉmo Prisila cawamecʉco na cabʉga ejayupʉ. Nemoopʉre Ponto cawamecʉti yepapʉ cãnacʉ cãñupʉ Aquila. Cabero Italia yepapʉ cáaácoajupʉ. Topʉ cʉ cãno to macacʉ romano maja ʉpaʉ Claudio cawamecʉcʉ judío maja nipetirã to cãnare na cabuuyupʉ. To bairo na cʉ cabuti rotiro Aquila cʉ nʉmo Prisila mena Roma cãnibatana cáaácoajuparã Corintopʉ. Pablo Corintopʉ cʉ caejaparo jʉgoyeacã na quena cawama ejarã cãñuparã. To bairi Pablo Corintopʉ ejaʉ na tʉpʉ caejayupʉ.

3 Na quena cʉ̃re bairona capaariquecʉna cãñuparã. Juti ajeri wiiri cãnipe catʉbʉri ajeri caquenoo wapatari maja cãñuparã. To bairi Pablo nare bairo tiere capaariquecʉcʉ aniri na mena catuayupʉ.

4 Topʉ ãcʉ to cãnacã semana sábado cãno judío maja na yerijãrica rʉmʉri cãno na neñapo buerica wiipʉ Jesu ye quetire cabuionucuñupʉ, judío maja, griego maja quena na apiʉjaato ĩi.

5 To cõona Pablo cʉ caqueti jooricarã Sila, Timoteo Macedonia yepapʉ cãnana caejayuparã Corintopʉ. Na caejaro Pablo juti wiiri cãnipe ajeri paariquere cajanañupʉ, Jesu ye queti jetore buiogʉ. To bairi judío majare: —Dio cʉ cabejericʉ yoaro mani cayuuricʉ Jesu cawamecʉcʉ ãmi, na caĩ buionucuñupʉ.

6 Caroaro to bairo nare cʉ caĩ buiorije to cãnibato quena cʉ cabai botio wada paiyuparã. To bairo na caĩro to macaje jita cʉ jutiipʉ cãniere capa bate re cũñupʉ. Nare cʉ cabuiorijere na cabooquẽto na cʉ cajanarijere na iñoʉ cájupʉ. —Dio mʉjaare cʉ capopiyeyero mʉja majuu ye buina mʉja anigaro, na caĩñupʉ. —Yʉ ye bui mee mʉjaare anigaro. Mere Jesu ye quetire mʉjaare yʉ buiobapa. To cõona judío maja cãniquẽna macare na yʉ buiogʉ yucʉra yua, na caĩñupʉ.

7 To bairo na ĩ, ti wii cãnacʉ buti, Justo cawamecʉcʉ tʉpʉ cáaácoajupʉ. Neñapo buerica wii tʉacãna cãñupe cʉ ya wii. Justo Diore cáti nʉcʉbʉgoʉ cãñupʉ.

8 Apeĩ neñapo buerica wii ʉpaʉ Crispo cawamecʉcʉ quena mani Ʉpaʉ Jesure caapiʉja jʉgoyupʉ, cʉ ya wii macana mena. Ti maca Corinto macana aperã quena capãarã caapiʉjayuparã. Apiʉjari cabautisa rotiyuparã yua.

9 Jĩca ñami Pablo caniquetibacʉ quena quẽguericarore bairo Dio cʉ caĩ buioro caapiyupʉ: —Uwiqueticõaña. Mʉ mena yʉ ã. To bairi aperã rooro mʉ áti rooye tuu majiquetigarãma. Ati macapʉ capãarã ãma yʉre caapiʉjaparã. To bairi yʉ ye quetire buio janaqueticõaña. To bairona buiocõa aninucuña.

11 To bairi Pablo jĩca cʉma ape cʉma recomaca ti macapʉ catuayupʉ, to macanare Dio ye quetire buioʉ.

12 Ti yepa Acaya na caĩri yepa Pablo cʉ cãnopʉ romano maja Galiõ cawamecʉcʉre ti yepa ʉpaʉ cʉ cajõoñuparã. To bairi Galiõ ʉpaʉ cʉ cãno judío maja Pablore cʉ ñe, cʉ cane aájuparã Galiõ tʉpʉ.

13 Cʉ wadajãrã, ocõo bairo Galiõre cʉ caĩñuparã: —Ani ricati Diore áti nʉcʉbʉgorique jã rotimi, mani ñicʉ jãa manire na carotirique meere, caĩ wadajãñuparã.

14 Pablo na cʉ caboca yʉgari paʉna Galiõ maca judío maja Pablore cawadajãrãre na caboca ĩ yʉyupʉ: —Jee rutirique, camajare jĩarique rooro cʉ cátiere tʉjʉri mʉja caĩ buioata roque mʉjaare yʉ apiboyupa.

15 Mʉja yena judío maja mʉja carotirije to cãno maca mʉja majuuna quenooña. Tiere yʉ quenoogaquẽe yʉa, na caĩñupʉ Galiõ.

16 To bairo na ĩ, cawadajãbatanare na cabuuyupʉ.

17 To cabairo beroacã to macana Sóstene cawamecʉcʉre judío maja neñapo buerica wii ʉpaʉre cʉ cañeñuparã. Cʉ ñe, caʉpaʉ cʉ catʉjʉjorona cʉ capayuparã. To bairo na cátibato quena Galiõ cawatoana catʉjʉcõañupʉ. Na camataquẽjupʉ.

18 Cabero Pablo Corintopʉ yoabʉjaroacã catuayupʉ. Yoabʉjaroacã catuaricʉ cabero to macana Jesure caapiʉjarãre: “Mere aácʉ yʉ áa,” ĩi na cáaátaje ui aájupʉ. To bairi Sencrea cawamecʉti macapʉ cáaájupʉ. Prisila, Aquila na quena cʉ mena cáaájuparã. Topʉ cʉ poare cajua rotiyupʉ. Cajʉgoye Diore apeye unie to bairo yʉ átigʉ cʉ̃re cʉ caĩricarore bairo, mere yʉ áti yaparo ĩi cajua rotiyupʉ. Cabero Siriapʉ cáaáti cumuapʉ caeja jãañuparã Pablo jãa.

19 Cabero tiapʉ capairi yare peña, ape nʉgoapʉ Efeso cawamecʉti macapʉ caejayuparã. Topʉ eja, Pablo judío maja neñapo buerica wiipʉ cajãa aájupʉ. Topʉ cãna judío maja mena cawadapeniñupʉ Dio Wadariquere. Jĩcaarã to macana yoaro cʉ catua rotibajuparã. Cʉ maca catuagaquẽjupʉ. —Jerusalẽpʉ aácʉ yʉ áa, boje rʉmʉ cãno tʉjʉgʉ. Dio cʉ cabooata ape rʉmʉ yʉ atígʉ tunu, na caĩñupʉ. To bairo na ĩ, Efesopʉ cãnacʉ cáaácoajupʉ cumua mena tunu. Prisila, Aquila na maca ti macapʉna catuacõañuparã.

22 To bairi Pablo neto aá, caejayupʉ Cesareapʉ. Topʉ ma eja, mapʉ Jerusalẽpʉ cáaácoajupʉ. Topʉ eja, Jesure caapiʉjarãre na tʉjʉ, cáaácoajupʉ yua Antioquíapʉre.

23 Yoaroacã topʉ ani, Galacia, Frijia yepari macá macaripʉ cabuio teña aájupʉ Jesu ye quetire. Topʉ bai teñaʉ topʉ macanare Jesure caapiʉjarãre tʉgooña ocabʉtirique na cabuio majio nutuajupʉ.

24 Topʉ Pablo cʉ cáaáteñatoye jĩcaʉ judío yaʉ Alejandríapʉ cabuiaricʉ, Apolo cawamecʉcʉ Efesopʉre caejayupʉ, Aquila, Prisila na catuarica macapʉre. Yoaro cabuericʉ aniri seeto camajii cãñupʉ Apolo. Dio Wadarique quenare caroaro camajii cãñupʉ.

25 Cajʉgoyepʉna aperã Jesu ye quetire na cabuioro caroaro caapi majiñupʉ. To bairi yeri ocabʉtiri Jesu cʉ cãniere aperãre na cabuio netoñupʉ tunu. Cariape cabuioyupʉ, Juan camajare cʉ cabautisarique jetore camajii anibacʉ quena.

26 To bairi uwirique manona judío maja na neñapo buerica wiipʉ Dio cʉ cãniere cabuioyupʉ. To bairi cʉ cabuiorijere apirã Aquila, Prisila cʉ cane aájuparã na cãni wiipʉ. Topʉ cʉ cabuionemo poñeñuparã Dio yere cʉ camajiquetibatajere.

27 Cabero Apolo Acaya na caĩri yepapʉ aágʉ cabaiyupʉ. Topʉ cʉ cáaágaro majiri Jesure caapiʉjarã Efeso macana topʉ cʉ caejapere cʉ átinemorã caqueti joo ucabojayuparã. Acaya macana Jesure caapiʉjarãre, “Apolo topʉ cʉ caejaro caroaro cʉ boca tʉjʉya,” caĩ queti joo ucabojayuparã. Dio Acaya macanare na mai tʉjʉri cʉ Macʉ Jesure na caapi nʉcʉbʉgoro na cájupʉ. To bairi Apolo Acayapʉ ejaʉ to macanare caroaro tʉgooña ocabʉtiriquere na cabuioyupʉ to bairo Jesure caapi nʉcʉbʉgorãre.

28 Camaja na caapijoro judío majare na caĩ neto ocabʉtiyupʉ. Dio ye quetire buiori maja tirʉmʉpʉ macana na caucarica pũurire na iñoori, “Dio cʉ cabejericʉ yoaro mani cayuuricʉ Jesuna ãmi,” na caĩ buioyupʉ. Caroaro cariape na cʉ caĩ buio netoro apirã, “To bairo me ã,” caĩ majiquẽjuparã.