Matthew 26 in Siriano

1 Jesús iri ããrĩpererire bue odo, gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩmi:

2 —Penʉ dʉyáa, pascua bosenʉ ejaburo. Irire mʉsã masĩa. Iri bosenʉ ããrĩmakʉ̃, yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñeã, oparãguere wiarãkuma, curusague pábiatú wẽjẽdoremurã, ãrĩmi.

3 Iripoere paía oparã, Moisés gojadeare buerimasã, judío masaka mʉrãde Caifás paía opʉya wii disipʉroma yebague nerẽñurã.

4 Irogue nerẽrã, ĩgʉ̃sã Jesúre ãrĩgatori merã ñeã, wẽjẽburire ãmuñurã.

5 Irire ãmurã́: —Bosenʉ ããrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ ñeãbirikõãrã! Masaka marĩ merã guarã, marĩrẽ gainí turibokuma, ãrĩñurã.

6 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽburire ãmuripoere Jesús Betania wãĩkʉri makãgue Simón kãmi boadiya wiigue ããrĩmí.

7 Irogue ĩgʉ̃ ããrĩmakʉ̃, sugo nomeõ suru sʉ̃rõdiru opago, Jesús pʉro ejamo. Igo opadiru “alabastro” wãĩkʉri ʉ̃tãye merã iridiru, sʉ̃rõrĩ wajapari opadiru ããrĩbʉ́. Jesús baa doaníripoe ĩgʉ̃ya dipurure iri sʉ̃rõrĩrẽ piupeomo.

8 Igo irasũ piupeomakʉ̃ ĩãrã, gʉa Jesús buerã guarã ãsũ ãrĩbʉ: —¿Nasirigo igo irire irasiriwasiribéokõãrĩ?

9 Iri sʉ̃rõrĩrẽ duago, wáro niyerure wajataboakumo. Iri niyeru merã boporãrẽ iritamuboakumo, ãrĩbʉ.

10 Jesús, gʉa irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, gʉare ãrĩmi: —¿Nasirirã igore garibori mʉsã? Ire yʉre irasirigo, õãrĩrẽ irigo yámo.

11 Boporã mʉsã watopeguere ããrĩníkõãrãkuma. Yʉ tamerãrẽ mʉsã merã ããrĩnímakʉ̃ ĩãbirikoa.

12 Igo i sʉ̃rõrĩ yʉre piupeogo, yaa dupʉre ĩgʉ̃sã yʉre yáaburo dupuyuro ãmuyugo irirosũ irigo yámo.

13 Diayeta mʉsãrẽ werea. Marĩpʉ masakare tauri kerere wererã ããrĩperero i ʉ̃mʉgue waagorenarã, igo yʉre irideadere gajerãrẽ wererãkuma, igore gũñaburo, ãrĩrã, ãrĩmi Jesús gʉare.

14 Jesús irasũ ãrãdero pʉrʉ, sugʉ gʉa Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ Judas Iscariote wãĩkʉgʉ paía oparã merã werenígʉ̃ waayupʉ.

15 Ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: —Yʉ Jesúre mʉsãrẽ wiamakʉ̃, ¿noópã niyeru wajarirãkuri yʉre? ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ treinta niyeru tiri plata merã iridea tirire wajariñurã.

16 Ĩgʉ̃sã wajarimakʉ̃, Judas: “¿Naásũ ããrĩmakʉ̃ ĩgʉ̃sãrẽ yʉ Jesúre wiamakʉ̃ õãkuri?” ãrĩ gũñayupʉ.

17 Pʉrʉ pã́ wemasãrĩ morẽña marĩrĩ baari bosenʉ pʉroririnʉ ããrĩmakʉ̃, gʉa Jesús buerã ĩgʉ̃ pʉrogue waa, ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñabʉ: —¿Noógue mʉ pascua bosenʉ baaburire ãmumakʉ̃ gããmekuri? ãrĩbʉ.

18 Ĩgʉ̃ gʉare ãrĩmi: —Jerusalẽ́gue waaka! Iro mʉsã bokajagʉre ãsũ ãrĩka: “Gʉare buegʉ mʉrẽ ãsũ ãrĩ weredoreami: ‘Yʉ ñerõ tariburo mérõgã dʉyáa. Pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, yʉ buerã merã mʉya wiigue baagʉkoa’, ãrãmi”, ãrĩka! ãrĩmi Jesús.

19 Irasirirã, pascua bosenʉ ããrĩmakʉ̃, Jesús doreaderosũta gʉa baaburire ãmunerã ããrĩmá.

20 Naĩmejãripoe Jesús gʉa ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã merã baa doaními.

21 Gʉa baaripoe gʉare ãrĩmi: —Diayeta mʉsãrẽ werea. Sugʉ mʉsã watope ããrĩgʉ̃́ yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmugʉkumi, ãrĩmi.

22 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa bʉro bʉjawereri merã sugʉno dita ĩgʉ̃rẽ sẽrẽñayobʉ: —Gʉa Opʉ, ¿yʉ ããrĩ́rĩ mʉrẽ ĩmubu? ãrĩbʉ.

23 Gʉa irasũ ãrĩ sẽrẽñamakʉ̃, gʉare yʉjʉmi: —Yʉ merã i pare pã́ yosa baagʉta ããrĩ́mi yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmubu.

24 Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũta yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ waaró yáa. Yʉre ĩmubu gapʉre ñetariro waarokoa. Ĩgʉ̃ deyoabirimakʉ̃ õãboyo, ãrĩmi Jesús.

25 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Judas Jesúre wẽjẽdʉarãguere ĩgʉ̃rẽ ĩmubu sẽrẽñami: —Gʉare buegʉ, ¿yʉ mʉrẽ ĩmubu ããrĩ́rĩ? ãrĩmi. Jesús ĩgʉ̃rẽ yʉjʉmi: —Ʉ̃́ʉ̃, mʉta ããrã, ãrĩmi.

26 Irasũ ãrĩ odo, gʉa baaripoe Jesús pã́rẽ ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, pã́rẽ pea, gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩ gueremi: —Ire baaka! Yaa dupʉ ããrã, ãrĩmi.

27 Pʉrʉ iiríripare ãĩ, Marĩpʉre: “Mʉrẽ ʉsʉyari sĩa”, ãrĩ, gʉare iripare sĩu, ãsũ ãrĩmi: —Mʉsã ããrĩpererã ire iiríka!

28 I yaa dí ããrã. Yʉ boagʉ, dí béori merã wárã masaka ñerõ iridea wajare wajaribosagʉkoa. Irasirigʉ yaa dí béori merã Yʉpʉ ĩgʉ̃sãrẽ: “Õãrõ irigʉra”, ãrĩdeare iriyuwarikʉgʉkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃sã ñerõ irideare kãtigʉkumi.

29 Mʉsãrẽ werea. Igui dekore marĩ dapora iirírosũ yʉ dupaturi neõ iirínemobirikoa. Pʉrʉ Yʉpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ dorerogue mʉsã merã maama igui dekore iirígʉkoa, ãrĩmi Jesús gʉare.

30 Pʉrʉ Marĩpʉre bayapeo odo, gʉa iri wiigue ããrãnerã wiria, Olivos wãĩkʉri buúrugue waabʉ.

31 Irogue ejagʉ, Jesús gʉare ãrĩmi: —Dapagã ñami mʉsã ããrĩpererã gũñaturaro marĩrõ yʉre béowãgãpereakõãrãkoa. Mʉsã irasiriburire Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue ãsũ ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́: “Yʉ oveja koregʉre wẽjẽmakʉ̃ irigʉkoa. Irasirimakʉ̃, ĩgʉ̃yarã oveja ũmawasiriakõãrãkuma”, ãrĩ gojasũdero ããrĩbʉ́.

32 Yʉ boadigue masãdero pʉrʉ, mʉsã dupuyuro Galileague waadupuyugʉkoa, ãrĩmi gʉare.

33 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ãsũ ãrĩ yʉjʉmi: —Gajerã ããrĩpererã mʉrẽ béowãgãkerepʉrʉ, yʉ gapʉ mʉrẽ neõ béowãgãbirikoa, ãrĩmi.

34 Jesús Pedrore ãrĩmi: —Diayeta mʉrẽ werea. Dapagã ñami ãgãbo wereburo dupuyuro mʉ yʉre masĩkeregʉ, ʉrea gajerãrẽ: “Masĩbea”, ãrĩgatogʉkoa, ãrĩmi.

35 Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: —Yʉ mʉ merã boabu ããrĩkeregʉ: “Masĩbea”, ãrĩgatobirikoa, ãrĩmi. Ããrĩpererã gʉa ĩgʉ̃ buerã, Pedro ĩgʉ̃ ãrĩrõsũta ãrĩbʉ Jesúre.

36 Pʉrʉ Jesús gʉa ĩgʉ̃ buerã merã waa, Getsemaní wãĩkʉrogue eja, gʉare ãrĩmi: —Õõta doaka mʉsã dapa! Sõõgue Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waagʉ́ yáa, ãrĩmi.

37 Irasũ ãrĩ odo, Pedrore, Zebedeo pũrã pẽrãguereta siiuwãgãmi. Ĩgʉ̃ bʉro gũñarikʉ, bʉjawereyupʉ.

38 Irasũ bʉjaweregʉ, ĩgʉ̃ siiuwãgãnerãrẽ ãrĩyupʉ: —Bʉro bʉjawereri merã kõmoma goero péñakoa. Õõta dujaka! Mʉsãde yʉ kãrĩberosũta kãrĩmerãta yʉre yúka! ãrĩyupʉ.

39 Irasũ ãrĩ odo, yoaweyaro waanemo, yebague ĩgʉ̃ya diapure moomejã, Marĩpʉre ãsũ ãrĩ sẽrẽyupʉ: —Aʉ, yʉ ñerõ tariburire taudʉagʉ taumasĩa. Yʉ irasũ ãrĩkerepʉrʉ, yʉ gããmerõsũ iribirikõãka! Mʉ gããmerõsũ gapʉ yʉre waaburo, ãrĩyupʉ.

40 Irasũ ãrĩ sẽrẽ odo, ʉrerã ĩgʉ̃ buerã pʉrogue ejagʉ, ĩgʉ̃sã kãrĩrãrẽ bokaja, Pedrore ãrĩyupʉ: —¿Nasirirã su horanogãgora mʉsã yʉre kãrĩmerãta yúmasĩberi?

41 Kãrĩmerãta! Marĩpʉre sẽrẽka, wãtĩ ãrĩmesãrĩrẽ iribokoa, ãrĩrã! Mʉsã gũñarĩ merã õãrĩrẽ iridʉadáa. Irire iridʉakererã, bokatĩũbea, ãrĩyupʉ.

42 Irasũ ãrĩ odo, dupaturi waa, Marĩpʉre sẽrẽyupʉ doja: —Aʉ, i yʉ ñerõ tariburire taudʉabi, mʉ gããmerõsũ irika! ãrĩyupʉ.

43 Pʉrʉ ĩgʉ̃ buerã ʉrerã pʉro dupaturi ejagʉ, kãrĩrãrẽta bokajayupʉ doja. Ĩgʉ̃sãrẽ wʉja pũrĩtariyuro.

44 Ĩgʉ̃sãrẽ ĩãkõã, dupaturi Marĩpʉre sẽrẽgʉ̃ waayupʉ doja. Ĩgʉ̃ sẽrẽaderosũta sẽrẽyupʉ.

45 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã pʉro eja, ãrĩyupʉ: —¿Mʉsã siuñajã, kãrĩrã yári dapa? Yʉre ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ ñerãguere ĩgʉ̃sã wiari hora ejasiáa.

46 Wãgãnʉgãka! Náka, waarã́! Yʉre wẽjẽdʉarãguere yʉre ĩmubu aarisiami, ãrĩyupʉ Jesús.

47 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereripoe Judas, gʉa Jesús buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã watopemʉ ããrãdi ejami. Wárã masaka sareri majĩrĩ, yukʉ dʉkari oparã ĩgʉ̃ merã ejama. Ĩgʉ̃sã paía oparã, judío masaka mʉrã ĩgʉ̃sã iriuanerã ããrĩmá.

48 Ĩgʉ̃sã ejaburi dupuyuro Judas ĩgʉ̃sãrẽ Jesúre ĩmubu ãsũ ãrĩ weredi ããrĩmí: “Yʉ ĩgʉ̃ya wayupãrã mimigʉ̃ta ããrĩgʉkumi. Ĩgʉ̃rẽ ñeãka!” ãrĩdi ããrĩmí.

49 Irasirigʉ Jesús pʉro ejagʉ, ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: —Gʉare buegʉ, ¿ããrĩ́rĩ mʉ? ãrĩ, ĩgʉ̃ya wayupãrãrẽ mimimi.

50 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: —Yʉ merãmʉ, ¿nasirigʉ aarigʉ́ iriari? Mʉ irigʉra, ãrãdeare irika! ãrĩmi. Irasirirã masaka Jesús pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ ñeãwãgãkõãma.

51 Ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ ñeãwãgãripoe sugʉ ĩgʉ̃ buegʉ ĩgʉ̃ya sareri majĩrẽ tʉ̃ãwea ãĩ, paía opʉre moãboegʉya gãmipũrẽ dititá dijukõãmi.

52 Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Jesús gapʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩmi: —Mʉya sareri majĩrẽ duripíkõãka! Sareri majĩ merã gajerã merã gãmewẽjẽrãno, sareri majĩ merãta wẽjẽsũrãkuma.

53 ¿Mʉsã masĩberi? Yʉpʉre yʉ sẽrẽmakʉ̃, daporata ĩgʉ̃rẽ wereboerãrẽ pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejari burigora yʉre iritamumurãrẽ iriubokumi.

54 Yʉ sẽrẽmakʉ̃, Marĩpʉya werenírĩ gojadea pũgue gojaderosũ waabiribokoa, ãrĩmi Jesús.

55 Irasũ ãrĩ odo, masakare ãrĩmi: —¿Nasirirã sareri majĩrĩ merã, yukʉ dʉkari merã sugʉ yajarimasʉ̃rẽ ñeãrã aarirã́ irirosũ yʉre ñeãrã aaríri? Ʉ̃mʉrikʉ Marĩpʉya wiigue yʉ mʉsãrẽ bue doanímakʉ̃, mʉsã yʉre neõ ñeãbiribʉ.

56 Daporare i ããrĩpereri mʉsã yʉre irasirirã, Marĩpʉya kerere weredupuyunerã gojaderosũta irirã yáa, ãrĩmi Jesús. Ĩgʉ̃rẽ ñeãmakʉ̃ ĩãrã, gʉa ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ sugʉreta ũmaweonúwãgãkõãbʉ.

57 Irasirirã Jesúre ñeãnerã paía opʉ Caifáya wiigue ãĩãñurã. Iri wiiguere Moisés gojadeare buerimasã, judío masaka mʉrãde nerẽsiañurã.

58 Pedro gapʉ yoaweyaro Jesúre tʉyañajãa, Caifáya wii disipʉro ñajãrõma yebague eja, Marĩpʉya wiire korerã surara merã doayupʉ. “¿Naásũ iriyuwarikʉrãkuri?” ãrĩgʉ̃, irogue ĩã doaníyupʉ.

59 Paía oparã, judío masaka mʉrã, ããrĩpererã oparã irogue nerẽanerã Jesúre ãrĩgatori merã weresãmurãrẽ ãmarã́ iriñurã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽmurã.

60 Ĩgʉ̃sã pʉrogue wárã masaka ãrĩgatori merã ĩgʉ̃rẽ weresãrã ejakererã: “Ĩgʉ̃ i ñerõ iridea waja boaburo”, ãrĩ weresãrĩrẽ neõ bokabiriñurã. Pʉrʉ gajerã pẽrã ĩgʉ̃rẽ ãrĩgatori merã weresãrã ejañurã.

61 Ãsũ ãrĩñurã: —Ĩĩ ãsũ ãrĩmi: “Marĩpʉya wiire béomasĩa. Ʉrenʉ waaró merãta iri wiire dupaturi iri odomasĩa”, ãrĩmi, ãrĩñurã.

62 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, paía opʉ wãgãnʉgã, Jesúre ãrĩyupʉ: —¿Ĩgʉ̃sãrẽ yʉjʉberi mʉ? ¿Nasirirã mʉrẽ irasũ ãrĩ weresãrĩ? ãrĩyupʉ.

63 Jesús gapʉ yʉjʉbiriyupʉ. Ĩgʉ̃ yʉjʉbirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, paía opʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Marĩpʉ okanígʉ̃ péuro diaye wereka! ¿Mʉta ããrĩ́rĩ, Cristo Marĩpʉ magʉ̃? ãrĩyupʉ.

64 Jesús ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Ĩgʉ̃ta ããrã mʉ ãrĩrõsũta. Idere mʉsãrẽ werea. Pʉrʉ yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃rẽ Yʉpʉ turagʉ diaye gapʉ doamakʉ̃ ĩãrãkoa. Ʉ̃mʉgasima mikãyebori weka yʉ aarimakʉ̃dere ĩãrãkoa, ãrĩyupʉ.

65 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, paía opʉ ĩgʉ̃ guarire ĩmugʉ̃, ĩgʉ̃ya surírore tʉ̃ãyegue, ãsũ ãrĩyupʉ: —Ĩĩ irasũ ãrĩ werenígʉ̃, Marĩpʉre ñerõ ãrĩgʉ̃ yámi. ¿Nasirimurã gajerã ĩgʉ̃rẽ weresãrĩrẽ neõ pénemobokuri marĩ? Mʉsã, ĩgʉ̃ basita Marĩpʉre ñerõ ãrĩrĩrẽ pésiáa.

66 ¿Naásũ gũñarĩ? ãrĩyupʉ. —Marĩpʉre ĩgʉ̃ ñerõ ãrĩrĩ waja boaburo, ãrĩ yʉjʉñurã.

67 Irasũ ãrĩ odo, ĩgʉ̃ diapure síku eotú, ĩgʉ̃rẽ doteñurã. Gajerã ĩgʉ̃ya diapure pá,

68 ãsũ ãrĩñurã: —Mʉ Cristo ããrĩgʉ̃́, ãrĩbokaka: “¿Noã mʉrẽ pári?” ãrĩñurã.

69 Iri wii poekague ĩgʉ̃sã irasiriripoere Pedro disipʉro ñajãrõma yebague doaníyupʉ. Ĩgʉ̃ irogue doamakʉ̃, sugo paía opʉre moãboego ĩgʉ̃ pʉro eja, ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupo: —Mʉde Jesús Galileamʉ merã ããrĩdita ããrã, ãrĩyupo.

70 Igo irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pedro ããrĩpererã iro ããrĩrã́ péurogue ãrĩgatori merã: —Mʉ irasũ ãrĩrĩrẽ pémasĩbirikoa yʉ, ãrĩyupʉ.

71 Pʉrʉ iri wii tʉroma sãrĩrõ disipʉrogue waayupʉ. Irogue gajego ĩgʉ̃sãrẽ moãboego ĩgʉ̃rẽ ĩãgõ, iro ããrĩrã́rẽ ãrĩyupo: —Jesús Nazaretmʉ merã ããrĩdita ããrĩ́mi ĩĩ, ãrĩyupo.

72 Pedro ãrĩgatori merã dupaturi yʉjʉyupʉ: —Marĩpʉ péuro diayeta werea. Yʉ ĩgʉ̃rẽ masĩbea, ãrĩyupʉ.

73 Mérõgã pʉrʉta masaka irogue ããrĩrã́ Pedro pʉrogue waa, ĩgʉ̃rẽ ãrĩñurã: —Mʉ diayeta Jesús buerã merãmʉta ããrã. Pémasĩrõta ĩgʉ̃sã irirosũ werenía, ãrĩñurã.

74 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, Pedro yʉjʉyupʉ: —Marĩpʉ péuro diayeta werea. Yʉ mʉsãrẽ diaye werebirimakʉ̃, Marĩpʉ yʉre wajamoãburo. Ĩgʉ̃rẽ neõ masĩbea yʉ, ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta ãgãbo wereyupʉ.

75 Pedro, ãgãbo weremakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃rẽ: “Ãgãbo wereburo dupuyuro mʉ yʉre masĩkeregʉ, ʉrea: ‘Masĩbea’, ãrĩgatogʉkoa”, ãrãdeare gũñabokayupʉ. Irire gũñaboka, wiria, bʉjawereri merã bʉro oreyupʉ.