Matthew 25 in Siriano

1 Pʉrʉ Jesús dupaturi keori merã gʉare ãsũ ãrĩ buemi doja: —Marĩpʉ ʉ̃mʉgasigue ããrĩgʉ̃́ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ãsũ ããrã. Pe mojõmarã nóome ããrĩkuma. Su ñami ĩgʉ̃sãya sĩãgori duparu merã mojõsiadire bokatĩrĩrã waakuma.

2 Su mojõmarã nome sĩãgori duparu ĩgʉ̃sã ãĩaburire õãrõ ãmuyubirikuma. Gajerã su mojõmarã nome gapʉ ĩgʉ̃sã ãĩaburire õãrõ ãmuyukuma.

3 Ãmuyumerã nome ĩgʉ̃sãya sĩãgori duparure ãĩakererã, ĩgʉ̃sã gorawayuburire ʉye ãĩabirikuma.

4 Ãmuyurã nome gapʉ ĩgʉ̃sãya sĩãgori duparure ãĩ, gaji ʉye ĩgʉ̃sã gorawayuburire ãĩakuma.

5 Irasirirã, mojõsiadi mata ejabirimakʉ̃, ĩgʉ̃sãrẽ wʉja ejamakʉ̃ kãrĩakõãkuma.

6 Pʉrʉ ñami deko ããrĩmakʉ̃, gajerã masaka: “Mojõsiadi aarisiami. Ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩrã aarika!” ãrĩ gainímakʉ̃ pékuma.

7 Ĩgʉ̃sã gainímakʉ̃ pérã, yobe, ĩgʉ̃sãya sĩãgori duparure ãmukuma.

8 Ʉye gorawayuburire ãĩabiranerã nome gapʉ, gajerã gaji ʉye ãĩãnerã nomerẽ ãsũ ãrĩkuma: “Gʉaya sĩãgori duparu yariro yáa. Irasirirã mérõgã mʉsãya ʉyere gʉadere sĩka!” ãrĩ sẽrẽadikuma.

9 Ãmuyuanerã nome gapʉ ãsũ ãrĩ yʉjʉkuma: “Gʉaya ʉye mʉsãrẽ sĩmakʉ̃, mʉsãrẽ, gʉadere ejabiribokoa. Irasirirã ʉye duarã pʉro mʉsã basi wajarirã waaka!” ãrĩkuma.

10 Irasirirã ãmuyubiranerã nome ʉye wajarirã waakõãkuma. Ĩgʉ̃sã waadero pʉrʉ, mojõsiadi ejakumi. Ĩgʉ̃ ejamakʉ̃ ĩãrã, ãmuyuanerã nome gapʉ ĩgʉ̃rẽ bokatĩrĩkuma. Irasirirã ĩgʉ̃ merã bosenʉ iriri wiigue ĩãrã ñajãkõãkuma. Ĩgʉ̃sã ñajãperemakʉ̃, iri wii marã disipʉrore biakõãkuma.

11 Pʉrʉgue ãmuyubiranerã nome gapʉ ejakuma. “Gʉa Opʉ, gʉadere tũpãsóoka!” ãrĩkuma.

12 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mojõsiadi ãsũ ãrĩ yʉjʉkumi: “Diayeta yʉ mʉsãrẽ masĩbea”, ãrĩkumi ĩgʉ̃sã nomerẽ, ãrĩ weremi Jesús.

13 Irasũ ãrĩ odo, gʉare ãrĩmi: —Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃ dupaturi aariburinʉrẽ, iri horadere neõ masĩbea mʉsã. Irasirirã ãmuyunerã nome mojõsiadire bokatĩrĩrã waamurã ĩgʉ̃sãya sĩãgori duparure ãmuyuderosũ mʉsãde yʉ aariburire õãrõ ãmuyuka! ãrĩmi Jesús.

14 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã gʉare ĩgʉ̃ buerãrẽ buenemomi doja: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ, sugʉ wii opʉ irirosũ ããrĩ́mi. Wii opʉ gaji nikũgue waabu, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ siiu, ĩgʉ̃ya niyerure koredoregʉ píkumi.

15 ’Irasirigʉ, ĩgʉ̃sãrẽ: “Õõpã merã wajatanemorãkuma”, ãrĩ ĩãmasĩsĩã, ĩgʉ̃ya niyeru wajapari tirire dʉkawakumi. Sugʉre su mojõma tiri, gajigʉre pe ti, gajigʉre su ti sĩkumi. Ĩgʉ̃sãrẽ sĩ odo, waakõãkumi.

16 Irasirigʉ su mojõma tiri opagʉ, mata iri tiri merã gajino wajari, dua, gaji su mojõma tiri wajatanemokumi. Irasirigʉ pe mojõma tiri opakumi.

17 Pe ti opagʉde irasũta gaji pe ti wajatanemokumi. Irasirigʉ wapikʉri tiri opakumi.

18 Su ti opagʉ gapʉ yebague gobe má, iri gobegue ĩgʉ̃ opʉ sĩadea tire yáapíkõãkumi.

19 ’Yoadero pʉrʉ, wii opʉ goekumi. Goeja, ĩgʉ̃ya niyeru tiri merã ĩgʉ̃sã wajatanemodeare ãmubu, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ siiukumi.

20 Irasirigʉ su mojõma tiri sĩsũdi ĩgʉ̃ opʉ pʉrogue eja, pe mojõma tiri ĩgʉ̃rẽ wiakumi. “Yʉ opʉ, su mojõma tiri yʉre sĩbʉ mʉ”, ãrĩkumi. “Ĩãka! Iri tiri merã gaji su mojõma tiri wajatanemobʉ”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉre.

21 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Õãgoráa. Mʉ yʉre moãboegʉ õãgʉ̃ ããrã. Yʉ dorederosũta yʉ mérõgã mʉrẽ pídea merã õãrõ iriyo. Irasirigʉ wári yaare koredoregʉ pígʉra. Yʉ merã ããrĩgʉ̃́, ʉsʉyari merã ããrĩka!” ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ.

22 Pʉrʉ pe ti sĩsũdide ĩgʉ̃ opʉ pʉrogue eja, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, pe ti yʉre sĩbʉ mʉ. Ĩãka! Iri tiri merã gaji pe ti wajatanemobʉ”, ãrĩkumi.

23 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Õãgoráa. Mʉ yʉre moãboegʉ õãgʉ̃ ããrã. Yʉ dorederosũta yʉ mérõgã mʉrẽ pídea merã õãrõ iriyo. Irasirigʉ wári yaare koredoregʉ pígʉra. Yʉ merã ããrĩgʉ̃́, ʉsʉyari merã ããrĩka!” ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ.

24 Pʉrʉ su ti sĩsũdi gapʉ, ĩgʉ̃ opʉ pʉrogue eja, ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩkumi: “Yʉ opʉ, mʉrẽ moãboerãrẽ bʉro turaro merã moãdoregʉ ããrã. Mʉ basi moãbirikeregʉ, ĩgʉ̃sãrẽ oterire otedore, ĩgʉ̃sãrẽ oteri dʉkare seadore, irire mʉ basita opáa. Mʉrẽ moãboerãya moãrĩ merã wajatarire mʉ basita opáa. Irire masĩa yʉ.

25 Irasirigʉ mʉrẽ güigʉ, yebague gobe má, iri gobegue mʉya niyeru tire yáapíkõãbʉ. Ĩãka! I ti ããrã mʉya niyeru ti”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉre.

26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃ opʉ ãrĩkumi: “Mʉ yʉre moãboegʉ ñegʉ̃ ããrã. Térikʉgʉ ããrã. Mʉ yʉre ãsũ ãrã: ‘Mʉ basi moãbirikeregʉ, mʉrẽ moãboerãrẽ oterire otedore, ĩgʉ̃sãrẽ oteri dʉkare seadore, irire mʉ basita opáa. Mʉrẽ moãboerãya moãrĩ merã wajatarire mʉ basita opáa. Irire masĩa yʉ’, ãrã mʉ yʉre.

27 Mʉ irasũ ãrĩgʉ̃, ¿nasirigʉ, yʉ mʉrẽ sĩdea tire niyeru duripíri wiigue duripíbiriri? Irogue duripímakʉ̃, i wii moãrã iri ti merã wáro wajatanemobosabokuma mʉrẽ. Irasirigʉ, yʉ goejamakʉ̃, mʉ yʉre ĩgʉ̃sã iriri merã wajatanemobosadeare wiaboakuyo”, ãrĩkumi ĩgʉ̃ opʉ ĩgʉ̃rẽ.

28 Irasũ ãrĩ odo, gajerãrẽ irogue ããrĩrã́rẽ ãrĩkumi: “Ĩgʉ̃rẽ niyeru tire ẽma, pe mojõma tiri opagʉ gapʉre sĩka!

29 Sugʉ wári opagʉ sĩnemosũgʉkumi. Irasirigʉ ĩgʉ̃ wári opadero nemorõ opagʉkumi. Gajigʉ opabi ĩgʉ̃ mérĩgã opadideare ẽmapeokõãsũgʉkumi.

30 Ĩĩ yʉre moãboegʉ keoro iribire naĩtĩãrõgue béokõãka! Iroguere bʉro pũrĩsũgʉ̃ ĩgʉ̃ya guikare kũrĩduútú oregʉkumi”, ãrĩkumi ĩgʉ̃sã opʉ, ãrĩ weremi Jesús.

31 Irasũ ãrĩ odo, gʉare ãrĩnemomi: —Yʉ ããrĩpererã tĩ́gʉ̃, ããrĩpererã yʉre wereboerã merã i ʉ̃mʉ marãrẽ doregʉ aarigʉ́, gosewasiriri merã Opʉ doarogue doagʉkoa.

32 Yʉ irogue doamakʉ̃, yʉre wereboerã ããrĩpereri buri marã masakare yʉ diaye neeõrãkuma. Ĩgʉ̃sãrẽ neeõ odomakʉ̃, sugʉ ejorã koregʉ ovejare, cabrare boje dʉkawanúrõsũ yʉ ĩgʉ̃sãrẽ dʉkawanúgʉkoa.

33 Yʉre bʉremurãrẽ oveja irirosũ ããrĩrã́rẽ yʉ diaye gapʉ núgʉkoa. Yʉre bʉremumerãrẽ cabra irirosũ ããrĩrã́rẽ yʉ kúgapʉ núgʉkoa.

34 Yʉ irasiriadero pʉrʉ, yʉ ããrĩpererã Opʉ, yʉ diaye gapʉ nírãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉkoa: “Yʉpʉ mʉsãrẽ õãrõ irisiami. I ʉ̃mʉrẽ irigʉgueta mʉsãya ããrĩburire ĩgʉ̃yarãrẽ doreroguere ãmuyusiami. Irasirirã ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́ aarika!

35 Yʉ ʉaboamakʉ̃ ĩãrã, mʉsã yʉre baari ejobʉ. Yʉ ñemesibumakʉ̃, mʉsã yʉre iiríri tĩãbʉ. Yʉ mʉsã pʉro gãmeñajãgʉ̃ ejamakʉ̃, yʉre kãrĩrõ wayubʉ.

36 Surí marĩgʉ̃ yʉ ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, mʉsã yʉre suríre sãbʉ. Pũrĩrikʉmakʉ̃, mʉsã yʉre ĩãrã ejabʉ. Peresugue yʉ ããrĩmakʉ̃dere yʉre ĩãrã ejabʉ”, ãrĩgʉkoa.

37 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, yʉ diaye gapʉ nírã Yʉpʉ: “Õãrã, waja opamerã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãnerã yʉre sẽrẽñarãkuma: “Gʉa Opʉ, ¿naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ ʉaboamakʉ̃ gʉa mʉrẽ baari ejori? ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ ñemesibumakʉ̃ mʉrẽ iiríri tĩãrĩ?

38 ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ gʉa pʉro gãmeñajãgʉ̃ ejamakʉ̃, kãrĩrõ wayuri? ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ surí marĩgʉ̃ ããrĩmakʉ̃ gʉa mʉrẽ surí sãrĩ?

39 ¿Naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ pũrĩrikʉmakʉ̃, o peresugue mʉ ããrĩmakʉ̃dere gʉa mʉrẽ ĩãrã ejari?” ãrĩrãkuma yʉre.

40 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉ ããrĩpererã Opʉ, ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ yʉjʉgʉkoa: “Diayeta mʉsãrẽ werea. Mʉsã sugʉ yaarã watopegue ããrĩpererã nemorõ ubu ããrĩgʉ̃́rẽ õãrõ irirã, yʉreta õãrõ irirã iribʉ”, ãrĩgʉkoa ĩgʉ̃sãrẽ.

41 ’Ĩgʉ̃sãrẽ irasũ ãrĩ odo, yʉ kúgapʉ nírãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉkoa: “Yʉpʉ wajamoãsũmurã ããrã mʉsã. Yʉ pʉrore wirika! Perebiri peamegue waaka! Yʉpʉ iri peamerẽ wãtẽa opʉ, ĩgʉ̃yarã merã ããrĩburore ãmuyusiami.

42 Yʉ ʉaboamakʉ̃ ĩãrã, mʉsã yʉre baari ejobiribʉ. Yʉ ñemesibumakʉ̃, mʉsã yʉre iiríri tĩãbiribʉ.

43 Yʉ mʉsã pʉro gãmeñajãgʉ̃ ejamakʉ̃, yʉre kãrĩrõ wayubiribʉ. Surí marĩgʉ̃ yʉ ããrĩmakʉ̃, mʉsã yʉre surí sãbiribʉ. Yʉ pũrĩrikʉmakʉ̃, peresugue yʉ ããrĩmakʉ̃dere mʉsã yʉre ĩãrã ejabiribʉ”, ãrĩgʉkoa ĩgʉ̃sãrẽ.

44 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃sã yʉre sẽrẽñarãkuma: “Gʉa Opʉ, ¿naásũ ããrĩmakʉ̃, mʉ ʉaboamakʉ̃, ñemesibumakʉ̃, gʉa pʉro gãmeñajãgʉ̃ ejamakʉ̃, surí opabirimakʉ̃, pũrĩrikʉmakʉ̃, peresugue mʉ ããrĩmakʉ̃ gʉa mʉrẽ iritamubiriri?” ãrĩrãkuma yʉre.

45 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃, yʉ ããrĩpererã Opʉ ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ weregʉkoa: “Diayeta mʉsãrẽ werea. Mʉsã sugʉ yaarã watopegue ããrĩpererã nemorõ ubu ããrĩgʉ̃́rẽ iritamumerã, yʉreta iritamumerã iribʉ”, ãrĩgʉkoa ĩgʉ̃sãrẽ.

46 Pʉrʉ ĩgʉ̃sã perebiri peamegue wajamoãsũrãkuma. Yʉpʉ: “Õãrã, waja opamerã ããrĩ́ma”, ãrĩ ĩãnerã gapʉ ĩgʉ̃ pʉrogue perebiri okarire oparãkuma, ãrĩ weremi Jesús.