Mark 4 in Siriano

1 Gajinʉ Jesús ditaru tʉrogue buenʉgãyupʉ doja. Masaka wárã ĩgʉ̃ pʉro nerẽñurã. Ĩgʉ̃sã wárã nerẽmakʉ̃ ĩã, Jesús doódirugue mʉrĩñajãa, eja doayupʉ. Masaka ĩmiparogue dujanʉgãñurã ĩgʉ̃ buerire pémurã.

2 Irasirigʉ wári keori merã ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ bueyupʉ:

3 —Õãrõ péka! Sugʉ oterimasʉ̃ ĩgʉ̃ oterire otegʉ waakumi.

4 Ĩgʉ̃ irire meéwasiriwãgãmakʉ̃, gaji yeri maague yurikoa. Iro yuriadea yerire mirã eja, baapeokõãkuma.

5 Gaji yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yurikoa. Iro nikũ sĩmerẽrõgã ããrĩmakʉ̃, iri yeri mata puriadikoa.

6 Puriñajãdi, pʉrʉ abe asimakʉ̃ nugũrĩ marĩsĩã, ñaĩ, boakõãkoa.

7 Gaji yeri pora watopegue yurikoa. Pora gapʉ puritarimʉrĩa, iro yuridea yerire wẽjẽkõãkoa. Irasiriro dʉka marĩrĩta boakõãkoa.

8 Gaji yeri õãrĩ nikũgue yurikoa. Iri yeri puri, masã, õãrõ dʉkakʉkoa. Suñu treinta yeri, gajiñu sesenta yeri, gajiñu cien yeri dʉkakʉkoa, ãrĩyupʉ.

9 Irire were odo: —Gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire péduripíka! ãrĩyupʉ Jesús.

10 Masaka waadero pʉrʉ, Jesús sugʉta ããrĩmakʉ̃ ĩãrã, ĩgʉ̃ buerã pe mojõma pere su gubu peru pẽrẽbejarã, gajerã ĩgʉ̃ merã ããrĩrã́de iri keori merã bueadeare: —¿Naásũ ãrĩdʉaro iriari, gʉare mʉ bueadea? ãrĩñurã.

11 Irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩyupʉ: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doregʉ ããrĩrĩ́rẽ iripoegue masĩbirideare mʉsãrẽ masĩmakʉ̃ yámi. Yʉ gajerãrẽ ĩgʉ̃rẽ bʉremumerã gapʉre keori merã dita buea.

12 Irasirirã Marĩpʉ iririre ĩãkererã, ĩãmasĩbema. Ĩgʉ̃yare pékererã, õãrõ pémasĩbema. Marĩpʉ, ĩgʉ̃sã ñerõ iriri gapʉre pirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, kãtibokumi, ãrĩyupʉ.

13 Jesús gaji ĩgʉ̃sãrẽ ãrĩnemoyupʉ doja: —¿Mʉsã, iri keori merã yʉ bueadeare pémasĩberi? Irire pémasĩmerã, ¿nasiri gaji gapʉre pémasĩbokuri?

14 Marĩpʉya kerere weregʉ, oteri yerire otegʉ irirosũ ããrĩ́mi.

15 Surãyeri masaka bʉriri maa irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere péadero pʉrʉ, oteri yeri iri maague yuridea yerire mirã baapeoderosũ, wãtẽa opʉ Satanás aari, ĩgʉ̃sã péadideare ẽmapeokõãmi.

16 Gajerã masaka ʉ̃tãyerikʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉya kerere ʉsʉyari merã péma. Irire pékererã, oteri yeri ʉ̃tãyerikʉrogue yuriadero pʉrʉ, puri nugũrĩ puriñajãbiriderosũ waama. Irasirirã mérõgã pʉrʉ ĩgʉ̃sã Marĩpʉyare pédʉari waja gajerã ĩgʉ̃sãrẽ ñerõ irimakʉ̃ ĩãrã, o ñerõ tarirã, ĩgʉ̃sã péadeare pirikõãma.

18 Gajerã masaka porakʉri yeba irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere péma. Irire pékererã, oteri yeri porakʉrogue yuriadero pʉrʉ, pora gapʉ puritarimʉrĩa wẽjẽderosũ,

19 i ʉ̃mʉma gapʉre bʉro gũñarikʉma. “Wári oparã õãrõ ããrĩrãkoa”, ãrĩ gũñarĩ, gajinorẽ bʉro gããmenemorĩ Marĩpʉya kerere péadideare kãtimakʉ̃ yáa. Otediñu dʉka marĩdiñu irirosũ dujama. Irasirirã Marĩpʉyare iribema.

20 Gajerã masaka õãrĩ nikũ irirosũ ããrĩ́ma. Marĩpʉya kerere õãrõ péduripíma. “Õãgoráa”, ãrĩ, Marĩpʉyare õãrõ yáma. Irasirirã otediñu wári dʉkakʉrosũ ããrĩ́ma. Surãyeri treinta yeri, gajerã sesenta yeri, gajerã cien yeri dʉkakʉrosũ ããrĩ́ma, ãrĩyupʉ Jesús.

21 Gaji Jesús ãrĩnemoyupʉ doja: —Masaka sĩãgodirure ãĩa, dupa kũma dokague, o kãrĩrõ dokaguedere píbirikuma. Ubu gapʉ ʉ̃marõgue siukuma, õãrõ sĩãgoburo, ãrĩrã.

22 Masaka ĩãberogue duripídeare sĩãgorogue ĩãmasĩrõ irirosũ ããrĩpereri masaka masĩbirideare masĩsũrokoa. Irasiriro yayedea irirosũ neõ ããrĩbirikoa.

23 Gãmipũrĩ oparã, yʉ wererire õãrõ péduripíka!

24 Irasũ ãrĩ odo, ãsũ ãrĩnemoyupʉ doja: —Mʉsã périre õãrõ pémasĩka! Mérõgã pémasĩdʉarã, mérõgã pémasĩrãkoa. Wáro pémasĩdʉarã, wáro pémasĩrãkoa. Marĩpʉ ĩgʉ̃ya kerere mʉsã pémasĩdʉaropã pémasĩrĩrẽ sĩgʉkumi. Irasũ ããrĩmakʉ̃, wáro pémasĩdʉarãrẽ sĩnemogʉkumi.

25 Irasirigʉ ĩgʉ̃ya kerere õãrõ pémasĩrãrẽ wári pémasĩrĩ sĩnemogʉkumi. Gajerã pémasĩmerã gapʉre ĩgʉ̃sã pémasĩadideare ẽmasũrãkuma. Irasirirã neõ pémasĩmerã ããrĩrãkuma, ãrĩyupʉ.

26 Irasũ ãrĩ odo, gaji keori merã bueyupʉ doja: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri ãsũ ããrã. Sugʉ masakʉ ĩgʉ̃ya pooegue oteri yerire meéwasirigʉ irirosũ ããrã.

27 Ĩgʉ̃ irasũ meéwasiriadero pʉrʉ, ñami merã kãrĩkumi. Pʉrʉ boyoripoe yobekumi. Ʉ̃mʉrĩ, ñamirĩ tarikoa. Ĩgʉ̃ oteadea yeri puri masãkoa. Ĩgʉ̃ gapʉ irire: “Irasũ waakoa”, ãrĩ masĩbirikumi.

28 Iri yeri yeba poekague ããrĩsĩã, puri, pũrĩ wiripʉrori, pʉrʉ dupañerĩgã wiri, dʉka yeri deyoakoa. Pʉrʉgue pama õãrõ dʉka bʉribejakoa.

29 Iri bʉribeja odomakʉ̃ ĩã, ĩgʉ̃rẽ moãboerãrẽ irire sea duripímurãrẽ iriukumi, ãrĩyupʉ Jesús.

30 Irasũ ãrĩ odo, gaji ãrĩnemoyupʉ doja: —Marĩpʉ ĩgʉ̃yarãrẽ doreri, ¿ñeéno irirosũ ããrĩkuri? ¿Ñeéno keori merã weregʉkuri?

31 I irirosũ ããrã. Suye oteriye mostaza wãĩkʉri yegãrẽ oterosũ ããrã. Iri oteri yegã ããrĩpereri oteri yeri nemorõ mérĩ yegã ããrã.

32 Irasũ ããrĩkerero, otemakʉ̃, pʉrʉ yukʉ wádi dʉpʉri padi masãkoa. Irasirirã mirã irigʉ dʉpʉrigue, yʉsʉrogue ĩgʉ̃sãya surí suakuma, ãrĩyupʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ, ĩgʉ̃sã merã ããrĩrã́dere.

33 Jesús masakare ãsũ buenayupʉ. Marĩpʉya kerere weregʉ, wári keori merã masaka pémasĩrõgueta buenayupʉ.

34 Ĩgʉ̃sãrẽ buegʉ, keori merã dita buenayupʉ. Ĩgʉ̃ buerã merã dita ããrĩgʉ̃́ gapʉ: “Ãsũ ãrĩdʉaro yáa iri”, ãrĩ werenayupʉ ĩgʉ̃sãrẽ.

35 Jesús masakare oteri keori merã bueadeanʉ naĩmejãripoe ĩgʉ̃ buerãrẽ ãsũ ãrĩyupʉ: —Náka, ditaru sikoepʉgue taribujarã!

36 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, masakare seretu, ĩgʉ̃ sãñadea doódirugue mʉrĩñajãa, ĩgʉ̃rẽ ãĩ taribujakõãñurã. Gajerã gaji doóriduparu merã wapikʉwãgãñurã.

37 Ĩgʉ̃sã taribujaripoe mirũ bʉro waa, makũrĩ ĩgʉ̃sãya doódirure páñajãmiũakõãdiyuro. Bʉro goero waayuro ĩgʉ̃sãrẽ.

38 Jesús gapʉ wejaturoma doaripẽrõgue peyari gasiro merã ẽõtú kãrĩbejakõãyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃ buerã ĩgʉ̃rẽ ãsũ ãrĩ yobeñurã: —¿Gʉare buegʉ, mʉ ĩãberi? Marĩ mirĩmurã yáa, ãrĩñurã.

39 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Jesús wãgãnʉgã, mirũrẽ, makũrĩdere toedoreyupʉ: —Iropãta, toeaka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, mirũ, makũrĩ bʉro waadea toedijapereakõãyuro.

40 Pʉrʉ Jesús ĩgʉ̃ buerãrẽ ãrĩyupʉ: —¿Nasirirã güiri mʉsã? ¿Yʉre bʉremurĩ opaberi dapa mʉsã iropã güirã?

41 Ĩgʉ̃sã gapʉ bʉro gʉka, ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: —¿Ñeémʉno masakʉ ããrĩ́rĩ ĩĩ? Mirũ, makũrĩgueta ĩgʉ̃rẽ tarinʉgãbea, ãrĩñurã.