Acts 9 in Siriano

1 Felipe buegorenaripoe Saulo gapʉ Jesúre bʉremurãrẽ ĩãturigʉ: “Wẽjẽpeokõãgʉra”, ãrĩrĩrẽ piribirisĩã, paía opʉ pʉrogue waa, ãsũ ãrĩyupʉ:

2 —Yʉre papera pũ ãmubosaka, Damascogue waaburire. Iri pũrẽ marĩ nerẽrĩ wiiri marã oparãrẽ wiabu yáa. Iri makã marã Jesúre bʉremurãrẽ ʉ̃ma, nomerẽ, noó yʉ bokajarãrẽ ñeã ãĩrigʉra Jerusalẽ́gue peresu iribu, ãrĩ sẽrẽyupʉ Saulo paía opʉre.

3 Iri pũrẽ sĩadero pʉrʉ, Saulo gajirã merã Damascogue waakõãyupʉ. Ĩgʉ̃ iri makã ejabu iriripoe gũñaña marĩrõ ʉ̃mʉgasigue merã bʉro kũmijũrõ ĩgʉ̃ pʉrore gosesiridijuyuro.

4 Irasũ waamakʉ̃, Saulo yebague meémejãgʉ̃, ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ péyupʉ: —Saulo, ¿nasirigʉ yʉre ñerõ yári mʉ?

5 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩyupʉ. —Yʉ Jesús, mʉ ñerõ irigʉta ããrã. Mʉ yʉre ñerõ irigʉ, mʉ basita ñerõ yáa, ãrĩyupʉ.

6 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Saulo bʉro güi naradari merã: —Yʉ Opʉ, ¿naásũpero gapʉ yʉ irimakʉ̃ gããmerĩ? ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ: —Wãgãnʉgã, makãgue waaka! Irogue sugʉ yʉ mʉrẽ iridoreburire weregʉkumi, ãrĩyupʉ Jesús Saulore.

7 Saulo merã waanerãde Jesús werenírĩrẽ pérã gʉka, werenímasĩbiriñurã. Irire pékererã, Jesús gapʉre neõ ĩãbiriñurã.

8 Saulo yebague oyadi wãgãnʉgãja, ĩãpãgʉ̃, neõ ĩãbiriyupʉ. Irasirirã ĩgʉ̃ merãmarã ĩgʉ̃rẽ tʉ̃ãwãgãñurã Damascogue waarã́.

9 Irogue eja, ʉrenʉgora koye ĩãbiri, neõ baabiri, iiríbiri iriyupʉ.

10 Damascoguere sugʉ Jesúre bʉremugʉ̃ Ananías wãĩkʉgʉ ããrĩyupʉ. Kẽrõ irirosũgue Jesús ĩgʉ̃rẽ wereníyupʉ: —¿Ananías, ããrĩ́rĩ mʉ? —Yʉ Opʉ, õõta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ.

11 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, Jesús ĩgʉ̃rẽ: —Wãgãnʉgãka! “Diayema maa” wãĩkʉri maague waaka! Iri maague waagʉ́, Judaya wiigue ñajãa, sugʉ Tarsomʉrẽ Saulo wãĩkʉgʉre sẽrẽñaka! Dapagorare ĩgʉ̃ yʉre sẽrẽgʉ̃ yámi.

12 Ĩgʉ̃dere neãgue kẽrõ irirosũ ããrĩrĩ́ merã ĩmuabʉ. Mʉ ĩgʉ̃ pʉro ñajãa, ĩgʉ̃ya dipurure ñapeori merã dupaturi ĩgʉ̃ya koye ĩãburire ĩmuabʉ. Mʉ wãĩdere ĩmuabʉ ĩgʉ̃rẽ, ãrĩyupʉ Jesús Ananíare.

13 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ãsũ ãrĩyupʉ: —Yʉ Opʉ, ĩgʉ̃ mʉrẽ bʉremurãrẽ Jerusalẽ́gue ããrĩrã́rẽ ñerõ iriadeare wárã masaka yʉre wereama.

14 I makã marãdere mʉrẽ bʉremurãrẽ ããrĩpererã mʉ wãĩ merã Marĩpʉre sẽrẽrãrẽ peresu iribu, paía oparã: “Ãsũ irika!” ãrĩ iriuadea pũ merã ejáayupʉ, ãrĩ wereyupʉ.

15 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Jesús gapʉ: —Ĩgʉ̃ pʉrogue waaka! Ĩgʉ̃ yʉ beyesũdi ããrĩ́mi. Irasirigʉ yaa kerere gaji nikũ marãrẽ, ĩgʉ̃sã oparãrẽ, Israel bumarãdere weregʉkumi.

16 Irire weregorenagʉ̃, bʉro ñerõ tarigʉkumi. Yʉ basi ĩgʉ̃rẽ weregʉra, ãrĩyupʉ.

17 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pé, Ananías Judaya wiigue waa, iri wiigue ñajãa, Saulore bokaja, ĩgʉ̃ya dipurure ñapeo, ãsũ ãrĩyupʉ: —Yaagʉ Saulo, péka yʉre! Marĩ Opʉ Jesúta mʉrẽ maague deyoadi yʉre iriuami, mʉrẽ dupaturi koye ĩãburo, ãrĩgʉ̃. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃dere opatariburo, ãrĩgʉ̃, iriuami, ãrĩyupʉ.

18 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩripoeta Sauloya koyeguere waaí nʉtʉ̃rĩ irirosũ deyori tuuyadea yurisiridijakõãyuro. Õãrõ ĩãkõãyupʉ doja. Irasirigʉ wãgãnʉgã, deko merã wãĩyesũadi dujayupʉ.

19 Pʉrʉ baa, turakõãyupʉ. Iri makãguere yoaweyaripoe Jesúre bʉremurã merã dujayupʉ dapa.

20 Iro ããrĩgʉ̃́, judío masaka nerẽrĩ wiirigue waa, irogue ããrĩrã́rẽ: “Jesús, Marĩpʉ magʉ̃ ããrĩ́mi”, ãrĩ werenayupʉ.

21 Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, ããrĩpererã pégʉka, ĩgʉ̃sã basi ãsũ ãrĩ gãme wereníñurã: —Ĩĩ Jerusalẽ́gue Jesúre bʉremurãrẽ ĩgʉ̃ wãĩ merã Marĩpʉre sẽrẽrãrẽ wẽjẽdoredita ããrĩ́mi. Dapagorare i makãguedere õõ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ñeãgʉ̃ aarigʉ́ iriañumi Jerusalẽ́gue ãĩa, paía oparãguere wiabu, ãrĩñurã.

22 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, Saulo gapʉ ʉ̃mʉrikʉ judío masakare, Damascogue ããrĩrã́rẽ güiro marĩrõ õãrõ merã: “Jesús diayeta Marĩpʉ iriudi, Cristo ããrĩ́mi”, ãrĩ werenayupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ weremakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ: “Ãrĩkatogʉ yámi ĩĩ”, ãrĩmasĩbiriñurã.

23 Yoadero pʉrʉ, surãyeri judío masaka Saulore ĩgʉ̃sã wẽjẽburire werenímurã nerẽñurã.

24 Irasirirã ʉ̃mʉrikʉ, ñamirikʉ makã tʉro ĩgʉ̃sã ʉ̃tã koeri merã weadea sãrĩrõ makãpʉrore korenañurã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarã. Saulo gapʉ ĩgʉ̃sã ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉarire masĩkõãyupʉ.

25 Irasirirã su ñami Jesúre bʉremurã wári puui merã ĩgʉ̃rẽ iri sãrĩrõma gobegue yótaudijuñurã. Ãsũ irisĩã, Saulo iri makãrẽ wiriyupʉ.

26 Pʉrʉ Jerusalẽ́gue goedujayupʉ doja. Irogue ejagʉ, Jesúre bʉremurã merã ããrĩdʉadiyupʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃rẽ güigorañurã. “Jesúre bʉremugʉ̃ ããrĩbemi ĩĩ”, ãrĩñurã.

27 Ĩgʉ̃sã irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, Bernabé gapʉ Saulore Jesús buedoregʉ beyenerã pʉro ãĩayupʉ. Irogue eja, ĩgʉ̃sãrẽ Saulo maague waagʉ́ ĩgʉ̃ Jesúre ĩãdeare, Jesús ĩgʉ̃ merã wereníadeare, ĩgʉ̃ Damascogue Jesúya kerere güiro marĩrõ merã wereadeadere ĩgʉ̃sãrẽ wereyupʉ.

28 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩ wereadero pʉrʉ, Saulo ĩgʉ̃sã merã ããrĩnʉgãyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃sã merã Jerusalẽ́gue güiro marĩrõ marĩ Opʉ Jesúya kerere weregorenayupʉ. Iri kerere weregorenagʉ̃, surãyeri judío masaka, griego ya merã werenírãrẽ were, ĩgʉ̃sã merã gãme wereníyupʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃ wererire pédʉabirisĩã, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽdʉadiñurã.

30 Irasirirã ĩgʉ̃sã wẽjẽdʉamakʉ̃ ĩãrã, Jesúre bʉremurã gapʉ ĩgʉ̃rẽ Cesarea wãĩkʉri makãgue ãĩa, irogue eja, ĩgʉ̃ya makã Tarsogue iriukõãñurã pama.

31 Ĩgʉ̃ irogue waadero pʉrʉ, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã Judea marã, Galilea marã, Samaria marã siñajãrĩ merã dujañurã. Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ iritamurõ merã bʉremunemoñurã. Jesúyare goepeyari merã iritʉyañurã. Gajirã wárã ĩgʉ̃rẽ bʉremunʉgãñurã.

32 Pedro ããrĩpereri makãrĩ marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ĩãgorenagʉ̃ waagʉ́, Lida wãĩkʉri makãguedere ejayupʉ.

33 Irogue eja, sugʉ Eneas wãĩkʉgʉre bokajayupʉ. Su mojõma pere gaji mojõ ʉreru pẽrẽbejari bojorigora ĩgʉ̃ya wiiguere dʉpʉ bʉadi peyayupʉ.

34 Pedro ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Eneas, Jesucristo mʉrẽ taugʉkumi. Wãgãnʉgã, mʉ peyaderore ãmu duripíka! Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, Eneas wãgãnʉgãkõãyupʉ.

35 Ããrĩpererã Lida marã, Sarón marãde ĩgʉ̃rẽ ĩãrã, iripoegue ĩgʉ̃sã bʉremunadeare piri, Jesús gapʉre bʉremunʉgãñurã.

36 Gaji makã Jope wãĩkʉri makãgue sugo nomeõ Jesúre bʉremugõ “Tabita” wãĩkʉgo ããrĩyupo. Griego ya merã “Dorcas” wãĩkʉyupo. Igo õãrĩrẽ irigo, boporãrẽ õãrõ iritamugõ ããrĩyupo.

37 Iripoere Pedro Lidague ããrĩripoe igo pũrĩrikʉ kõmoakõãyupo. Igo kõmoadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sã irinaderosũta igo merãmarã igoya dʉpʉ darore koeñurã. Koe odo, ʉ̃marõma taribugue píñurã.

38 Jope, Lida pʉrogã ããrĩyuro. Irasirirã Jope marã Jesúre bʉremurã Pedro Lidague ããrĩmakʉ̃ pérã, ʉ̃ma pẽrãrẽ ĩgʉ̃ pʉrogue iriuñurã. Irogue ejarã, ĩgʉ̃rẽ: —Mumurõ merã Jopegue waaka! ãrĩñurã.

39 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, mata Pedro ĩgʉ̃sã merã Jopegue waayupʉ. Irogue ejarã, ĩgʉ̃rẽ Dorcas boadeo peyari taribugue siiu mʉrĩãñurã. Ĩgʉ̃ iri taribugue ejamakʉ̃, wapiweyarã nome Pedro pʉro nerẽnʉgãjañurã. Orerãta, igo ĩgʉ̃sãrẽ surí eabosadeare ĩmuñurã ĩgʉ̃rẽ.

40 Pedro iri taribugue ããrĩrã́rẽ ããrĩpererãrẽ wiriadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã wiriadero pʉrʉ, ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, Marĩpʉre sẽrẽyupʉ. Sẽrẽ odo, boadeore gãmenʉgã ĩã: —Tabita, wãgãnʉgãka! ãrĩyupʉ. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, koye ĩãpã, Pedrore ĩãgõta wãgãdoayupo.

41 Pedro igoya mojõgue ñeã, tʉ̃ãwãgũnú, pʉrʉ wapiweyarã nomerẽ gajirã Jesúre bʉremurãdere siiumu, ĩgʉ̃sãrẽ wiayupʉ igore.

42 Ããrĩpererã Jope marã igore ĩgʉ̃ masũadea kerere pépereakõãñurã. Irasirirã wárã Jesúre bʉremunʉgãñurã.

43 Pedro yoaripoe Jopeguere sugʉ Simón wãĩkʉgʉ, waimʉrã gasirire ãmurĩmasʉ̃ya wiigue ããrĩyupʉ.