Acts 22 in Siriano

1 —Yaarã, yʉ irideare mʉsãrẽ weremakʉ̃, õãrõ péka! ãrĩyupʉ Pablo.

2 Ĩgʉ̃ hebreo ya merã werenímakʉ̃ pérã, masaka toepereakõãñurã. Irasirigʉ Pablo ĩgʉ̃sãrẽ ãsũ ãrĩ wereyupʉ:

3 —Yʉ judío masakʉta ããrã. Cilicia nikũ Tarso wãĩkʉri makãgue deyoabʉ. Iro deyoadi ããrĩkeregʉ, õõ Jerusalén masãbʉ. Gamaliel wãĩkʉgʉ buemi yʉre. Irasirigʉ marĩ ñekʉ̃sãmarãrẽ Moisés doreri pídeare õãrõ masĩa. Irasirigʉ mʉsã irirosũta yʉde Marĩpʉ doredeare õãrõ yáa.

4 Iripoeguere Jesúre bʉremurãrẽ ñerõ iriunabʉ. Surãyerire wẽjẽdorebʉ. Ʉ̃marẽ, nomedere ñeã, peresu iriunabʉ.

5 Paía opʉ, ããrĩpererã judío masaka oparã yʉ ãrĩrĩrẽ: “Irasũta iriunami”, ãrĩ weremasĩma mʉsãrẽ. Ĩgʉ̃sãta yʉre su pũ gojabosama marĩyarã Damasco marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ ñeãdorerã. Irasirigʉ iri pũ merã Jesúre bʉremurãrẽ ñeãgʉ̃ waadibʉ, õõ Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃sãrẽ ãĩja peresu iribu.

6 ’Goeripoe ããrĩmakʉ̃, yʉ Damascogue ejabu iriripoe gũñaña marĩrõ ʉ̃mʉgasi bʉro kũmijũrõ yʉ pʉrore gosesiribʉ.

7 Irasũ waamakʉ̃, yebague meémejã, pʉrʉ ãsũ ãrĩ werenímakʉ̃ pébʉ. “Saulo, ¿nasirigʉ yʉre ñerõ yári mʉ?”

8 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ: “¿Noã ããrĩ́rĩ mʉ?” ãrĩ sẽrẽñabʉ. Ĩgʉ̃ gapʉ: “Yʉ, Jesús Nazaretmʉ mʉ ñerõ irigʉta ããrã”, ãrĩmi yʉre.

9 Yʉ merã ããrĩnerã iri gosesiririre ĩãgʉkakõãma. Irire ĩãkererã, Jesús yʉre werenímakʉ̃ pébirima.

10 Pʉrʉ: “Yʉ Opʉ, ¿nasirigʉkuri yʉ?” ãrĩ sẽrẽñabʉ ĩgʉ̃rẽ. Ĩgʉ̃ yʉre yʉjʉmi: “Wãgãnʉgã, Damascogue waaka! Irogue sugʉ ããrĩpereri yʉ mʉrẽ iridoreburire mʉrẽ weregʉkumi”, ãrĩmi.

11 Bʉro kũmijũrõ waadea yaa koyere neõ deyomarĩmakʉ̃ irikubʉ. Irasirirã yʉ merãmarã yaa mojõgue ñeã, Damascogue ãĩãma.

12 ’Yʉ iro ejadero pʉrʉ, Ananías wãĩkʉgʉ, Marĩpʉre bʉremugʉ̃, Moisés doredeare õãrõ irigʉ yʉre ĩãgʉ̃ ejami. Ĩgʉ̃ iro marã judío masaka ããrĩpererã bʉremugʉ̃ ããrĩmí.

13 Ĩgʉ̃ yʉ pʉro ejanʉgãja: “Yaagʉ Saulo, mʉ dupaturi koye ĩãgʉkoa doja”, ãrĩmi. Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ta, dupaturi ĩãbʉ doja. Irasirigʉ Ananías yʉ pʉro nímakʉ̃ õãrõ ĩãbʉ.

14 Yʉ ĩãmasĩadero pʉrʉ, yʉre ãrĩmi doja: “Iripoegue Marĩpʉ marĩ ñekʉ̃sãmarã bʉremudi mʉrẽ beyesiadi ããrĩmí, ĩgʉ̃ dorerire õãrõ iribure, ĩgʉ̃ magʉ̃rẽ ñerĩ opabire ĩãbure, ĩgʉ̃ werenírĩrẽ pébure.

15 Irasirigʉ ããrĩpererã masakare mʉ ĩãdeare, mʉ pédeare weregorenagʉkoa.

16 Dapagorare yoaripoe yúbirikõãka! Wãgãnʉgã, deko merã wãĩyedoreka, mʉ marĩ Opʉ Jesúre bʉremurĩrẽ ĩmugʉ̃! Marĩpʉre: ‘Jesúre bʉremua, irasirigʉ yʉ ñerõ irideare kãtika!’ ãrĩ sẽrẽka, mʉ ñerõ irideare kãtiburo, ãrĩgʉ̃!” ãrĩmi Ananías yʉre.

17 ’Pʉrʉ Damascogue ããrãdi i makã Jerusalẽ́gue dujajagʉ, Marĩpʉya wiigue ĩgʉ̃rẽ sẽrẽgʉ̃ waabʉ. Irogue kẽrõ irirosũ waaríre ĩãbʉ.

18 Irogue Jesús yʉre deyoa, weremi: “Jerusalén marã yaare mʉ weremakʉ̃ pédʉabema. Irasirigʉ murĩgora gajirogue waaka!” ãrĩmi.

19 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, ĩgʉ̃rẽ ãrĩbʉ: “Yʉ Opʉ, Jerusalén marã yʉ irideare õãrõ masĩma. Yʉ judío masaka nerẽrĩ wiirigue ããrĩrã́rẽ mʉrẽ bʉremurãrẽ ñeã pá, peresu iribʉ.

20 Mʉya kerere weredi Estebãrẽ ĩgʉ̃sã wẽjẽmakʉ̃, ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrãya surí wekamarẽ korebosabʉ. ‘Õãrõ irirã, wẽjẽma’, ãrĩ gũñabʉ”, ãrĩ werebʉ yʉ Opʉre.

21 Yʉ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, yʉ Opʉ weremi: “Yoarogue waaka! Judío masaka ããrĩmerãrẽ buedoregʉ iriugʉra mʉrẽ”, ãrĩmi, ãrĩ wereyupʉ Pablo ĩgʉ̃sãrẽ.

22 Pablo: “Yʉ Opʉ Jesús judío masaka ããrĩmerãrẽ buedoregʉ iriugʉra”, ãrĩrĩrẽ pérã, bʉro guari merã gaguiníñurã: —Dapagorare ĩĩ ããrĩnemobirikõãburo. Dapagorata boaburo, ãrĩ gaguiníñurã.

23 Irasũ ãrĩ gaguinírã, ĩgʉ̃sãya surí wekamarẽ wẽjãsiri, nikũwera merã meésiriñurã.

24 Irasirimakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ ĩgʉ̃yarãrẽ Pablore ĩgʉ̃sãya wiigue ãĩñajãadoreyupʉ. Pablore: “¿Nasirirã masaka mʉrẽ guari merã gaguinírĩ?” ãrĩ masĩdʉagʉ ĩgʉ̃rẽ tãrãdoreyupʉ.

25 Irasirirã ĩgʉ̃rẽ sʉa, tãrãmurã iriripoe Pablo gapʉ ĩgʉ̃ pʉro nígʉ̃rẽ surarare doregʉre ãrĩyupʉ: —Yʉ romano marãya nikũmʉ ããrã. Irasirirã weresãrĩrẽ beyerimasʉ̃ yʉre: “Ãsũ iriami ñerõ irigʉ”, ãrĩ weresãbirikeremakʉ̃, ubugorata tãrãmasĩbea mʉsã yʉre, ãrĩyupʉ.

26 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surarare doregʉ ĩgʉ̃ opʉre weregʉ waayupʉ: —Õãrõ pémasĩka! “Romano marãya nikũmʉ ããrã yʉ”, ãrãmi. Irasirigʉ ñerõ iribirikõãka ĩgʉ̃rẽ! ãrĩyupʉ.

27 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, surara opʉ Pablore sẽrẽñagʉ̃ waayupʉ: —¿Diayeta romano marãya nikũmʉ ããrĩ́rĩ mʉ? Wereka yʉre! Pablo gapʉ ĩgʉ̃rẽ: —Ĩgʉ̃ta ããrã, ãrĩ yʉjʉyupʉ.

28 Surara opʉ ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ: —Yʉ romanomʉ ããrĩdʉagʉ wáro niyeru wajaribʉ. Pablo ĩgʉ̃rẽ ãrĩyupʉ doja: —Yʉ tamerã romanoma makãgue deyoabʉ. Irasirigʉ deyoagʉgueta romanomʉ ããrĩdi ããrã yʉ.

29 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, ĩgʉ̃rẽ tãrãboanerã güi wiriakõãñurã. Surara opʉde Pablo romanomʉ ããrĩrĩ́rẽ pégʉ, kõmedari merã ĩgʉ̃rẽ sʉa tãrãdoreadeare gũñagʉ̃, güiyupʉ.

30 Irasirigʉ gajinʉ gapʉ judío masaka Pablore weresãdeare masĩdʉagʉ, paía oparãrẽ, gajirã ããrĩpererã judío masaka oparãrẽ siiu neeõyupʉ. Ĩgʉ̃sã nerẽmakʉ̃ ĩãgʉ̃, Pablore ĩgʉ̃sã sʉadea kõmedarire kura, ãĩ, ĩgʉ̃sã ĩũrõ doboyupʉ.