Acts 21 in Siriano

1 Gʉa Efeso marãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ seretu odo, doódiru merã Cos wãĩkʉri nʉgʉ̃rõgue diaye waakõãbʉ. Gajinʉ Rodas wãĩkʉri nʉgʉ̃rõrẽ taria, Pátara wãĩkʉri makãgue ejabʉ.

2 Irogue eja, doódiru Feniciague waaburidirure bokaja, iriru merã waabʉ doja.

3 Waa, Chipre wãĩkʉri nʉgʉ̃rõrẽ tariarã, iri nʉgʉ̃rõ kúgapʉ dujamakʉ̃ ĩãbʉ. Irore taria, Siria nikũrẽ eja, Tiro wãĩkʉri makãma perague ejabʉ. Irogue doódirure moãrã iriruma doebirire píma.

4 Irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ bokaja, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ ĩgʉ̃sã merã ããrĩbʉ́. Ĩgʉ̃sã Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ masĩrĩ sĩsũnerã ããrĩsĩã, Pablore: “Jerusalẽ́gue waabirikõãka mʉrẽ wẽjẽrĩ!” ãrĩ werema.

5 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩkeremakʉ̃, su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarinʉrĩ pʉrʉ, waakõãbʉ. Gʉa waamakʉ̃, ããrĩpererã Jesúre bʉremurã, ĩgʉ̃sã marãposã nome, ĩgʉ̃sã pũrã iri makã tʉrogue gʉare ĩãtʉyarã ejama. Irasirirã gʉa ããrĩpererã ĩgʉ̃sã merã perague buáa, iroma ĩmiparogue ñadʉkʉpuri merã ejamejãja, Marĩpʉre sẽrẽbʉ.

6 Pʉrʉ ĩgʉ̃sãrẽ pábʉa seretu odo, doódiru merã waakõãbʉ. Ĩgʉ̃sã gapʉ ĩgʉ̃sãya wiirigue majãkõãma.

7 Irasirirã gʉa Tirore ããrãnerã waa, Tolemaida wãĩkʉri makãgue ejabʉ. Irogue eja, Jesúre bʉremurãrẽ õãdore, sunʉ ĩgʉ̃sã merã ããrĩbʉ́.

8 Gajinʉ gapʉ Pablo gʉa merã maague waami, Cesarea wãĩkʉri makãgue waagʉ́. Irogue eja, Felipe wãĩkʉgʉ Jesúya kerere weregorenagʉya wiigue waa, ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́. Felipe Jesúre bʉremurã su mojõma pere gaji mojõ peru pẽrẽbejarã baari guerenerã watope ããrĩdi ããrĩmí.

9 Felipe pũrã wapikʉrã nóome, marãpʉ marĩrã nome ããrĩmá. Ĩgʉ̃sã Marĩpʉ weredorederosũta ĩgʉ̃ya kerere wereturiarã nome ããrĩmá.

10 Gʉa irore yoaweyaripoe ããrãdero pʉrʉ, Agabo wãĩkʉgʉ Marĩpʉya kerere weredupiyugʉ Judeague ããrãdi gʉare ĩãgʉ̃ ejami.

11 Ĩgʉ̃ gʉa pʉro eja, Pabloya yʉjʉwẽñarĩdare ãĩ, ĩgʉ̃ basi ĩgʉ̃ya guburire, ĩgʉ̃ya mojõrĩrẽ sʉami. Sʉa odo, gʉare ãrĩmi: —Ãsũ ãrĩmi Õãgʉ̃ deyomarĩgʉ̃ yʉre: “Idare opagʉ Jerusalẽ́gue ejamakʉ̃, mʉ basi ida merã sʉaderosũta judío masaka sʉarãkuma ĩgʉ̃rẽ. Sʉa odo, judío masaka ããrĩmerãrẽ ĩgʉ̃rẽ wiarãkuma”, ãrĩmi yʉre, ãrĩ weremi Agabo gʉare.

12 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pérã, gʉa Cesarea marã merã Pablore: “Jerusalẽ́guere waabirikõãka!” ãrĩ werebʉ.

13 Pablo gapʉ gʉare ãrĩmi: —¿Nasirimurã iropa ore, yʉre bʉro bʉjaweremakʉ̃ yári? Jerusalẽ́gue ĩgʉ̃sã yʉre sʉa, peresu irimakʉ̃ õãrokoa. Marĩ Opʉ Jesúya kerere weredea waja yʉ boamakʉ̃ õãrokoa. Ñerõ yʉre ããrĩkeremakʉ̃ waagʉra, ãrĩmi.

14 Irasirirã gʉa ĩgʉ̃rẽ: “Waabirikõãka!” ãrãnerã pirikõãbʉ pama. Ãsũ ãrĩbʉ: —Marĩ Opʉ ĩgʉ̃ gããmerõsũta iriburo, ãrĩkõãbʉ.

15 Pʉrʉ gʉayare ãmu, Jerusalẽ́gue waakõãbʉ.

16 Irogue waamakʉ̃, gajirã Cesarea marã Jesúre bʉremurã gʉa merã waama. Ĩgʉ̃sã merãmʉ Mnasón wãĩkʉgʉ Chipremʉ ããrĩdi, yoaripoe Jesúre bʉremugʉ̃ ããrĩmí. Irasirirã Jerusalẽ́gue eja, ĩgʉ̃ya wiigue ĩgʉ̃ merã ããrĩbʉ́.

17 Gʉa Jerusalẽ́gue ejamakʉ̃, iro marã Jesúre bʉremurã ʉsʉyari merã bokatĩrĩma.

18 Gajinʉ Pablo gʉa merã Santiagore ĩãgʉ̃ waami. Ĩgʉ̃ pʉroguere ããrĩpererã Jesúre bʉremurã oparã, nerẽnerã ããrĩmá.

19 Pablo ĩgʉ̃sãrẽ õãdore odo, judío masaka ããrĩmerãrẽ ããrĩpereri Marĩpʉ ĩgʉ̃ merã irideare weremi.

20 Ĩgʉ̃ weremakʉ̃ pérã, Marĩpʉre: “Õãtaria mʉ”, ãrĩ, ʉsʉyari sĩma. Pʉrʉ ãsũ ãrĩma Pablore: —Gʉayagʉ, ire õãrõ masĩa mʉ. Wárã judío masaka Jesúre bʉremukererã, ããrĩpererã: “Moisés doredeadere iriro gããmea dapa”, ãrĩma.

21 Gajirã masaka ãsũ ãrĩ werewʉama mʉrẽ: “Ĩgʉ̃ judío masaka ããrĩmerã ããrĩrṍgue ããrĩgʉ̃́, judío masaka irogue ããrĩrã́rẽ Moisés doredeare iridorebemi. Ĩgʉ̃sã pũrãrẽ ĩgʉ̃sãya dʉpʉma gasirogãrẽ wiiridorebemi. Marĩ judío masaka iririkʉrire iridorebemi”, ãrĩ werewʉama.

22 Ĩgʉ̃sã mʉ õõrẽ ejayupʉ, ãrĩrĩ kerere pérã, nerẽ, mʉrẽ turirãkuma. Iro tamerãrẽ, ¿nasirigʉkuri mʉ?

23 Ãsũ irika! Õõrẽ wapikʉrã ʉ̃ma ããrĩ́ma. “Marĩpʉre bʉremurã, ãsũ irirãra!” ãrĩnerã ããrĩ́ma.

24 Ĩgʉ̃sã merã Marĩpʉya wiigue waaka! Mʉde ĩgʉ̃sã irirosũta irika! Moisés doredeare irirã waamurã yáma. Irasirigʉ Marĩpʉ ĩũrõrẽ ĩgʉ̃sã iriri wajare wajaribosaka! Mʉ irasiriadero pʉrʉ, ĩgʉ̃sãya poarire wʉʉadorerãkuma. Mʉ irasirimakʉ̃ ĩãrã, ããrĩpererã masaka mʉrẽ werewʉadeare: “Ãrĩkatorã iriñuma”, ãrĩrãkuma. “Ĩgʉ̃de Moisés doredeare õãrõ irigʉ ããrĩ́mi”, ãrĩrãkuma.

25 Judío masaka ããrĩmerãrẽ Jesúre bʉremurãrẽ gʉa gojadea pũrẽ iriusiabʉ. Ãsũ ãrĩ gojabʉ: “Keori weadea pʉro baari pídeare, waimʉrã wʉ̃́nugũ biu wẽjẽanerãya díkʉri diíre baabirikõãka! Díre iiríbirikõãka! Nome merã ñerõ iribirikõãka! Nomede ʉ̃ma merã ñerõ iribirikõãka!” ãrĩ gojabʉ gʉa, ãrĩma Pablore.

26 Irasirigʉ Pablo gajinʉ gapʉ wapikʉrã ʉ̃ma merã Marĩpʉ ĩũrõ Moisés doredeare irigʉ waayupʉ. Pʉrʉ Marĩpʉya wiigue ñajãa, Pablo paíre ãrĩyupʉ: “Su semana dʉyáa, gʉa Moisés doredeare iri odoburo. Gʉa odorinʉ ããrĩmakʉ̃, gʉakʉ waimʉrã ejorãrẽ ãĩrĩrãkoa. Marĩpʉ ĩũrõ ĩgʉ̃sãrẽ wẽjẽ soepeoka! ãrĩrã!” ãrĩyupʉ.

27 Ĩgʉ̃sã Moisés doredeare iri odoburipoe Asia marã judío masaka Pablore Marĩpʉya wiigue ããrĩgʉ̃́rẽ ĩãñurã. Irasirirã gajirãrẽ iri wii ããrĩrã́rẽ ĩgʉ̃ merã guamakʉ̃ iri, Pablore ñeã, ãsũ ãrĩ gaguiníñurã:

28 —Gʉayarã Israel bumarã, gʉare iritamuka! Ĩĩta ããrĩ́mi, ããrĩpereroguere marĩrẽ ñerõ ãrĩ werenígorenagʉ̃. “Judío masaka ñegorama. Moisés doredea wajamáa. I wiide ñegoráa”, ãrĩ buegorenami masakare. Gajire griego masakare i wiigue ãĩñajãgʉ̃ ñerõ irigʉ yámi i wiire, ãrĩñurã.

29 Pablo iro dupiyuro Trófimo merã makãgue ããrĩmakʉ̃ ĩãnerã ããrĩsĩã, Pablo ĩgʉ̃rẽ Marĩpʉya wiigue ãĩñajãgʉ̃ irikumi, ãrĩ gũñañurã. Trófimo Efesomʉ judío masakʉ ããrĩbi ããrĩyupʉ. Irasiriro ĩgʉ̃norẽ iri wiiguere ñajãmasĩña marĩyuro.

30 Pablore weresã gaguinímakʉ̃ pérã, iri makã marã ããrĩpererã bʉro guañurã. Irasirirã ũmañajãa, Pablore ñeã tʉ̃ãwiria, iri wii makãpʉrorire mata biakõãñurã.

31 Ĩgʉ̃sã Pablore wẽjẽmurã iriripoe gajirã surara opʉguere wererã waañurã. Ĩgʉ̃ pʉrogue eja: “Ããrĩpererã Jerusalén marã nerẽ, bʉro guari merã gaguinírã iriama”, ãrĩ wereñurã.

32 Ĩgʉ̃sã irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ ĩgʉ̃yarã surarare, ĩgʉ̃sãrẽ dorerãdere siiu neeõ, ĩgʉ̃sã merã Pablore wẽjẽdʉarã pʉrogue ũmawãgãyupʉ. Ĩgʉ̃sã ejamakʉ̃ ĩãrã, Pablore pánerã piriñurã.

33 Surara opʉ Pablo pʉrogue eja, ĩgʉ̃yarã surarare ĩgʉ̃rẽ ñeãdore, pe kõmeda merã sʉadoreyupʉ. Ĩgʉ̃sã sʉa odomakʉ̃ ĩãgʉ̃, surara opʉ masakare sẽrẽñayupʉ: —¿Niíno ããrĩ́rĩ ĩĩ? ¿Nasiriari, ĩgʉ̃ mʉsã irasirimakʉ̃? ãrĩ sẽrẽñayupʉ.

34 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃, masaka gapʉ: “Ãsũ iriami”, ãrĩ, gajirã gajirosũ, gajirã gajirosũ gaguinímirẽkõãñurã. Ĩgʉ̃sã irasũ gaguinímakʉ̃, surara opʉ neõ diaye pébiriyupʉ. Irasirigʉ ĩgʉ̃yarã surara ããrĩrĩ́ wiigue Pablore ãĩadoreyupʉ.

35 Ĩgʉ̃sã irogue ĩgʉ̃rẽ ãĩãmakʉ̃ ĩãrã, wárã masaka: “Wẽjẽkõãka ĩgʉ̃rẽ!” ãrĩ gaguiní, tʉyañurã. Irasirirã surara ĩgʉ̃sãya wii makãpʉro mʉrĩaro ejarã, Pablore ãĩkõã mʉrĩãñurã, masaka ĩgʉ̃rẽ wẽjẽrĩ, ãrĩrã.

37 Iri wiigue eja, ĩgʉ̃rẽ peresu irimurã iriripoe surara opʉre: —Yʉ, mʉ merã werenídʉakoa, ãrĩyupʉ. Pablo griego ya merã werenímakʉ̃ pégʉ, surara opʉ gapʉ ãrĩyupʉ: —¿Mʉ griego yare masĩrĩ?

38 ¿Sõõ ããrãdi, Egiptomʉ meta ããrĩ́rĩ mʉ? Ĩgʉ̃ romano marã oparã merã gãmekẽãdʉagʉ, wárã cuatro mil wẽjẽrĩmasãrẽ siiu neeõ, masaka marĩrõgue ãĩayupʉ. ¿Ĩgʉ̃ meta ããrĩ́rĩ mʉ?

39 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, Pablo yʉjʉyupʉ: —Yʉ, ĩgʉ̃ meta ããrã. Judío masakʉ ããrã. Tarso, Cilicia nikũ ããrĩrĩ́ makã deyoabʉ. Ubu ããrĩrĩ́ makãmʉ ããrĩbea. Irasirigʉ mʉrẽ sẽrẽa. Ĩĩsã masaka merã werenídoreka yʉre! ãrĩyupʉ.

40 Ĩgʉ̃ irasũ ãrĩmakʉ̃ pégʉ, surara opʉ: “Jáʉ, wereníka!” ãrĩyupʉ. Irasirigʉ Pablo mʉrĩrogue mʉrĩnʉgã, ĩgʉ̃ya mojõ merã masakare toeburo, ãrĩgʉ̃, irikeoyupʉ. Ĩgʉ̃ irasirimakʉ̃ ĩãrã, toekõãñurã. Ĩgʉ̃sã toemakʉ̃, Pablo hebreo ya merã wereyupʉ ĩgʉ̃sãrẽ: