Acts 8 in Piratapuyo

1 Sa yero Estebã tiquiro yariagʉ̃ ihñano, “Quehnoare”, niahye Saulo pehe. Sa ye ti decoreta Jesu yequinare Jerusalẽpʉ ijiyequinare ñano ye dʉcahye apequina pehe. Tiquina sa ye dʉcagʉ̃ Jesu yequina Judea yehpapʉ, Samaria yehpapʉ, yoaropʉ duhti site cãa wahahye. Jesu cũriquina dihita wahaerahye.

2 Sa ye apequina Cohãcjʉ̃re ño peoyequina Estebãre ya, tutuaro utiahye tiquina.

3 Sa yero Saulo pehe Jesu yequinare ña yʉhdʉaro yee timahye. Tiquiro tiquina ye wʉhʉsepʉ sajã, ʉmʉare, numiare ñehe, peresupʉ biha docoe tiahye.

4 Sa yeye yoaropʉ waha siteriquina Jesu yere buheahye.

5 Sa yero Felipe Samaria wame tiri macapʉ esa, Cristo yere buheahye ti maca cjẽnare.

6 Tiquiro sa buhegʉ̃ ti maca cjẽna quehnoano tʉhoe tiahye. Sa ye Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro ye ihñogʉ̃ ihñahye tiquina. Sa ihñañe tiquirore quehnoano tʉhoe tiahye.

7 Peyequina watĩare cʉoyequina tiquiro cahapʉ tiquina wihigʉ̃ ihñano watĩa pehere waha dutie tiahye tiquiro. Watĩa pehe tutuaro sañuducu, duhu cãa wahahye tiquina. Sa yero peyequina tini masieñequinare, pari yuri wahayequinare quehnoano pagʉ tiyequina wahagʉ̃ yeahye.

8 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe ti maca cjẽna peyequina masa bucueahye.

9 Ti pjere Simo wame tiriquiro ti maca cjʉ̃no yairo ijiahye. Sa yero yayia tiquina yerire ye ihñoe tiahye Samaria cjẽnare. Tiquiro sa ye ihñogʉ̃ ihñañe, ti maca cjẽna ihña maria waha, tiquirore cua pesaro ihñae tiahye. —‍Yʉhʉ masi pehogʉ ijiaja, nimahye Simo pehe tiquinare.

10 Tiquiro sa yegʉ̃ ihñañe masa pehe ohõ saha nie timahye: —‍Ahriquiro Cohãcjʉ̃ ye tutuayere cʉoriquiro ijire. Cohãcjʉ̃ yero saha tutuariquiro ijire, nie timahye tiquirore masa, pʉhtoa mehna. Tiquina ijipihtiyequina quehnoano tʉhoahye tiquirore.

11 Tiquiro yayia tiquina yeye mehna yoari pje ye ihñoe tiahye tiquinare. Tiquiro sa ye ihñogʉ̃ ihñañe tiquina ihña maria wahae tiahye. Sa ye tiquina tiquirore ño peoe tiahye.

12 Tiquina sa ño peoepegʉ̃ta Felipe pehe Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiyere, Jesucristo yere quehnoañe buheyere yahuahye. Tiquiro sa yahugʉ̃ tiquina tiquirore quehnoano tʉhoahye. Tiquina sa quehnoano tʉhogʉ̃ ihñano ʉmʉa, numia gʉ̃hʉre wame yeahye Felipe.

13 Sa yero Simo gʉ̃hʉ Felipere quehnoano tʉhoe tiahye. Sa yero tiquiro gʉ̃hʉre wame yeahye. Tiquiro sa wame yeri bato Felipe mehna tojoae tiahye tiquiro. Felipe pehe Cohãcjʉ̃ tutuaye mehna tiquiro ye ihñogʉ̃ ihñano, dohatiyequinare tiquiro yʉhdʉogʉ̃ ihñano Simo ihña maria wahahye.

14 Sa ye Samaria cjẽna Cohãcjʉ̃ yere tiquina tutuaro cahmegʉ̃ Jesu cũriquina Jerusalẽpʉ ijiyequina tʉhooahye tiquinare. Sa tiquina cahmegʉ̃ tʉhooye Pedrore, Ñu gʉ̃hʉre ohoahye Samariapʉ.

15 Topʉ esaye Pedro gʉ̃hʉ Cohãcjʉ̃re siniahye. “Ahriquina Samaria cjẽna mʉhʉre ño peoyequina mʉhʉ yaquiro Espíritu Santore cʉoahro”, ni, sini basahye tiquina Cohãcjʉ̃re.

16 Tiquina Samaria cjẽna Jesucristo wame mehna wame yeriquina ijiahye. Ti dihitare masiahye tiquina. Sa ye Espíritu Santore cʉoera tiahye ti pjere tiquina.

17 Sa ye Pedro, Ñu mehna Samaria cjẽnare tiquina omocarine tiquina bui duhu peori bato Espíritu Santore cʉo dʉcae tiahye tiquina.

18 Sa yero Pedro gʉ̃hʉ tiquina omocari mehna tiquina duhu peogʉ̃ ihñahye Simo. Espíritu Santore tiquina ñehegʉ̃ gʉ̃hʉre ihñahye tiquiro. Sa ihñariquiro ijiro, ti tutuayere cahmeno, niñeru mehna wapa ye duamahye. Ohõ saha nimahye Simo:

19 —‍Yʉhʉ gʉ̃hʉre ohoya ahri tutuayere. Yʉhʉ gʉ̃hʉ yʉhʉ omocari mehna masa bui duhu peo yegʉ tʉʉ niaja Espíritu Santore tiquina ñeheato saha. Sa yegʉ ahri yʉhʉ yeati wapare wapa ye duaja, nimahye Simo tiquinare.

20 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Pedro ohõ saha niahye: —‍Mʉhʉ niñeru mehna Cohãcjʉ̃ ye tutuayere mʉhʉ dú duari buhiri mʉhʉ niñeru mehnata pecapʉ wahaya mʉhʉ. Cohãcjʉ̃ mʉhʉ tʉhotuyere masine. Mʉhʉ ñagʉ ijinine. Sa yegʉ ahrire ʉsã yeyere ye masiedare mʉhʉ. Ahrire yebogʉ ijierare mʉhʉ.

22 Tutuaro ihña coore mʉhʉ. Sa yegʉ ñañe yeyere ne duhu masiedare mʉhʉ. Sa yegʉ ahrire mʉhʉ ñañe yerire bʉjʉa witiya mʉhʉ. Cohãcjʉ̃re mʉhʉ ñañe tʉhotuyere bo dutigʉ siniña mʉhʉ. Mʉhʉ sa yegʉ̃ ihñano tiquiro mʉhʉ ñañene borota, niahye Pedro tiquirore.

24 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Simo yʉhtiahye tiquirore. —‍Yʉhʉre sini basaya mʉsa Cohãcjʉ̃re mʉhʉ nidiro saha yʉhʉ wahaeragʉ̃. Ti buhiri pecapʉ waha dueraja yʉhʉ, niahye Simo tiquirore.

25 Came Pedro Ñu mehna Cohãcjʉ̃ yere yahuahye. “Jesu tiquiro masa mʉjagʉ̃ ihñaʉ ʉsã”, ni, Samaria yehpapʉ ijiye macari cjẽnare quehnoañe buheyere buheahye. Tiquinare Cohãcjʉ̃ yere buhe tuhasa Jerusalẽpʉ tojoaa wahahye.

26 Sa ye Cohãcjʉ̃ tiquiro yaquiro angel Felipere yahuahye: —‍Yojopʉre sur pehepʉ wahaya. Jerusalẽ caha ijiri mahapʉ Gazapʉ wahari mahapʉ wahaya, ni yahuahye angel Felipere. Ti maha masa marienopʉ ijire.

27 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro tiquiro pehe ti mahapʉ wahahye. Came ti mahapʉ ihcãquiro masʉnore piti caro taro niahye. Tiquiro piti catiquiro ijiahye Etiopía yehpa cjʉ̃no pʉhtoro. Sa yero Candace wame tiricoro Etiopía cjõno pʉhtoro yere, niñerure ijipihtiyere ihña ihboriquiro ijiahye. Sa yero tiquiro Jerusalẽpʉ mari Pacʉre ño peoro waha tuhasahye.

28 Tiquiro ya macapʉ tunuria mehna tojoa taro tiapʉ wahaeperota buhero niahye. Cohãcjʉ̃ yere yahu mʉhtariquiro Isaia tiquiro ojoari pũre buhero niahye.

29 Sa yero Espíritu Santo pehe Felipere ohõ saha ni yahuahye: —‍Siquiro tunuriapʉ wahariquiro cahapʉ wahaya, niahye Espíritu Santo tiquirore.

30 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Felipe pehe tunuria cahapʉ oma cã, Isaia ojoarire Etiopía cjʉ̃no buhegʉ̃ tʉhoahye. Sa tʉhoro Felipe sinituahye tiquirore: —‍¿Mʉhʉ buheyere tʉho masiajari mʉhʉ? niahye tiquiro.

31 Tiquiro sa nigʉ̃ tʉhoro Etiopía cjʉ̃no ohõ saha ni yʉhtiahye: —‍Apequiro yʉhʉre yahu yʉhdʉoatiquiro mariedagʉ̃ quehnoano masiedaga yʉhʉ. Ohõ yʉhʉre yahu dujigʉ ahtaya yʉhʉ pari paha, ni yʉhtiahye tiquiro Felipere. —‍Aʉ, ni, nuju sahye tiquiro caha.

32 Sa ye Cohãcjʉ̃ yere Etiopía cjʉ̃nore tiquiro buheri pũ ohõ saha niahye: Ovejare tiquina ñehe wejẽdiro saha tiquiro gʉ̃hʉre ñehe wejẽeta masa. Sa yero ovejagãre tiquiro poarire tiquina segʉ̃ tiquiro dihta marieno saha tiquiro masʉno gʉ̃hʉ dihta marieno ijirota.

33 Tiquirore tiquina bʉjʉpeeta. Sa ye tiquiro ñano yerapegʉ̃ta tiquina pehe ñano yeeta tiquirore. Tiquiro ahri yehpapʉ ijigʉ̃ tiquina tiquirore wejẽeta. Sa yero tiquiro pohna marieniquiro yariaa waharota, ni ojoahye ti pũpʉre.

34 Ti pũ sa ni yahugʉ̃ ihñano, Etiopía cjʉ̃no sinituahye: —‍Yahuya yʉhʉre. ¿Ohõ saha Isaia tiquiro nidiquiro noa boro ijiajari ahriquiro? ¿Isaia tiquiro basi yahuro niagari? ¿O apequirore yahuro niagari? ni, sinituahye Etiopía cjʉ̃no.

35 Tiquiro sa ni sinitugʉ̃ tʉhoro Felipe pehe ti pũre ihña, Jesu yere yahuahye Etiopía cjʉ̃nore.

36 Sa ye tiquina tia mehna waha, mágãpʉ esahye. —‍Ihñaña, ohõ mágã ijire. Ahri mágãpʉ yʉhʉre wame yeya, niahye Etiopía cjʉ̃no.

37 —‍Jesure mʉhʉ quehnoano wacũ tutuagʉ̃ ihñagʉ mʉhʉre wame yeitja, niahye Felipe tiquirore. —‍Jesure wacũ tutuaja yʉhʉ. Tiquiro Cristo Cohãcjʉ̃ macʉno ijire. Tire quehnoano masiaja yʉhʉ, niahye Etiopía cjʉ̃no.

38 Sa ninota tunuria ohoturiquirore yʉsʉo dutiahye. Tia yʉsʉ quehe sari bato wijiahye tiquina. Wijia, ti mágãpʉ esa, ñumudʉca sahye tiquina. Topʉ ñumudʉca sa, Felipe pehe tiquirore wame yeahye.

39 Wame ye tuhasa tiquina majadʉca sagʉ̃ Cohãcjʉ̃ yaquiro Espíritu Felipere nea wahahye. Tiquiro sa wahari bato Etiopía cjʉ̃no quehnoano bucueriquiro tiquiro ya yehpapʉ tojoaa wahahye. Tiquiro sa yeri bato tigʉ̃ ne pari turi Felipere ihña nemoedahye.

40 Sa ye tuhasa Azotopʉ esahye Felipe pehe. Sa yero peye macarine quehnoañe buheyere buheahye masare. Cesareapʉ buhe bato tiahye.