Romans 12:3 in Naro 3 Cgóm̀kuan ncẽer máàèa hãa domkar ko wèém khóèm ẽe gatu xg'aeku koe hãa ba bìrí a ko máá: Táá méém tc'ẽe-q'ooa ba koe tc'amakam hãa sa bìrísea hãa guu, igaba méém wèém khóè ba tc'ẽe-kg'áḿa ba koe, ẽem Nqari ba máà mea hãas tc'ãò-tc'ãos dtcòm̀an dis cgoa qgóóse.
Other Translations King James Version (KJV) For I say, through the grace given unto me, to every man that is among you, not to think of himself more highly than he ought to think; but to think soberly, according as God hath dealt to every man the measure of faith.
American Standard Version (ASV) For I say, through the grace that was given me, to every man that is among you, not to think of himself more highly than he ought to think; but to think as to think soberly, according as God hath dealt to each man a measure of faith.
Bible in Basic English (BBE) But I say to every one of you, through the grace given to me, not to have an over-high opinion of himself, but to have wise thoughts, as God has given to every one a measure of faith.
Darby English Bible (DBY) For I say, through the grace which has been given to me, to every one that is among you, not to have high thoughts above what he should think; but to think so as to be wise, as God has dealt to each a measure of faith.
World English Bible (WEB) For I say, through the grace that was given me, to every man who is among you, not to think of himself more highly than he ought to think; but to think reasonably, as God has apportioned to each person a measure of faith.
Young's Literal Translation (YLT) For I say, through the grace that was given to me, to every one who is among you, not to think above what it behoveth to think; but to think so as to think wisely, as to each God did deal a measure of faith,
Cross Reference Matthew 18:1 in Naro 1 Eẽm x'aèm ka xu kò xgaa-xgaase-kg'ao xu Jesom koe hàà a tẽè Me a máá: “Dìína nqarikg'ai di x'aian koe kaia?” témé.
Luke 18:11 in Naro 11 “Farasai ba kò tẽe a còrèa mááse a máá: ‘Nqariè, qãè-tcaoar ko máá Tsi, c'ẽe ne khóè ne khamar ii tama khama, ts'ãà-kg'ao ne, cg'ãè cau ne, cg'árà-kg'ao ne, kana ncẽem mari xg'ae-xg'ae-kg'aom khamaga igaba,
John 3:34 in Naro 34 Eẽm Nqari ba tsééa tcg'òóa hãa ba ko Nqarim di kg'uian kg'ui khama, tc'ãò-tc'ão sa nqáéa hãasem ko Nqari ba Tc'ẽe ba máà Me khama.
Romans 1:5 in Naro 5 Ncẽe xae kò Gam koe guu a cgóm̀kuan hẽé naka x'áè úú-kg'ao xae gha ii sa hẽéthẽé hòò ba, nxãasega xae gha wèé ne khóè ne qhàò zi di ne Gam di cg'õèan domka tciia óá, ne gha nxãasega dtcòm̀s koe guua komsanan úú ka.
Romans 11:20 in Naro 20 Eẽ sa tseegu si i. Gaxu di dtcòm̀an úú taman domka xu q'ãea tcg'òóèa hãa, tsi kò tsáá tsari dtcòm̀an domka tééa hãa. Ke méé tsi táá bóò-boose guu, igaba méé tsi q'áòa hãa.
Romans 11:25 in Naro 25 Tíí qõe ga tuè, ncẽes gúùs chóm̀sea hãa sa tu gha q'ãa sar ko tc'ẽe, nxãasega tu gha táá tc'ẽega tu ii sa bìríse ka. Ncẽes gúùs chóm̀sea hãa sa ncẽe si i: qari tcúúan Iseraele di ne khóè ne dia xòm̀ x'aè q'oo di i, si gha nxãakg'aiga síí cg'oèa hãas nxáráse-q'oos tãá zi qhàò zi di ne di sa Nqarim koe hàà.
Romans 12:6 in Naro 6 Ke méém wèém khóè ba tãáka zi aba zi ẽem Nqari ba Gam di cgóm̀kuan ka máà taà hãa zi tséékagu: ncẽè porofitan kò ii ne méém ẽem úúa hãa dtcòm̀an dis tc'ãò-tc'ãos cgoa tséékagu u.
Romans 12:16 in Naro 16 Cúíta noose tu qgóóku; táá bóò-boose guu, igabaga ẽe nqãaka hànas téé-q'oos di ne cgoa tsééa xg'ae; táá tc'ẽega tu ii sa bìríse guu.
1 Corinthians 4:7 in Naro 7 C'ẽe ne ka cgáése kúrú tua ba dìí baa? Dùú sa tu úúa, máàè tama tu kò hãa sa? Ncẽè máàè sia tu kò hãa, ne tu ko dùús domka máàkus tama si i khama noose dqo̱m̀sea máá?
1 Corinthians 7:17 in Naro 17 Wèém khóè ba méém ẽem ma X'aiga ba máà mea khama ma kg'õè naka ẽem ma Nqari ba tcii mea khama hẽéthẽé e. Ncẽea wèé zi kereke zi koe tirim x'áèm ga me e.
1 Corinthians 12:7 in Naro 7 Wèém khóèm koe i ko Tcom-tcomsam Tc'ẽem di aban tãákase x'áíse, nxãasega ne gha wèé ne khóè ne tsééa xg'ae ka.
1 Corinthians 15:10 in Naro 10 Igaba Nqarim di cgóm̀kuan kar ncẽer ii khamaga ma ii, i kò cgóm̀kuan ẽem máà tea hãa a tíí koe táá káàn tséé. Igabagar wèé xu x'áè úú-kg'ao xu ka kaisase tsééa hãa, tiri qari tama a kò ii igaba, a kò Nqarim di cgóm̀ku u ncẽe kò tíí cgoa hãa a.
2 Corinthians 12:7 in Naro 7 Igaba méér táá kaisase kaikaguè guu ẽer ko bóò zi x'áí zi kaisase kaia hãa zi domka. Gaa domkar dxàm ba cgàaa te koe máàèa hãa, ncẽe satanam di tséé-kg'ao ii ba, me ko qhàe te, nxãasegar gha táá kaisase koase ka.
Galatians 6:3 in Naro 3 A ncẽè c'ẽem khóèm kò tc'ẽea máá, gúù cgáé me e, ta tc'ẽea hãa, gúù cgáé tama baa igaba, nem ko qàe-qaese khama.
Ephesians 3:7 in Naro 7 Nqarim di qarian di tséé-kg'áḿan koem kò guu a Gam di cgóm̀kuan máà te, ncẽes tchõàs qãès dim tséé-kg'ao bar gha kúrú di i.
Ephesians 4:7 in Naro 7 Igabaga ta wèéa ta ga aba sa máàèa, eem Kreste ba Gam dis tc'ãò-tc'ãos koe guu a q'aa-q'aa máá taa hãa sa.
Ephesians 4:16 in Naro 16 Gam koe i ko guu a wèé tc'áróan kai, i ko wèé xòèan cgáé-q'oom di qõòa xg'ae a q'amku-q'oo zi koe qarika qgóóku. Eẽm ko wèém xòèm cgáé-q'oom di ba ma gam dis tséé sa cúía kúrú khamam ko ma cgáé-q'oo ba kai, a ko ncàm̀kuan koe tshàoa ghùise.
Philippians 2:3 in Naro 3 Táá méé tu cẽè di guu, naka bóòse guu, igaba méé tu cg'áré-cg'arese, naka gatu ka c'ẽe ne, gatu ka cgáése séè.
1 Timothy 2:9 in Naro 9 Naka zi thẽé khóè zi t'õè-t'õese qãèse hã̱an ka, saua hãase naka tcomkuan kg'anoa hãam dàòm ka hẽéthẽé e, naka táá kaisase t'õè-t'õè c'õò guu, kana gautan hẽé kana t'õè nxõ̱án hẽé kana káí marian ko qaa qgáían hã̱a guu.
1 Timothy 2:15 in Naro 15 Igabagas gha khóè sa cóán ábà ka kgoaraè, ncẽè dtcòm̀an hẽé, ncàm̀kuan hẽé, q'ano-q'anosean hẽé naka qãè qgóósean hẽéthẽé cgoas kò ko còoka qõò ne.
Titus 2:2 in Naro 2 Kaia xu khóè xu xgaa-xgaa naka xu qgóóse, naka tcom-tcomsa ii, naka i tc'ẽe-kg'áḿa xu tchàno ii, naka xu dtcòm̀an koe hẽé naka ncàm̀kuan koe hẽé naka qáò tcáóan koe hẽéthẽé tchàno ii.
Titus 2:4 in Naro 4 Nxãasega zi gha khóè zi gazi ka cg'áré zi xgaa-xgaa, gazi di xu khóè xu hẽé naka gazi di cóán hẽéthẽé méé zi ncàm̀ sa,
Titus 2:12 in Naro 12 A i a ko xgaa-xgaa ta a, cg'ãè tcáóan hẽé naka nqõóm di zi tc'ẽe zi hẽéthẽé ta gha xguì ka, naka taa gha ncẽem kámám dim nqõóm koe qgóósea hãase kg'õè, naka tchàno ii, naka Nqari-tcáóa hãa;
James 4:6 in Naro 6 Igabam ko Nqari ba kaisa cgóm̀kuan máà ta a. Gaa domkas ko Nqarim dis Tcgãya sa ncẽeta méé: “Nqari ba ko ẽe tcomsea ne ntcoe, igabam ko ẽe ko cg'áré-cg'arese ne cgóm̀kuan máà,” témé.
1 Peter 1:13 in Naro 13 Tc'ẽea tu kg'ónò, naka qgóósea hãa, naka tua gatu di nqòòan cg'oèase úú cgóm̀kuan koe, ẽe tu gha Jeso Krestem kò x'áíse x'aè ka máàè e.
1 Peter 4:7 in Naro 7 Wèé zi gúù zi di chõò-q'ooa ne cúù u. Ke tu q'ano-tcáó naka qgóósea hãa, nxãasega tu ga còrè ka.
1 Peter 4:11 in Naro 11 Ncẽè c'ẽem khóèm kò kg'ui ne méém Nqarim di kg'uian ko kg'uim khóèm khama ma kg'ui. C'ẽem khóèm kò tséé ne méém Nqarim máà mea qarian cgoa tséé, nakam gha nxãasega Nqari ba wèé zi qgáì zi koe dqo̱m̀mè, Jeso Krestem koe. Gam koe méé i chõò tamase dqo̱m̀kuan hẽé naka qarian hẽéthẽé hãa. Amen.
1 Peter 5:5 in Naro 5 Gatu ẽe cg'áré tu méé tu gataga ẽe xu kaia xu komsana. Wèéa tu ga méé tu cg'áré-cg'aresean cgoa hã̱akaguse gatu ka c'ẽea ne koe, “Nqari ba ko ẽe ko bóòse ne xguì igabam ko ẽe ko cg'áré-cg'arese ne cgóm̀kuan máà” ke.
1 Peter 5:8 in Naro 8 Qgóósea méé tu hãa naka kókòa hãa. Gatu dim cg'õo-kg'aom dxãwa ba ko kg'aekom gàm khama ma caate ke, a ko c'ẽe khóèan qaa, kg'oom gha a.