Romans 12:16 in Naro 16 Cúíta noose tu qgóóku; táá bóò-boose guu, igabaga ẽe nqãaka hànas téé-q'oos di ne cgoa tsééa xg'ae; táá tc'ẽega tu ii sa bìríse guu.
Other Translations King James Version (KJV) Be of the same mind one toward another. Mind not high things, but condescend to men of low estate. Be not wise in your own conceits.
American Standard Version (ASV) Be of the same mind one toward another. Set not your mind on high things, but condescend to things that are lowly. Be not wise in your own conceits.
Bible in Basic English (BBE) Be in harmony with one another. Do not have a high opinion of yourselves, but be in agreement with common people. Do not give yourselves an air of wisdom.
Darby English Bible (DBY) Have the same respect one for another, not minding high things, but going along with the lowly: be not wise in your own eyes:
World English Bible (WEB) Be of the same mind one toward another. Don't set your mind on high things, but associate with the humble. Don't be wise in your own conceits.
Young's Literal Translation (YLT) of the same mind one toward another, not minding the high things, but with the lowly going along; become not wise in your own conceit;
Cross Reference Matthew 6:25 in Naro 25 “Gaa domkar ko bìrí tu u, a ko máá: Táá gatu di kg'õèan ka káíse tc'ẽe-tc'ẽese guu, dùú tu gha tc'õó kana kg'áà sa, kana tc'áróa tu ka igaba, dùú tu gha hã̱a sa. Kg'õè sa gáé tc'õoan ka cgáé tama, me tc'áró ba qgáían ka cgáé tama?
Matthew 11:5 in Naro 5 Ncẽe káà tcgáí ne ko bóò, ne ko ẽe kò qõò tama ne qõò, ne kò lepero dis tcììs di ne qãèkaguè, ne ko ẽe kóḿ tama ne kóḿ, ne ẽe kò x'óóa hãa ne ghùiè, ne ko ẽe dxàua hãa ne qãè tchõàn xgaa-xgaaè.
Matthew 18:1 in Naro 1 Eẽm x'aèm ka xu kò xgaa-xgaase-kg'ao xu Jesom koe hàà a tẽè Me a máá: “Dìína nqarikg'ai di x'aian koe kaia?” témé.
Matthew 20:21 in Naro 21 Me Jeso ba gas ka máá: “Dùú sa si ko dtcàrà?” témé. Si xo̱a Me a máá: “Nxàe, tiri tsara cóá tsara gha Tsari x'aian koe Tsáá qàe koe ntcõó sa, me c'ẽe ba kg'áò xòèa Tsi koe ntcõó, me c'ẽe ba dxàe xòèa Tsi koe ntcõó,” tas méé.
Matthew 26:11 in Naro 11 Dxàua ne khóè ne cgoa xao gha wèé x'aè ka hãa, igaba xao wèé x'aè ka Tíí cgoa hãa tite.
Luke 4:6 in Naro 6 A ba a bìrí Me a máá: “Ncẽe gúùan di qarian wèé hẽé naka x'aian di x'áàn hẽéthẽé ra gha máà Tsi, máàè ana raa, a ra a ko tc'ẽer kom khóè ba máà a khama.
Luke 6:20 in Naro 20 Xgaa-xgaase-kg'aoa nem téé a ko ntcáà koem kò máá: “Ts'ee-ts'eekg'aièa tua gatu ẽe dxàua hãa tu, Nqarim di x'aia nea gatu di i khama.
Luke 14:13 in Naro 13 Igaba ncẽè dòà sa tsi kò kúrúa hãa ne méé tsi dxàua ne khóè ne hẽé, nqo̱ara ne hẽé, ts'íìko ne hẽé naka káà tcgáí ne hẽéthẽé tciia óá,
Luke 22:24 in Naro 24 Si kò kaias kg'ui sa gaxu xg'aeku koe tẽe, dìím kaia hãa di sa.
Acts 4:32 in Naro 32 Wèé ne dtcòm̀-kg'ao nea kò tcáóa ne hẽé naka tc'ẽea ne hẽéthẽé koe cúí ne e. Cúím ga ba kò gam q'õòa hãa gúùan cúía kàoa mááse tama, igaba ne kòo ẽe ne q'õòa hãa gúùan wèéa ne ga q'aa-q'aaku.
Romans 6:2 in Naro 2 Nxãas tama si i! Chìbian x'óóa guua hãa ta khóè ta a, ka ta gha ntama ma gaan koe qanega kg'õè?
Romans 11:25 in Naro 25 Tíí qõe ga tuè, ncẽes gúùs chóm̀sea hãa sa tu gha q'ãa sar ko tc'ẽe, nxãasega tu gha táá tc'ẽega tu ii sa bìríse ka. Ncẽes gúùs chóm̀sea hãa sa ncẽe si i: qari tcúúan Iseraele di ne khóè ne dia xòm̀ x'aè q'oo di i, si gha nxãakg'aiga síí cg'oèa hãas nxáráse-q'oos tãá zi qhàò zi di ne di sa Nqarim koe hàà.
Romans 12:3 in Naro 3 Cgóm̀kuan ncẽer máàèa hãa domkar ko wèém khóèm ẽe gatu xg'aeku koe hãa ba bìrí a ko máá: Táá méém tc'ẽe-q'ooa ba koe tc'amakam hãa sa bìrísea hãa guu, igaba méém wèém khóè ba tc'ẽe-kg'áḿa ba koe, ẽem Nqari ba máà mea hãas tc'ãò-tc'ãos dtcòm̀an dis cgoa qgóóse.
Romans 15:5 in Naro 5 Nqarim ncẽe qáò tcáóan hẽé naka ghùi-ghui-tcáókuan hẽéthẽé di ba méém kg'õèa xg'aean dim tc'ẽe ba máà tu u, ẽe tu ko Jeso Kreste ba xùri ka,
1 Corinthians 1:10 in Naro 10 Tíí qõe ga tuè, gatá dim X'aigam Jeso Krestem di cg'õèan cgoar ko dtcàrà tu u, a ko máá: gatu wèé tu méé tu dtcòm̀ku naka i nxãasega xg'aekua tu koe q'aa-q'aasean kaà, naka tu gha qãèse xg'ae naka cúíta ma tc'ẽe, naka cúíta ma tc'ẽe-tc'ẽese.
1 Corinthians 3:18 in Naro 18 Táá méém cúím khóèm ga ba qàe-qaese guu. Ncẽè c'ẽem khóèm kò gatu xg'aeku koe tc'ẽea máá, nqõómkg'ai koem tc'ẽega me e ta tc'ẽea ne méém “káà tc'ẽe” ba ii naka baa gha nxãasega tc'ẽega ba ii.
1 Corinthians 4:10 in Naro 10 Krestem domka xae káà tc'ẽe xae e, tu gatu Krestem koe tc'ẽega tu u! Kg'amka xae e, tu gatu qari tu u! Tcommèa tua, xae sixae tcommè tama!
1 Corinthians 6:5 in Naro 5 Ncẽe gúùa ner ko sau-cgaekagu tu ur gha ka nxàe. Gatu xg'aeku koe i gáé cúí khóè tc'ẽega ga káàa, ncẽe gha dtcòm̀-kg'ao ne xg'aeku koe hàna zi kóḿku tama zi xgàra a?
1 Corinthians 8:2 in Naro 2 Khóèm ẽe tc'ẽea máá, c'ẽe gúùm q'ana hãa, ta tc'ẽea ba qanega cúí gúù ga q'ãa tama, ẽem ga kò ma q'ãa ana hãa khama.
2 Corinthians 13:11 in Naro 11 Còo dis ka, tíí qõe ga tuè, qãè-tcao tu. Gúù zi kúrú naka zi qãè, korèku tu, naka cúí tc'ẽe ii, tòókuan cgoa kg'õè, nakam gha ncàm̀kuan hẽé naka tòókuan hẽéthẽé dim Nqari ba gatu cgoa hãa.
Philippians 1:27 in Naro 27 Igaba kaisase ko qaase sa, kg'õèa tu di kg'óòan méé i Krestem di qãè tchõàn kg'anoa hãa. Hàà ra ga ko hàà bóò tu u, kana ra ga káà ra a igaba méér kóḿ, kg'õè-q'ooa tua qarika cúím tc'ẽem koe hàna sa, tu ko gataga qãè tchõàn di dtcòm̀an koe cúís tcáós cgoa qarika tséé sa.
Philippians 2:2 in Naro 2 Ncẽe zi gúù zi tu kò úúa hãa ne méé tu nxãaska tiri qãè-tcaoan kaisakagu, cúíta ma tc'ẽean ka, naka tu ncàm̀ku naka cúíta cúíga xám̀, naka tua cúís tcáó sa úú.
Philippians 3:16 in Naro 16 Igaba méé ta ẽe ta sao-xg'aeam dàòm cgoa cúí ga còoka qõò.
Philippians 4:2 in Naro 2 Odia sa hẽé naka Sentuke sa hẽéthẽé sara ra ko wèé tcáóa te cgoa dtcàrà, a ko máá, méé sara cúí tcáóa sara cgoa X'aigam Nqarim koe x'ãè, témé.
Philippians 4:11 in Naro 11 Ncẽes gúù sar ko méé kar máá, qaar kos gúù si i témé tama. Wèés téé-q'oos ẽer hãas koer gha qãè-tcaoa hãa sar xgaa-xgaasea hãa khama.
1 Timothy 6:6 in Naro 6 Khóèm kò Nqari-tcáóa hãa nes ko nxãa sa qguùkagu me. Ncẽe sa gha kúrú me me qãè-tcao ẽem úúa hãas gúùs domka khama.
Hebrews 13:5 in Naro 5 Kg'õèa tu méé i marian ncàm̀ koe tòósea hãa guu, igaba méé tu wèés gúùs ẽe tu úúa hãa sa qãè-tcaoa máá. Nqari ba kò máá: “Cuiskagar guu tsia hãa tite; a Ra a gataga cuiskaga aagu tsia hãa tite,” témé ke.
James 2:5 in Naro 5 Komsana tu, tíí qõe ga tu ncàm̀-ncamsa tuè. A Nqari ba gáé nqõómkg'ai koe dxàua ne khóè ne nxárá tcg'òóa hãa tama, dtcòm̀an koe ne gha qguù ka, a ne a gha x'aian di ne q'õò-kg'ao ne ii, ncẽem kò ẽe ncàm̀ Mea ne nqòòkagua hãa a?
James 3:13 in Naro 13 Dìí ba tc'ẽega baa, a ba a ko kóḿa q'ãa gatu xg'aeku koe? Gam di kg'õèan qãè ka méém x'áí, gam di tsééa ne ko cg'áré-cg'aresean cgoa kúrúè sa, tc'ẽean cgoa hẽéthẽé e.
1 Peter 3:8 in Naro 8 Chõò dis ka méé tu wèé tu ga cúí tc'ẽe, naka thõò-xama-mááku, naka ncàm̀ku qõekua hãa khóè khama ma, naka cgóm̀ku di ii, naka cg'áré-cg'arese.
1 Peter 5:3 in Naro 3 Ghùu zi ẽe tshàu q'ooa xao koe tcãàèa hãa, kòre zi xao gha ka zi koe, méé xao táá x'aigan kúrúse guu, igaba méé xao gazi koe x'áí sa ii.
3 John 1:9 in Naro 9 Kereke sar kò ko góá máá, igabagam kò Dioterefesem ncẽe kò gane dim tc'ãà-cookg'ai bam gha ii sa ncàm̀a hãa ba, táá komsana xae e.
Revelation 13:7 in Naro 7 Qaria nem kò máàè, ẽe tcom-tcomsa ne cgoam gha ncõoan kúrú di i, a tàà ne e. A ba a kò wèém nqõóm di zi qhàò zi tc'amkg'ai koe hẽé, khóè ne koe hẽé, naka ta̱m xu koe hẽé, naka xg'ae zi koe hẽéthẽé qarian máàè.