Matthew 9:13 in Naro 13 Ke xao qõò naka síí xgaa-xgaase, ncẽem kg'ui ba ko dùú sa méé sa: ‘Thõò-xama-máákua ner ko khóè ne xg'aeku koe tc'ẽe, dàòa-máákuan ka tamase,’ ta ko méé ba. Tchàno ne khóè ner gha hàà tcii kar hàà tama, igabar hààraa, hààr gha chìbi-kg'ao ne tcii ka khama,” tam méé.
Other Translations King James Version (KJV) But go ye and learn what that meaneth, I will have mercy, and not sacrifice: for I am not come to call the righteous, but sinners to repentance.
American Standard Version (ASV) But go ye and learn what `this' meaneth, I desire mercy, and not sacrifice, for I came not to call the righteous, but sinners.
Bible in Basic English (BBE) But go and take to heart the sense of these words, My desire is for mercy, not offerings: for I have come not to get the upright, but sinners.
Darby English Bible (DBY) But go and learn what [that] is -- I will have mercy and not sacrifice; for I have not come to call righteous [men] but sinners.
World English Bible (WEB) But you go and learn what this means: 'I desire mercy, and not sacrifice,' for I came not to call the righteous, but sinners to repentance."
Young's Literal Translation (YLT) but having gone, learn ye what is, Kindness I will, and not sacrifice, for I did not come to call righteous men, but sinners, to reformation.'
Cross Reference Matthew 3:2 in Naro 2 “Tcóóse tu gatu di chìbian koe, nqarikg'ai di x'aia nea cúù u ke,” témé.
Matthew 3:8 in Naro 8 Nxãaska méé xao chìbian koe xao tcóósea hãa sa gha x'áí tc'áróan kúrú.
Matthew 4:17 in Naro 17 Eẽm x'aèm koem kò Jeso ba guu a tshoa-tshoa a xgaa-xgaa a máá: “Tcóóse tu gatu di chìbian koe, nqarikg'ai di x'aia nea cúù u ke,” témé.
Matthew 11:20 in Naro 20 Me Jeso ba nxãaska tshoa-tshoa a ba a x'áé-dxoo xu, ncẽe káí-kg'aise zi Gam di zi x'áí zi are-aresa zi gaxu koe kúrúsea xu dqàè, táá xu kò gaxu di chìbian koe tcóóse khama, a ba a máá:
Matthew 12:3 in Naro 3 Igabam kò Jeso ba bìrí xu a máá: “Qanega xao gáé nxárá ta ga hãa Dafitem xg'ao kúrú sa, gabá hẽé naka gam ka c'ẽea xu hẽéthẽé kò xàbà hãa ka?
Matthew 12:5 in Naro 5 Kana xaoa qanega Moshem di x'áèan koe nxárá ta ga hãa, Sabata dim cáḿ ka xu kò peresiti xu tempelem q'oo koe Sabata dim cáḿ ba táá tcom, igaba xu kò táá chìbi-chibiè sa.
Matthew 12:7 in Naro 7 Nqarim di kg'uia ne ko máá: ‘Thõò-xama-máákua ner ko qaa, dàòa-máákuan ka tamase,’ témé. Ncẽè tseegukaga xao kò q'ana ncẽes gúùs ko nxàe sa ne xao ga kò khóè ne ncẽe chìbi úú tama ne, chìbi-chibi naka xgàra tama.
Matthew 18:10 in Naro 10 “Q'ana méé tu hãa naka táá ncẽe ne cg'áré ne ka c'ẽea ne ga cg'ãa-cg'ana iise bóò guu. Bìrí tu ur ko a ko máá: gane di xu moengele xu nqarikg'ai koe hãa xu ko Abom nqarikg'ai koe hàna ba wèé x'aè ka bóò ke.
Matthew 19:4 in Naro 4 Me xo̱a a máá: “Nxárá ta ga xao gáé hãa, tshoa-tshoas koem Kúrú-kg'ao ba khóè ba hẽé naka khóè sa hẽéthẽé kúrúa hãa sa?” témé.
Matthew 21:28 in Naro 28 “Nta xao ko ma tc'ẽe? C'ẽem khóè ba kò cám̀ cóá tsara úúa. A ba kò tc'ãà dim cóám koe síí, a bìrí me a máá: ‘Tiri cóáè, qõò naka síí ncẽe cáḿ ka kg'om xháràm koe tséé,’ témé.
Matthew 21:42 in Naro 42 Me Jeso ba gaxu ka máá: “Qanega xao gáé Nqarim di zi Tcgãya zi koe nxárá tama, ncẽe ko máá: ‘Nxõ̱ás ẽe tshào-kg'ao xu ka bóòa xguìèa hãa sa, kaisase cgáés nxõ̱á sa kúrúa hãa. Ncẽea X'aigam Nqarim ma kúrúa hãa a, si ncẽe sa tcgáí-q'ooa ta koe t'õè si i,’ témé zi?
Matthew 22:31 in Naro 31 X'ooan koe ghùiès ka: A nxárá ta ga xao gáé hãa, Nqarim gatu koe nxàea hãa sa? Ncẽem kò máá:
Mark 2:17 in Naro 17 Eẽm ko Jeso ba ncẽe sa kóḿ kam kò máá: “Eẽ tsàa tama ne khóè nea naakan qaa tama, igaba ẽe ko tsàa ne ko qaa a. Tchàno ne khóè ner gha hàà tcii kar hàà tama, igabar hààraa, hààr gha chìbi-kg'ao ne tcii ka,” témé.
Mark 12:26 in Naro 26 A ẽe x'óóa hãa ne ko x'ooan koe ghùiès ka xao gáé qanega Moshem dis Tcgãyas koe nxárá ta ga hãa, hìis di tchõàn dim xg'aekum koem kò Nqari ba nta gam ka méé sa a máá: ‘Tíí Ra Abrahamam dir Nqari Ra a, a Isakam dir Nqari Ra a, a Jakobem dir Nqari Ra a,’ tam mééa koe?
Luke 5:32 in Naro 32 Tchàno ne khóè ner gha hàà tcii kar hàà tama, igabar hààraa, hààr gha chìbi-kg'ao ne tcii ne tcóóse ka,” témé.
Luke 10:26 in Naro 26 Me Jeso ba tẽè me a máá: “Dùú sa Moshem di x'áèan koe góáèa? Nta tsi ko ma kóḿa q'ãa a?” témé.
Luke 15:3 in Naro 3 Me nxãaska Jeso ba ncẽes sere-sere sa bìrí xu a máá:
Luke 19:10 in Naro 10 Khóèm dim Cóá ba hààraa, hààm gha ẽe aagusea hãa ne qaa a kgoara ka,” témé.
Luke 24:47 in Naro 47 ke méé zi nqõóm di zi qhàò zi wèé zi, Jerusalema koe guu naka tshoa-tshoa naka zia Nqarim dim cg'õèm koe xgaa-xgaaè, chìbian koe méé ne tcóóse, nxãasega ne gha gane di chìbian qgóóa mááè ka.
John 10:34 in Naro 34 Me Jeso ba xo̱a ne a máá: “Gatu di X'áèan koe i gáé ncẽeta ma góásea naka máá: ‘Gatu kar ko máá: nqárì tu u,’ témé tama?
Acts 2:38 in Naro 38 Me Petere xo̱a a máá: “Tcóóse gatu di chìbian koe naka tua wèéa tu ga Jeso Krestem dim cg'õèm koe tcguù-tcguuè, nxãasega i gha gatu di chìbian qgóóa mááè ke. A tu a gha Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba abas khama hòò.
Acts 3:19 in Naro 19 Gaa domka méé tu gatu di chìbian koe tcóóse, naka Nqarim koe ka̱bise, naka i gha nxãasega chìbia tu tchùua tcg'òóè,
Acts 5:31 in Naro 31 Nqari ba Gam dim x'õàm kaiam xòè koe ghùi Mea, Tc'ãa-cookg'ai a Kgoara-kg'ao bam gha ii ka, a ba a gha Iseraele ne kúrú ne chìbian koe tcóóse, a chìbia ne qgóóa mááè ka.
Acts 11:18 in Naro 18 Xu ẽe xu ko ncẽe gúùan kóḿ ka táá cúí gúù ga kg'ui, a Nqari ba dqo̱m̀ a máá: “Cèè, Nqari ba gáé gatà thẽé tãá zi qhàò zi gha gane di chìbian koe tcóóse a zi a kg'õèan hòò sa kgoara máána hãa!” témé.
Acts 17:30 in Naro 30 Nqari ba xg'ao ko khóè ne di tc'irì-tc'irisean bóòa guu, igabagam ko ncẽeska wèé zi qgáì zi koe khóèan bìrí, kúrúa mááseèa hãa nqárìan méé ne tcg'oaragu, naka gane di chìbian koe tcóóse sa.
Acts 20:21 in Naro 21 Juta ne hẽé naka Gerika ne hẽéthẽér qarika bìría hãa, gane di chìbian koe ne gha tcóóse a Nqarim koe ka̱bise a gatá dim X'aigam Jesom koe dtcòm̀ sa.
Acts 26:18 in Naro 18 tcgáía ne tsi gha xgobekg'am ka, a ntcùúan koe ka̱bi a tcg'òó ne a x'áàn q'oo koe tcãà ne ka, a satanam di qarian koe tcg'òó ne a Nqarim koe úú ne ka, nxãasega ne gha chìbian di qgóóa-máákuan hòò, a ne a gha Tíí koe dtcòm̀an ka Nqarim di ne khóè ne ii ka,’ témé.
Romans 2:4 in Naro 4 Kana tsia ko Gam di qãèan hẽé, naka Gam di qgóósean hẽé naka Gam di qáò tcáóan hẽéthẽé dis qguù sa ta̱na? A c'úùa tsia Nqarim di qãèa ne ko chìbian koe tcóósean koe úú tsi sa?
Romans 3:10 in Naro 10 Ncẽe i ma góáèa khama a ko máá: “Cúí khóè ga káà a, tchàno o.
1 Corinthians 6:9 in Naro 9 C'úùa tu gáé hãa ẽe cg'ãè cau nea Nqarim di x'aian q'õò tite sa? Táá qàe-qaeè guu: gane ẽe cg'áràn ko kúrú ne hẽé naka kúrúa mááseèa hãa nqárìan ko còrè ne hẽé naka dxùukg'ai di séèkuan ko kúrú ne hẽé naka x'ámáguse ko xu khóè xu hẽé naka gaxu khama kg'áò xu cgoa ko xóé xu hẽé,
1 Timothy 1:13 in Naro 13 Eẽtar xg'ao ko ma Nqarim ka cg'ãèse kg'ui, a xgáèku-kg'ao ra a, a tshúù-kg'ao ra a, igabagar xg'ao thõò-xama mááè, ncẽe zi gúù zir ko c'úùase kúrúa, a dtcòm̀an úú tama khama.
2 Timothy 2:25 in Naro 25 Gane ẽe ko ntcoe me ne méém kgàesase x'áè-kg'áḿan máà. C'ẽedaokam gha Nqari ba gane di chìbian koe tcóósekagu ne, ne gha tseeguan q'ãa,
2 Peter 3:9 in Naro 9 X'aiga ba ẽem nqòòkagua hãas koe ão tama, ncẽe ne c'ẽe ne ma tc'ẽea hãa khama, igabam gatu koe qáò tcáó Me e. A cúí-kg'áía tu ga gha kaàkaguè sa tc'ẽe tama, igabam ko wèém khóèm gha chìbian koe tcóóse sa tc'ẽe.