Cross Reference Matthew 10:32 in Naro 32 “Khama wèém khóèm ẽe ko khóè ne cookg'ai koe Tíí ka nxàese bar gha Tíí igaba Tirim Xõòm nqarikg'ai koe hãam cookg'ai koe nxàea tcg'òó.
Matthew 12:50 in Naro 50 Wèém khóèm ẽe ko Tirim Xõòm nqarikg'ai koe hànam ko tc'ẽe sa kúrú ba Tíí qõem ga me e, a Tíí qões ga si i, a gataga Tiris xõòs ga si i khama,” témé.
Matthew 16:17 in Naro 17 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Ts'ee-ts'eekg'aièa tsia tsáá Simone tsi, Jonam di tsi cóá tsi, ncẽe sa tsi khóèan ka x'áíè tama, igaba tirim Xõòm nqarikg'ai koe hànam ka a khama.
Matthew 18:3 in Naro 3 a máá: “Tseegua ner ko bìrí xao o: Ka̱bise xao kò a cóán khama ii tama, ne xao cuiskaga nqarikg'ai di x'aian koe tcãà tite.
Matthew 18:10 in Naro 10 “Q'ana méé tu hãa naka táá ncẽe ne cg'áré ne ka c'ẽea ne ga cg'ãa-cg'ana iise bóò guu. Bìrí tu ur ko a ko máá: gane di xu moengele xu nqarikg'ai koe hãa xu ko Abom nqarikg'ai koe hàna ba wèé x'aè ka bóò ke.
Matthew 18:19 in Naro 19 “Gaicara Ra ko tseeguan bìrí tu u a ko máá: A ncẽè gatu ka cám̀ tsara kò nqõómkg'ai koe c'ẽes gúùs dtcàrà koe dtcòm̀kua ne, ne tsara gha Abom nqarikg'ai koe hànam ka kúrú mááè si.
Matthew 18:35 in Naro 35 “Ncẽea tirim Xõòm nqarikg'ai dim gha thẽé gatu koe kúrús ga si i, ncẽè gatu ka c'ẽem wèém kò gam ka qõese ba wèé tcáóa ba cgoa qgóóa máá tama ne,” tam Jeso ba méé.
Matthew 19:24 in Naro 24 A ra a ko gaia máá: Kamelean gha dqààm di kòm̀-coan koe nqurì sa thamka si i, qguùam khóèm gha Nqarim di x'aian koe tcãàs ka,” témé.
Matthew 21:29 in Naro 29 Me xo̱a me a máá: ‘Cuiskaga a,’ témé, igabam kò kháóka tc'ẽea ka̱bi, a ba a qõò.
Matthew 25:11 in Naro 11 “Gam x'aè-coam qãá q'oo koe zi gha c'ẽe zi dxàe-coa zi gataga hàà, a hàà máá: ‘X'aigaè, x'aigaè, xgobekg'ama máá se e,’ témé.
Matthew 25:21 in Naro 21 Me gam ka q'õòse ba bìrí me a máá: ‘Qãèse tsi kúrúa, tsáá qãè a tcom-tcomsa tsi qãà tsi. Cg'áré gúùan koe tsi kò tcom-tcomsa ii, ra gha káí zi gúù zi di qarian máà tsi. Tcãà naka tsia tsáá q'õòr cgoa qãè-tcao,’ témé.
Matthew 26:42 in Naro 42 Cám̀ di sam kò gaicara ka̱bise a síí còrè, a máá: “Tiri Aboè! Ncẽè kgoanase i kòo ne méés cgóm̀na ncẽes kubi sa Tíí koe séèa tcg'òóè, nakar táá nxãasega gaas q'oo koe kg'áà. Igaba ncẽè kgoanase tama i kò hãa ne méés nxãaska Tsáá ko tc'ẽe sa kúrúse,” tam méé.
Mark 3:35 in Naro 35 Wèém khóèm ẽe ko Tirim Nqarim nqarikg'ai koe hànam ko tc'ẽe sa kúrú ba Tíí qõem ga me e, a Tíí qões ga si i, a gataga Tiris xõòs ga si i,” tam méé.
Mark 10:23 in Naro 23 Me kò Jeso ba Gam di xu xgaa-xgaase-kg'ao xu ntcáà a ba a máá: “Tsóágase i gáé gha qaria, gane ẽe qguùa hãa ne khóè ne gha Nqarim di x'aian koe tcãà sa,” témé.
Luke 6:46 in Naro 46 A ba a máá: “Dùús domka tu ko ‘X'aigaè, X'aigaè,’ ta ma tcii Te, igaba tu bìrí tu ur ko sa kúrú tama?
Luke 11:28 in Naro 28 Me Jeso ba xo̱a si a máá: “Tseegukaga, igaba ẽe Nqarim di kg'uian ko kóḿ a ko ẽe i ko méé khama hẽé nea kaisase ts'ee-ts'eekg'aièa ne ne e,” témé.
Luke 13:25 in Naro 25 Eẽm ko nquu-kg'ao ba tẽe a ko nquu-kg'áḿ ba tcẽekg'am x'aè ka tu gha tchàa za hãa, a tu a gha tshoa-tshoa a nquu-kg'áḿ ba xg'áḿ-xg'am, a kg'aea mááse a máá: ‘X'aigaè, nquu-kg'áḿ ba xgobekg'ama máá ta a,’ témé, igabam gha xo̱a tu u a máá: ‘C'úù tua raa ke tu tíí koe tcg'oa, gatu cg'ãè kúrú-kg'ao tuè!’ témé.
Luke 18:25 in Naro 25 Thamka a kameles gha dqààm tcgáí dim kòm̀ koe tcg'oa sa, qguùam khóèm gha Nqarim di x'aian koe tcãàn ka,” témé.
John 3:5 in Naro 5 Me Jeso ba xo̱a me a máá: “Tseegukar ko tseeguan bìrí tsi, a ko máá: Khóèm kò tshàan hẽé naka Tc'ẽe ba hẽéthẽé ka ábàè tama, nem cuiskaga Nqarim di x'aian koe tcana hãa tite.
John 5:17 in Naro 17 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Tirim Abo ba ko wèé x'aè ka tséé, ncẽeskaga igaba, Ra ko Tíí igaba thẽé tséé,” témé.
John 6:40 in Naro 40 Ncẽea Abom ko ma tc'ẽe ga a khama: Wèém ẽe ko Cóá ba bóò, a ko Gam koe dtcòm̀ ba gha chõò tamas kg'õè sa úú. Ra gha nxãaska Tíí còo dim cáḿ ka x'ooan koe ghùi me,” tam méé.
John 7:17 in Naro 17 Ncẽè c'ẽem khóèm kòo Nqarim ko tc'ẽe sa kúrú kg'oana hãa, nem gha bóòa tcg'òó, Tiri xgaa-xgaan Nqarim koe guua hãa, kana Ra ko Tíí ka kg'ui sa.
John 10:29 in Naro 29 Abom ncẽe máà Te zia hãa ba wèé gúùan kaga kaia, i cúí khóè ga Abom tshàu q'oo koe séèa tcg'òó zia hãa tite.
John 14:7 in Naro 7 Ncẽè q'ãa Tea xao kò hãa ne xao ga kò thẽé Abo ba q'ana hãa. Igaba xao ncẽeska q'ãa Mea, a bóò Mea hãa,” tam méé.
John 15:23 in Naro 23 Gaam ẽe hòre Tea ba gataga Tirim Abo ba hòrea.
Acts 14:22 in Naro 22 A tsara a síí xgaa-xgaase-kg'aoan qari-qari, a ntcàm ne, dtcòm̀an koe ne gha qgóóa qari ka. Tsara bìrí ne a máá: “Káí xgàrakuan koe méé ta hãa naka nxãatama Nqarim di x'aian koe tcãà,” témé.
Acts 19:13 in Naro 13 Xu kò nxãaska c'ẽe xu Juta xu, ncẽe kòo nqõó ba nxa̱ma-nxa̱ma a ko caate xu, gane ẽe kò dxãwa tc'ẽean ka cg'oè cgaeèa ne koe tshoa-tshoa a dxãwa tc'ẽean tcg'òó, X'aigam Jeso Krestem dim cg'õè ba tciian ka, a xu a kò máá: “Jesom cg'õè kar ko x'áè tsi, ncẽe Paulom kò Gam ka xgaa-xgaa ba, a ko máá, tcg'oa,” témé.
Romans 2:13 in Naro 13 Eẽ ko x'áèan kóḿ nea Nqarim cookg'ai koe tchàno ne iise bóòè tama khama, igaba ẽe ko x'áèan ko méé sa kúrú ne ko tchàno ne iise bóòè.
Romans 12:2 in Naro 2 Táá méé tu ncẽem nqõóm di cauan xùri guu, igaba méé tu tc'ẽe-kg'áḿa tu koe ka̱ba-ka̱baè, naka tua gha nxãasega Nqarim dis tc'ẽe sa q'ãa, gaas ẽe qãè ii, a ko qãè-tcaokagu Me, a tchàno ii sa.
Ephesians 6:6 in Naro 6 Tcgáí cgoa tu kò bóòè ne cúí ka tamase, qãè-tcaokagu ne tu gha ka, igaba qãà tu Krestem di tu iise, Nqarim dis tc'ẽe sa ko tcáóa tu koe guu a kúrúse.
Colossians 4:12 in Naro 12 Epaferasem ncẽe gatu ka c'ẽe ba, a Jeso Krestem dim qãà ba ko tsgám̀kagu tu u. Wèé x'aè kam ko qarika còrèa máá tu u, wèéan ẽem ko Nqari ba tc'ẽe koe tu gha qarika téé, a gha dtcòm̀a tu koe kaia hãa, a wèé tcáóa tu cgoa Gam koe dtcòm̀ ka.
1 Thessalonians 4:3 in Naro 3 Ncẽea Nqarim ko ma tc'ẽe ga a khama, tcom-tcomsakaguè tu gha sa: nxãasega tu gha cg'áràn koe ncèèsea hãa ka,
1 Thessalonians 5:18 in Naro 18 Wèé zi xg'aeku zi koe méé tu Nqari ba qãè-tcaoa máá, ncẽea gatu kam ma Nqari ba Jeso Krestem koe ma ncàm̀a hãa ga a ke.
Titus 1:16 in Naro 16 Nqari ba ne q'ana hãa sa ne ko nxàea tseegukagu, igaba ne ko gane di tsééan ka xguì Me. Cg'ãè kg'óò ne e, a komsana tama, a ne a qãè gúùan kúrú kg'ano tama.
Hebrews 4:6 in Naro 6 Gane ẽe kò tc'ãà a qãè tchõàn kóḿ nea kò táá dtcòm̀, khama ne kò gane di komsana taman domka gaas sãakaguku-q'oos koe táá tcãà. Ne c'ẽe ne hànaa, tcãà sa kgoara mááèa hãa ne.
Hebrews 13:21 in Naro 21 wèés gúùs qãè sa máà tu u, naka tu nxãasega ẽem Gabá tc'ẽea hãa sa kúrú. Gataga méém Jeso Krestem koe guu naka tséé zi qãè-tcaokagu Me gha zi gatá koe kúrú. Chõò tamase méém Jeso Kreste ba dqo̱m̀mè! Amen.
James 1:22 in Naro 22 Nqarim dim kg'ui ba ko komsana tu méé tu ii. Kg'ui ba kóḿs cúí sa tu kò kúrú, ne tu gha ko qàe-qaese.
James 2:20 in Naro 20 A x'áíè kg'oana tsia, tsáá káà tc'ẽe tsi khóè tsi, tséé tama dtcòm̀a ne káà hùi i sa?
1 Peter 2:15 in Naro 15 Nqarim di ncàm̀a ne gatà ii, qãè gúùan kúrúan ka tu gha ẽe kóḿa q'ãa tama a káà tc'ẽe khóèan nqookagu.
1 Peter 4:2 in Naro 2 Gaa domkagam ncẽeska nqõómkg'ai di kg'õè-q'ooa ba koe cg'ãè zi tc'ẽe zi khóèan di zi kg'õèa máá tama, a ko Nqarim di ncàm̀an kg'õèa máá.
1 John 3:21 in Naro 21 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽè tcáóa ta kò chìbi-chibi ta a tama, ne ta Nqarim cookg'ai koe kgoarasease hãa,
Revelation 2:27 in Naro 27 ẽer kò ma Tirim Xõòm koe ma qarian hòòa khama. ‘Qano dim dqàbim cgoam gha tc'ãà-cookg'ai ne. Góḿ di zi gàba zi khamam gha ma cg'ám̀-cg'am ne.’ Ra gha gataga q'uu tco̱nò sa máà me.
Revelation 3:5 in Naro 5 Eẽ ko tàà bar gha gane khama ma q'úúse hã̱akagu, a Ra a cuiskaga cg'õèa ba kg'õèan dis tcgãyas q'oo koe tchùua tcg'òóa hãa tite, a Ra a gha cg'õèa ba Tirim Abom cookg'ai koe hẽé naka Gam di xu moengele xu hẽéthẽé cookg'ai koe nxàea tseegukagu.
Revelation 22:14 in Naro 14 Ts'ee-ts'eekg'aièa nea gane ẽe ko qgáía ne xg'aà ne, nxãasega ne gha kg'õèan dis hìis di tc'áróan tc'õó di qarian úú, a ne a gha heke-kg'áḿan koe tcãà a x'áé-dxoom koe síí ka.