Matthew 6:2 in Naro 2 “A c'ẽem dtcàrà-kg'ao ba tu kò c'ẽes gúù sa máà kg'oana ne méé tu còrè-nquuan hẽé naka x'áéan xg'aeku koe hẽéthẽé táá torompitan cgoa nxàe ana téé guu, qãè khóèan khama ko ma kúrúse xu khóè xu ko hẽé khama, nxãasega xu gha c'ẽe khóèan ka dqo̱m̀mè ka. Tseegua ner ko bìrí tu u a ko máá: Gaxu di surutan xu khóè ne koe cg'oèase hòòa.
Other Translations King James Version (KJV) Therefore when thou doest thine alms, do not sound a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have their reward.
American Standard Version (ASV) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have received their reward.
Bible in Basic English (BBE) When then you give money to the poor, do not make a noise about it, as the false-hearted men do in the Synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Truly, I say to you, They have their reward.
Darby English Bible (DBY) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Verily I say unto you, They have their reward.
World English Bible (WEB) Therefore when you do merciful deeds, don't sound a trumpet before yourself, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may get glory from men. Most assuredly I tell you, they have received their reward.
Young's Literal Translation (YLT) whenever, therefore, thou mayest do kindness, thou mayest not sound a trumpet before thee as the hypocrites do, in the synagogues, and in the streets, that they may have glory from men; verily I say to you -- they have their reward!
Cross Reference Matthew 5:18 in Naro 18 Tseegua ner ko bìrí tu u a ko máá: Nqarikg'aian hẽé naka nqõókg'aian hẽéthẽéa gha kaà, igabam cúím góám cg'árém ga ba kana góá-hìim ka góáèa gúùan ga igaba x'áèan koe guu a kaà tite, i gha nxãakg'aiga síí wèé gúùan kúrúse.
Matthew 6:5 in Naro 5 “Naka gatà còrè tu kò ne méé tu táá qãè khóèan khama ko ma kúrúse xu khóè xu khama ii guu, còrè-nquuan q'oo koe hẽé naka x'áéan xg'aeku koe hẽéthẽé ko nqàrè ka téé a còrèan ncàm̀a xu, nxãasega ne gha wèé ne khóè ne bóò xu ka. Tseegukar ko bìrí tu u a ko máá: Gaxu di surutan xu khóè ne koe cg'oèase hòòa.
Matthew 6:16 in Naro 16 “Gataga thẽé, ẽe tu kò tc'õoan carase ne méé tu táá cg'ãè-cg'ãe kg'áí guu, qãè khóèan khama ko ma kúrúse xu khama ma, ncẽe cg'ãè-cg'ãe kg'áí ko xu, c'ẽe ne xu gha nxãasega x'áí, tc'õoa ne xu ko carase sa ka xu. Tseegua ner ko bìrí tu u a ko máá: Gaxu di surutan xu khóè ne koe cg'oèase hòòa.
Matthew 7:5 in Naro 5 Tsáá qãè khóèan khama ko ma kúrúse tseè! Kg'áíka tcgáí q'ooa tsi koe hànam hìi-dxoo ba tcg'òó, naka nxãwa qãèse bóò naka tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hàna tcg'óbéan tcg'òó.
Matthew 15:7 in Naro 7 Gaxao qãè khóèan khama ko ma kúrúse xaoè, tseegusem kò ko Isaia porofita gaxao ka, ncẽem kò ko Nqarim kg'uia hãa sa nxàe ka a ko máá:
Matthew 16:3 in Naro 3 a ncẽe ntcùúkg'ai cgoa kò ii ne tu ko máá: ‘Nqarikg'ai ne nco̱à a, a ntcùú u, khama i gha ncẽe cáḿ ka tuu-c'õòan hàna,’ témé. Nqarikg'ai di bóòse-q'ooan nxàea ka̱bian tu q'ana hãa, ka tu gáé cuiskaga ncẽem x'aèm ka ko kúrúse zi x'áí zi kgoana naka nxàea ka̱bia hãa tite?
Matthew 22:18 in Naro 18 Igabam kò Jeso ba gaxu dis kàas cg'ãè sa q'ana hãase máá: “Dùús domka xao ko kúrúa bóò Te, gaxao qãè qgóóse ko igabaga cg'ãè cau xaoè?
Matthew 23:6 in Naro 6 Tcomkuan di zi qgáì zi xu ncàm̀a hãa, naka dòàn xõe koe hẽéthẽé e, a xu a gataga còrè-nquuan koe kaia zi ntcõó-q'oo zi ncàm̀a hãa thẽé,
Matthew 23:13 in Naro 13 “Igaba haò, cg'ãè i gha ii gaxao ka, x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xao hẽé naka Farasai xao hẽéthẽé e, gaxao ncẽe qãè khóèan khama ko ma kúrúse xao! Nqarikg'ai di x'aian xao ko khóè ne cookg'ai koe tcẽekg'am khama. A gaxao igaba táá tcãà, a xao a gataga ẽe tcãà kg'oana ne guu naka ne tcãà tama khama.
Matthew 24:51 in Naro 51 a ba a gha hàà xgàra me, a qãè qgóóse ko igaba cg'ãè cau khóèan cgoa xg'ae-xg'ae me, ncẽe gaa koe i gha kg'aean hẽé naka gãò xõ̱óan hẽéthẽé hãa koe.”
Mark 7:6 in Naro 6 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Eẽm kò ko Isaia ba porofita kam kòo tseegukaga gaxao qãè khóèan khama ko ma kúrúse xao ka porofita, ncẽe i ma góásea hãa khama a ko máá: ‘Ncẽe ne khóè ne ko kg'áḿa ne cgoa dqo̱m̀ Te, igaba i tcáóa ne Tíí koe nqúù u.
Mark 12:39 in Naro 39 a ko kaia zi ntcõó-q'oo zi còrè-nquu xu koe qaa xu, naka tcom-tcomsa zi ntcõó-q'oo zi hẽéthẽé e kõ̱èan di zi qgáì zi koe.
Luke 6:24 in Naro 24 Igaba haò, cg'ãè i gha ii gatu ncẽe qguùa hãa tu ka, nxãakamaga tu gatu di qgài-qgai-tcáókuan hòòa hãa khama.
Luke 6:42 in Naro 42 Nta tsi gha ma tsáá ka c'ẽe ba bìrí a máá: ‘Tíí tcáràè, hàà nakar tcgáí q'ooa tsi koe tcg'óbé ba tcg'òó,’ témé, ncẽe tsáá tcgáí q'oo koe hãam hìi-dxoo ba tsi hòò tama koe. Tsáá qãè khóèan khama ko ma kúrúse tseè! Kg'áíka tcgáí q'ooa tsi koe hànam hìi-dxoo ba tcg'òó, naka tsia qãèse bóò naka nxãwa tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hàna tcg'óbéan tcg'òó,” tam méé.
Luke 11:41 in Naro 41 Igaba dùús wèés gàbas q'oo koe hàna sa ẽe dxàua ne khóè ne máà, naka xaoa gha nxãasega tchàa za hẽé naka q'oo za hẽéthẽé q'ano ii.
Luke 11:43 in Naro 43 “Haò, cg'ãè i gha ii gaxao Farasai xao koe! Còrè-nquuan koe xao kaia zi ntcõó-q'oo zi ncàm̀a hãa, naka x'ámágu di zi qgáì zi koe tsgám̀ku sa hẽéthẽé e.
Luke 12:33 in Naro 33 Eẽ tu úúa hãa zi tu x'ámágu, naka tua gazi di marian dxàua ne khóè ne máà. Cg'ãa-cg'anase tama qgóán tu kúrúa mááse, naka nqarikg'ai di qguùan ncẽe kaà tite cgoa, cúí ts'ãà-kg'ao kaga cúù-cuuse cgaeè tite e kana tcg'ãàn kaga tc'õóè tite e.
Luke 12:56 in Naro 56 Gatu khóè tu qãè khóèan khama ko ma kúrúse tuè! Nqõómkg'ai hẽé naka nqarikg'ai hẽéthẽé koe gha kúrúse zi gúù zi nxàe tu q'ana hãa, igaba tu dùús domka x'aèan di zi x'áí zi nxàean c'úùa hãa?
Luke 13:15 in Naro 15 Me kò X'aigam Jeso ba xo̱a me a máá: “Gatu qãè khóèan khama ko ma kúrúse tuè, a gatu ka c'ẽem ga ba gáé cuiskaga Sabata dim cáḿ ka gam dis ghòè sa kana donghim igabaga xgàris koe kgoara hãa naka chùia úú me naka síí kg'áàkagu mea hãa tite?
Luke 20:46 in Naro 46 “X'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu koe méé xao q'õésea hãa, ncẽe ko qáò qgáí-dxooan hã̱a a caatean ncàm̀aa hãa xu, a x'ámágu di zi qgáì zi koe tsgám̀kuan hẽé naka kaia zi ntcõó-q'oo zi còrè-nquu xu koe hàna zi ncàm̀a hãa xu, naka cgáé zi ntcõó-q'oo zi hẽéthẽé e kõ̱èan di qgáìan koe.
John 5:41 in Naro 41 “Dqo̱m̀kua ner khóèan koe qaa tama.
John 5:44 in Naro 44 Nta tu gha ma dtcòm̀, ncẽè gatu ka c'ẽea ne koe cúíga tu kòo dqo̱m̀an qaara mááse, a tu a Nqarim cúím koe guua hãa dqo̱m̀an qaa tama ne?
John 7:18 in Naro 18 Gaam ẽe ko cúíaga gam ka kg'ui ba ko dqo̱m̀kuan qaara mááse. Igaba gaam ẽe tséé mea hãam di dqo̱m̀kuan ko qaa ba tseegu di me e, i gam koe cúí cg'ãè ga káà a.
John 13:29 in Naro 29 Jutase ba kò mari dtcòbè sa úúa hãa khama xu kò c'ẽe xu tc'ẽea máá, Jeso ba ko bìrí me, kõ̱ès koe ko tc'ẽese zi gúù zim gha x'ámá sa, kana c'ẽe gúù-coa nem gha ẽe dxàua hãa ne máà sa, ta tc'ẽea.
Acts 9:36 in Naro 36 Si kò Jopa koe c'ẽes xgaa-xgaase-kg'ao sa hàna, Tabita ta kò ma tciiè sa. Gerika di cg'õèa sa kò Dorekase ii sa, ncẽe kg'uia tsi kòo ka̱bi i ne tsi ga ‘Tca̱í’ ta ma tcii sa. Ncẽe kò wèé x'aè ka qãè tsééan kúrú a ko dxàua ne khóè ne hùi sa.
Acts 10:2 in Naro 2 Gabá hẽé naka wèé ne khóè ne x'áéa ba di ne hẽéthẽéa kò Nqari-tcáóa ne khóè ne e, a kò Nqari ba q'áò. Khóè nem kò káí aban máà, a ba a kòo wèé x'aè ka Nqari ba còrè.
Acts 10:4 in Naro 4 Me gam koe qãea tòón tcgáí a bóò me, a q'áòs ka tcãàè a máá: “Dùú saà, X'aiga Tseè?” témé. Me xo̱a a máá: “Tsari còrèan hẽé naka tsari aban hẽéthẽéa tc'ẽe-tc'ẽeses iise Nqarim koe tc'amaka qaòa hãa,
Acts 10:31 in Naro 31 a máá: ‘Koniliaseè, tsari còrèa ne komsanaèa, i tsari aban Nqarim cookg'ai koe tc'ẽe-tc'ẽeseèa.
Acts 11:29 in Naro 29 Ne xgaa-xgaase-kg'ao ne wèé ne dtcòm̀ku, gane di kg'õè-q'ooan khama ne gha ma gane ka qõesea ne hùi sa, ncẽe Jutea koe hàna ne.
Acts 24:17 in Naro 17 “Jerusalema koer kò káí kurian nqáéase hàà, tiri ne khóè ne dxàua ner gha máàku zi óágara máá ka, a ra a hàà dàòa-mááku zi kúrú ka.
Romans 12:8 in Naro 8 naka ncẽè c'ẽe ne korès kò ii ne méém korè ne. Ncẽè c'ẽe ne hùis kò ii ne méém kgoarasea hãase hùi ne. Ncẽè c'ẽe ne tc'ãà-cookg'ais kò ii ne méém wèé tcáóa ba cgoa gatà hẽé. Ncẽè c'ẽe ne koe cgóm̀kuan x'áís kò ii ne méém qãè-tcaoan cgoa x'áí i.
2 Corinthians 9:6 in Naro 6 Tc'ẽe-tc'ẽese ncẽe sa: ẽe ko cg'orò cgùrian xhárà ba gha thẽé cg'orò tc'õoan tcuù, me gha gaam ẽe ko káíse xhárà ba thẽé káí tc'õoan tcuù.
Galatians 2:10 in Naro 10 Cúís gúùs dtcàrà xu kòo sa: ẽe dxàua hãa ne méé tsam qãèse kòre si i, si kò gaas gúù sa tcáóa te koe tcãà kúrú sir gha sa.
Ephesians 4:28 in Naro 28 Eẽ ko ts'ãàm khóè ba méém táá gaicara ts'ãà guu, igabaga méém tséé naka baa qãè gúùan tshàua ba cgoa kúrúa mááse, naka baa gha nxãasega ẽe gha ko hùian qaa ne c'ẽe gúùan máà.
1 Thessalonians 2:6 in Naro 6 Gataga xae kò khóèan ka xae gha dqo̱m̀mè sa qaa tama, gatu kaga igaba kana c'ẽe khóèan kaga igaba.
1 Timothy 6:18 in Naro 18 Gaa ne khóè ne qguùa ne méé ne qãè zi gúù zi kúrú, naka qãè tsééan kúrú ka qguù, naka khaàsa ii, naka ko gúùan q'aa-q'aaku ka tc'ẽe.
Philemon 1:7 in Naro 7 Tíí qõeè, Nqari-tcáóa ne di zi tcáó zi tsi ka̱ba-ka̱baa. Tseegukaga i tsari ncàm̀kuan kaisase qãè-tcaokagu tea, a i a qgài-qgai tcáó tea.
Hebrews 13:16 in Naro 16 Naka tua táá qãèan kúrúan hẽé naka aukuan hẽéthẽé c'urù guu, gatà ii dàòa-máákuan kam ko Nqari ba qãè-tcaokaguè ke.
James 2:15 in Naro 15 C'ẽedaokam kò tsáá qõe ba kana tsáá qões igaba qg'aè-cgaea, a tc'õo úú tama tc'õó ne gha a,
1 Peter 4:11 in Naro 11 Ncẽè c'ẽem khóèm kò kg'ui ne méém Nqarim di kg'uian ko kg'uim khóèm khama ma kg'ui. C'ẽem khóèm kò tséé ne méém Nqarim máà mea qarian cgoa tséé, nakam gha nxãasega Nqari ba wèé zi qgáì zi koe dqo̱m̀mè, Jeso Krestem koe. Gam koe méé i chõò tamase dqo̱m̀kuan hẽé naka qarian hẽéthẽé hãa. Amen.
1 John 3:17 in Naro 17 Ncẽè c'ẽem khóèm kò x'aian úúa hãa, a ba a ko bóò me gam ka c'ẽe ba qarian cgoa qgóókua hãa, igabagam kò tc'ẽe-tcao naka au me tama, ne i gha ntama Nqarim di ncàm̀kuan gam koe hãa?