Matthew 21:41 in Naro 41 Xu bìrí Me a máá: “Eẽ xu cg'ãè kúrú-kg'ao xum gha cg'ãèm dàòm cgoa kaàkagu, a ba a gha c'ẽe xu xhárà-kg'ao xu kg'om xhárà ba máà, xu qgóóa máá me, ncẽe gha gam di xòèan tc'õoan di máà me xu, tc'áróan ko kúrúse x'aèan kòo hàà ne xu,” témé.
Other Translations King James Version (KJV) They say unto him, He will miserably destroy those wicked men, and will let out his vineyard unto other husbandmen, which shall render him the fruits in their seasons.
American Standard Version (ASV) They say unto him, He will miserably destroy those miserable men, and will let out the vineyard unto other husbandmen, who shall render him the fruits in their seasons.
Bible in Basic English (BBE) They say to him, He will put those cruel men to a cruel death, and will let out the vine-garden to other workmen, who will give him the fruit when it is ready.
Darby English Bible (DBY) They say to him, He will miserably destroy those evil [men], and let out the vineyard to other husbandmen, who shall render him the fruits in their seasons.
World English Bible (WEB) They told him, "He will miserably destroy those miserable men, and will lease out the vineyard to other farmers, who will give him the fruit in its season."
Young's Literal Translation (YLT) They say to him, `Evil men -- he will evilly destroy them, and the vineyard will give out to other husbandmen, who will give back to him the fruits in their seasons.'
Cross Reference Matthew 3:12 in Naro 12 Mabere tsoroa nem ko dqòrò cgoam hìi ba tshàua ba koe hãa, Me gha maberea nem ko dqòròs qgáìs koe dqòròa xgãá a, a gha Gam di maberean Gam dis nxàés koe xg'ae-xg'ae, igabam gha ts'irì tamam c'eem koe tsoroan dàò,” tam méé.
Matthew 8:11 in Naro 11 Bìrí tu ur ko, káí ne gha cáḿs ko tcg'oa xòè koe hẽé naka cáḿs ko tcheè xòè koe hẽéthẽé guu a hàà, a ne a hàà Abrahama ba hẽé naka Isaka ba hẽé naka Jakobe ba hẽéthẽé xu cgoa ntcõó a tc'õó, nqarikg'ai di x'aian koe.
Matthew 21:43 in Naro 43 “Gaa domkar ko bìrí xao o, a ko máá: X'aian Nqarim dia gha gaxao koe séèa tcg'òóè, a ia a gha qhàòs ẽe ko qãè tc'áróan kúrú sa máàè.
Matthew 22:6 in Naro 6 Ne c'ẽe ne wèéa ne ga gam di qãàn qgóó, a xgàra a, a ne a cg'õo o.
Matthew 23:35 in Naro 35 Ncẽes gúù sa gha kúrúse, nxãasega xao gha xgàraè ka, káà chìbi ne khóè ne di c'áòan xao góḿan koe ntcã̱àgua khama. Ncẽes ntcã̱àgu c'áòku sa kò tchànom khóèm Abelem koe guu a tshoa-tshoa, a síí Sakariam, Barakiam dim cóám koe tcãà, ncẽe xao xg'ao tempele ba hẽé naka altara ba hẽéthẽé xg'aeku koe cg'õoa ba.
Matthew 24:21 in Naro 21 Nxãaska i gha kaia xgàrakuan hãa ke, ncẽe nqõóm dis tshoa-tshoases koe guu a qanega hãa tama a, ncẽes noose ga, a i a gaicara hãa tite e.
Luke 13:28 in Naro 28 Abrahama ba hẽé, Isaka ba hẽé, naka Jakobe ba hẽé, naka wèé porofitian Nqarim di x'aian koe hàna hẽéthẽé tu kò ko bóò nes gha kg'ae sa hẽé nakas gãò xõ̱ó sa hẽéthẽé hãa, igabaga tu gha gatu tchàa za xaoa tcg'òóèa hãa.
Luke 14:23 in Naro 23 “Me nxãaska qãàm ka q'õòse ba bìrí me a máá: ‘Dàò xu koe hẽé naka x'áéan xg'aeku di xu dàò-coa xu koe hẽéthẽé qõò naka tsia kúrú ne naka ne hàà, nakam gha nxãasega tirim nquu ba cg'oè.
Luke 17:32 in Naro 32 Lotem dis khóè sa tc'ẽe-tc'ẽese.
Luke 19:41 in Naro 41 Eẽm ko Jerusalema dim x'áé-dxoom koe cúù a ko bóò me, kam kò kg'ae-kg'ai me
Luke 21:22 in Naro 22 Ncẽe ba gha xgàrakus dim x'aè me e, wèés gúùs ẽe Nqarim di zi Tcgãya zi koe góásea hãas gha tseegukaguè ba.
Acts 13:46 in Naro 46 Tsara nxãaska Pauloa tsara Barenabasea tsara kgoarasease xo̱a xu a máá: “Kg'aia méé tsam ga kò Nqarim dim kg'ui ba gatua bìrí tu us gúù si i. Igabaga tu xguì Mea, a gataga x'áía hãa, chõò tama kg'õèan tu kg'ano tama sa, khama tsam gha ncẽeska tãá zi qhàò zi di ne koe síí.
Acts 15:7 in Naro 7 Me kò Petere kaias nxàes qãá q'oo koe tẽea-téé a bìrí xu a máá: “Tíí ka c'ẽe xaoè, q'ana xao hãa me kò kg'aiaka x'aè ka Nqari ba gatu xg'aeku koe nxárá tcg'òó sa kúrúa hãa, tíí kg'áḿ koe ne gha tãá zi qhàò zi di ne guu a qãè tchõàn kóḿ sa, a ne a dtcòm̀ ka.
Acts 18:6 in Naro 6 Igaba ẽe ne kò Juta ne Paulo ba ntcoe, a ne a ko cg'ãèse gam ka kg'ui, kam kò qgáía ba di tsharàn qãè-qãe, a ba a bìrí ne a máá: “Gatu tcúú koe i cúíaga c'áòan cg'oèa hãa, tíí ra tchàno ra a. Ncẽe koe guus kar ko tãá zi qhàò zi di ne koe qõò,” témé.
Acts 28:8 in Naro 8 Pubiliom ka xõò ba kòo tsàa a kgàrom koe xõe. Cg'õà ba hẽé naka c'áòan úúam q'oo ba hẽéthẽém kò ko tsàa. Me kò Paulo ba síí cgae me, a ba a còrè, a ba a gam koe tshàua ba tòó, a kúrú mem qãè.
Acts 28:28 in Naro 28 “Khama ra ko tc'ẽe, q'ãa tu gha, Nqarim di kgoarakua nea tãá zi qhàò zi di ne koe tsééa úúèa sa, ne gha komsana a,” tam méé.
Romans 9:1 in Naro 1 Tseegua ner ko Krestem koe kg'ui, a tshúù-ntcõa tama, i ko tiri tcáóan Tcom-tcomsam Tc'ẽem koe nxàea tseegukagu,
Romans 15:9 in Naro 9 naka gataga ẽe tãá zi qhàò zi di ne gha Nqari ba Gam di cgóm̀kuan domka dqo̱m̀ ka, ncẽe i ma góáèa hãa a ko máá: “Gaa domkar gha tãá zi qhàò zi di ne xg'aeku koe dqo̱m̀ Tsi, a ra a gha cg'õèa Tsi nxáè,” téméè khama,
1 Thessalonians 2:16 in Naro 16 Xgáè-kg'am xae e ne ko, nxãasega xae gha táá tãá zi qhàò zi di ne cgoa kg'ui, ne kgoaraè ka. Ncẽem dàòm ka i ko wèé x'aè ka gane di chìbian càùse a cg'oè. I ncẽeska Nqarim di xgóàn còo dis ka hàà cgae nea.
Hebrews 2:3 in Naro 3 Ncẽè ẽe ne khóè nea xg'ao xgàrakuan táá nxanagu, ka ta gha nxãaska gatá ntama ma nxanagu u, ncẽè ncẽeta noose kaias kgoarakus Jesom koe hãas cgoa ta kò tchõà úú tama ne? Ncẽem kò X'aigam Jeso ba kg'aia gaas ka kg'uia hãa, ne kò ẽe kò kóḿ Me ne gaas ka nxàea tseegukagu sa.
Hebrews 12:25 in Naro 25 Q'ãa méé tu naka táá Gam ẽe ko kg'ui cgoa tu u ba xguì guu. Ncẽè gane ẽem kò nqõómkg'ai koe hãa a ko kg'ui cgoa ne, ne ko xguì nea kò táá nxanagu Me, ka ta gha nta noose nxanagu Me, Gaam ncẽe nqarikg'ai koe hãa a ko kg'ui cgoa ta a ba?