John 7:28 in Naro 28 Kam kò nxãaska Jeso ba tc'amaka kg'ui, ẽem tempelem koe hãa a ko xgaa-xgaa ka a máá: “Tíí tu q'ãa Tea hãa, a tu a thẽé ẽer guua hãa qgáìan q'ana hãa. Tíí kar óágase tama, igabam ẽe tsééa óá Tea hãa ba tseegu di Me e, ncẽe tu gatu c'úùa hãa ba.
Other Translations King James Version (KJV) Then cried Jesus in the temple as he taught, saying, Ye both know me, and ye know whence I am: and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye know not.
American Standard Version (ASV) Jesus therefore cried in the temple, teaching and saying, Ye both know me, and know whence I am; and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye know not.
Bible in Basic English (BBE) Then, when he was teaching in the Temple, Jesus said with a loud voice, You have knowledge of me and you have knowledge of where I come from; and I have not come of myself; but there is One who has sent me; he is true, but you have no knowledge of him.
Darby English Bible (DBY) Jesus therefore cried out in the temple, teaching and saying, Ye both know me and ye know whence I am; and I am not come of myself, but he that sent me is true, whom ye do not know.
World English Bible (WEB) Jesus therefore cried out in the temple, teaching and saying, "You both know me, and know where I am from. I have not come of myself, but he who sent me is true, whom you don't know.
Young's Literal Translation (YLT) Jesus cried, therefore, in the temple, teaching and saying, `Ye have both known me, and ye have known whence I am; and I have not come of myself, but He who sent me is true, whom ye have not known;
Cross Reference Matthew 2:23 in Naro 23 a síí Nasareta ta ko ma tciièm x'áé-dxoom koe x'ãè, ẽe porofiti xu ka kg'uièa hãas gha nxãasega tseegukaguè ka, ncẽe kò máá: “Nasareta dim khóè ba, tam gha ma tciiè,” témé sa.
Matthew 11:27 in Naro 27 “Wèé zi gúù zi Ra Tirim Abom ka máàèa, i cúí khóè ga Cóá ba c'úùa, Xõòm oose, i cúí khóè ga Xõò ba c'úùa hãa, Cóásem oose, naka wèém ẽe Cóám ka nxárá tcg'òóèa ba hẽéthẽé e, gaam koem gha Cóá ba Xõò ba x'áí ka ba.
Luke 2:4 in Naro 4 Me Josefa thẽé Nasareta dim x'áé-dxoom Galilea dim koe guu a síí Jutea dim x'áé-dxoom koe tcãà, Betelehema ta ko ma tciiè ba, x'aigam Dafitem ábàèa koe, Dafitem dim qhàò me e kò ii khama.
Luke 2:11 in Naro 11 Ncẽem cáḿ ka tu Dafitem dim x'áé-dxoom koe Kgoara-kg'ao ba ábà mááèa - X'aigam Kreste ba!
Luke 2:39 in Naro 39 Eẽ khara ko wèé zi gúù zi X'aigam Nqarim kò x'áèa hãa zi kúrúa xg'ara ka khara ko Galilea koe ka̱bise, gakhara dim x'áé-dxoom Nasaretam koe.
Luke 2:51 in Naro 51 Me Nasareta koe ka̱bise cgoa khara a, komsana khara am kò ko. Si kò Gam ka xõò sa ncẽes gúù sa tcáóa sa q'oo koe tòó.
Luke 10:22 in Naro 22 “Wèé zi gúù zi Ra Tirim Abom ka máàèa, i cúí khóè ga Cóám dìí ii sa c'úùa hãa, Xõòm oose, kana i cúí khóè ga Xõòm dìí ii sa c'úùa hãa, Cóásem oose, naka wèém ẽe Cóám ka nxárá tcg'òóèa ba hẽéthẽé e,” témé.
John 1:46 in Naro 46 Me Nataniele ba tẽè me a máá: “Nasareta koe i ga qãè gúùan guu a tcg'oa?” témé, kam kò Filipi xo̱a me a máá: “Hàà naka tsam síí tsi bóò,” témé.
John 3:2 in Naro 2 Jesom koem kò ntcùú ka hàà, a hàà bìrí Me a máá: “Rabiè, Nqarim koe guua Tsi xgaa-xgaa-kg'ao Tsi i sa ta q'ana hãa; cúí khóè ga Tsáá ko kúrú zi x'áí zi kúrúa hãa tite, Nqarim kò gaan cgoa hãa tama ne khama,” témé.
John 3:33 in Naro 33 Khóèm ẽe ko Gam ko nxàea tseegukagu sa dtcòm̀ ba ko Nqari ba tseegu di Me e sa nxàea tcg'òó.
John 5:32 in Naro 32 C'ẽe ba hàna ẽe ko Tíí ka nxàea tseegukagu ba, Ra q'ana hãa ẽem gha ko Tíí ka nxàea tseegukagus kg'ui sa tseegu di si i sa.
John 5:43 in Naro 43 Abom dim cg'õèm cgoar hààraa, igaba tu kò táá séèa mááse Te. Igabaga ncẽè c'ẽem khóèm kòo gam di cg'õèan cgoa hàà ne tu ko séèa mááse me.
John 7:14 in Naro 14 Me kò Jeso ba kõ̱ès nqáè koe tempelem koe tcãà, a xgaa-xgaa.
John 8:14 in Naro 14 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Tíí kar kò nxàea tseegukagu igabagas tiris nxàea tseegukagu sa tchàno si i, ẽer guua hãa qgáìa ner q'ana hãa, a Ra a gataga ẽer ko qõò qgáìan q'ana hãa. Igabaga xao gaxao ẽer guua hãa qgáìan hẽé, naka Ra ko qõò qgáìan hẽéthẽé c'úùa hãa khama.
John 8:16 in Naro 16 Igaba ncẽè xgàrar kò ne i xgàra-q'ooa Te tchàno o, Tíí Ra Tíí ka cúíse xgàra tama khama, igaba Ra Abom ncẽe tsééa óá Tea hãam cgoa hãa.
John 8:19 in Naro 19 Xu nxãaska tẽè Me a máá: “Saò ba nda?” témé. Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “C'úù Te xao hãa, a xao a Abom ga ba c'úùa hãa, a ncẽè q'ãa Tea xao kò hãa ne xao ga ko thẽé Abom ga ba q'ana hãa,” tam méé.
John 8:26 in Naro 26 Káí zi gúù zi Ra úúa hãa bóòa Ra ga tcg'òó a gaxao ka nxàe zi, igaba Gaam ẽe tsééa óá Tea ba tseegu di Me e, Ra ko ẽer kò Gam koe kóḿ sa nqõó ba bìrí,” tam méé.
John 8:42 in Naro 42 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Ncẽè Nqarim kò gatu ka Xõò ba ii, ne tu ga kò ncàm̀ Tea hãa, Nqarim koe Ra guu a hààraa khama. Tiri qarian kar ncẽe koe hàà tama, igabam Gabá tsééa óá Tea hãa.
John 8:54 in Naro 54 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Ncẽè Tíí kòo dqo̱m̀se, ne i Tiri dqo̱m̀sean káà hùi i. Tíí ko dqo̱m̀ Te ba Abo Me e, ncẽe gaxao ko máá, gatu dim Nqari Me e, témé ba.
John 10:36 in Naro 36 ne tua nxãaska gatu dìí tua ncẽe ko máá, Nqari bar ko cóè témé tu, Nqarim dir Cóá Ra a tar ko méé domka, Tíí ncẽe Abom nxárá tcg'òó, a nqõómkg'ai koe tsééa óá Ra!
John 12:49 in Naro 49 Tíí ka Ra kg'uia mááse tama, igabam Abom ncẽe tséé Tea hãa ba x'áè Tea, dùú sar gha kg'ui a nxàe sa.
John 14:10 in Naro 10 A dtcòm̀ tama tsia Abom koer hãa, Me Abo ba Tíí koe hãa sa? Kg'uian ncẽer ko gaxao cgoa kg'ui nea Tíí koe guu nakar kg'ui i tama, igaba Abom ncẽe Tíí koe x'ãèa hãa ba ko tsééa ba kúrú.
John 14:31 in Naro 31 igaba méém nqõó ba q'ãa, Abo ba Ra ncàm̀a hãa, a ko Abom ma x'áè Tea hãa khama ma tséé sa. “Tẽe xao ncẽeska, naka hààn xae qõò,” tam méé.
John 16:3 in Naro 3 Ncẽe zi gúù zi ne gha kúrú cgae tu u, Abo ba kana Tíí ga Ra ne c'úùa hãa khama.
John 17:3 in Naro 3 Si chõò tamas kg'õè sa ncẽe si i: q'ãa Tsi ne gha, Tsáá Tsia cúísega tseegu di Tsi Nqari Tsi i sa, naka Jeso Krestem ncẽe Tsi tsééa óága hãa ba q'ãa sa hẽéthẽé e.
John 17:25 in Naro 25 Abo Tsi tchàno Tseè, ẽetam ga ma nqõó ba c'úù Tsia igaba Ra Tíí q'ãa Tsia, ne q'ana hãa Tsáá Tsia tsééa óá Tea sa.
Acts 17:23 in Naro 23 Eẽr kòo caate gatu dim x'áé-dxoom koe kar kò ẽe tu ko còrè zi qgáì zi bóò kar kò altaram ncẽeta ma góásea hãa ba bóò: ‘NQARIM C'ÚÙSEA HÃAM DI BA,’ ta ko mééè ba. Tu kò dìím ii sa tu c'úùa hãa igaba còrè Me, ra ko ncẽeska Gam kar ga bìrí tu u sa tc'ẽe.
Romans 1:28 in Naro 28 Ncẽe ne khóè ne kò Nqarim q'ãa cgoa tchõà úú tama, khamam kò cg'ãè tc'ẽean guua máá ne, ne kúrúè ta ga kò hãa zi gúù zi kúrú.
Romans 3:4 in Naro 4 Nxãas tama si i! Ncẽe sa méés q'ãase: Nqari ba méém tseegu ii, nakam wèém khóè ba tshúù-ntcõa-kg'ao ba ii. Ncẽe i ma góáèa a ko máá: “Nxãasega Tsi gha Tsáá Nqari Tsi Tsari kg'uian koe guu a tchàno Tsi iise bóòè ka, a gha Tàà-kg'ao ba ii, ẽe Tsi kòo qhàìs koe xgàra ne,” téméè khama.
2 Corinthians 1:18 in Naro 18 Igabagam Nqari ba tcom-tcomsa Me e khamaga i ma sixae di tchõàn gatua xae ko bìrí tu u “Eè” sa hẽé naka “Eẽ-ẽe” sa hẽéthẽé tama a.
2 Corinthians 4:6 in Naro 6 Nqarim ncẽe xg'ao máá: “X'áà ba méém ntcùúan q'oo koe x'áà,” témé ba kò Gam dim x'áà ba kúrú me tcáóa xae q'oo koe x'áà, a ko Krestem di kg'áían koe guu a Nqarim di x'áàn q'ãakagu xae e khama.
Titus 1:2 in Naro 2 Chõò tamas kg'õès di nqòòan úúa hãase, ncẽem kò Nqarim ncẽe tshúù-ntcõa di tama ba, nqõóm tshoa-tshoase tama cookg'ai koe nqòòkagu taa hãa sa.
Hebrews 6:18 in Naro 18 Nqari ba cuiskaga tshúù-ntcõan nxàe tite. I Gam di nqòòkagukuan hẽé naka gaìsean hẽéthẽéa cám̀ sara gúù sara kúrúa ka̱biè tite sara a. Nqarim koe ta bèea síía hãa, qãè qgáì koe ta gha hãa ka. Gam di nqòòkagukuan méé i qarika korè ta a, naka ta gha nxãasega cookg'aia ta koe hãas nqòò sa qgóóa qari.
1 John 2:3 in Naro 3 Ncẽè Gam di x'áè-kg'áḿan ta kò qgóóa qari ne, ta q'ana hãa, q'ãa Mea ta hãa sa.
1 John 5:10 in Naro 10 Dìím wèém ẽe ko Nqarim dim Cóám koe dtcòm̀ ba ko Nqarim ko nxàea tseegukagu sa tcáóa ba q'oo koe dtcòm̀; igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò Nqarim koe dtcòm̀ tama nem Nqari ba tshúù-ntcõa-kg'ao ba kúrúa; Nqarim ko Gam dim Cóám ka nxàea tseegukagu sam dtcòm̀ tama khama.