James 3:13 in Naro 13 Dìí ba tc'ẽega baa, a ba a ko kóḿa q'ãa gatu xg'aeku koe? Gam di kg'õèan qãè ka méém x'áí, gam di tsééa ne ko cg'áré-cg'aresean cgoa kúrúè sa, tc'ẽean cgoa hẽéthẽé e.
Other Translations King James Version (KJV) Who is a wise man and endued with knowledge among you? let him shew out of a good conversation his works with meekness of wisdom.
American Standard Version (ASV) Who is wise and understanding among you? let him show by his good life his works in meekness of wisdom.
Bible in Basic English (BBE) Who has wisdom and good sense among you? let him make his works clear by a life of gentle wisdom.
Darby English Bible (DBY) Who [is] wise and understanding among you; let him shew out of a good conversation his works in meekness of wisdom;
World English Bible (WEB) Who is wise and understanding among you? Let him show by his good conduct that his deeds are done in gentleness of wisdom.
Young's Literal Translation (YLT) Who `is' wise and intelligent among you? let him shew out of the good behaviour his works in meekness of wisdom,
Cross Reference Matthew 5:5 in Naro 5 Ts'ee-ts'eekg'aièa nea gane ẽe ko cg'áré-cg'arese ne, nqõó ba ne gha q'õò khama.
Matthew 7:24 in Naro 24 “Dìím wèém ẽe ko Tiri kg'uian ncẽe kóḿ, a i ko méé sa kúrú ba gha tc'ẽegam khóèm khama ii, ncẽe ko gam dim nquu ba qãès tshoa-tshoase-q'oos koe tshào ba.
Matthew 11:29 in Naro 29 Séè tu Tiris joko sa naka gatu ka xgàm, naka tua Tíí koe xgaa-xgaase. Tíí Ra kgàea hãa a ko cg'áré-cg'arese, a Ra a tcáóa Te koe tc'aua, tu gha nxãaska sãa-q'ooan hòò gatu di i.
Matthew 21:5 in Naro 5 “Cóás Sione di sa bìrí naka máá: ‘Bóò, sarim X'aiga ba ko cg'áré-cg'aresease hàà cgae si, a ba a donghi sa qábìa hãa, donghi-coam cgoa hàna sa, donghis dim cóá ba,’” ta mééè sa.
1 Corinthians 6:5 in Naro 5 Ncẽe gúùa ner ko sau-cgaekagu tu ur gha ka nxàe. Gatu xg'aeku koe i gáé cúí khóè tc'ẽega ga káàa, ncẽe gha dtcòm̀-kg'ao ne xg'aeku koe hàna zi kóḿku tama zi xgàra a?
2 Corinthians 8:24 in Naro 24 Gaa domka méé tu ncẽe xu khóè xu gatu di ncàm̀kuan x'áí, nxãasega zi gha kereke zi gatu di ncàm̀kuan bóò, a q'ãa, tchànose xae ko gatu ka dqo̱m̀se sa.
2 Corinthians 10:1 in Naro 1 Tíía Paulo ra ko Krestem di qãèan hẽé naka qãè tcáóan hẽéthẽé ka dtcàrà tu u. Tíí ncẽe gatu koer kò hàna ne koma kg'amka ii ra, igaba ncẽe gatu cgoar kò hãa tama ne ko koma xgóàse kg'ui cgoa tu u ra.
Galatians 5:23 in Naro 23 naka tc'aua hãan hẽé, naka qãè qgóósean hẽéthẽé e. Eẽta ii zi gúù zi koe i x'áèan tséé úú tama.
Galatians 6:1 in Naro 1 Tíí qõe ga tuè, ncẽè c'ẽem khóèm kò cg'ãèan kúrú ka qgóóèa hãa, ne méé tu gatu ncẽe Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba úúa hãa tu tc'ausase úúa tcg'òó me. Tsáá igaba méé tsi kòresea hãa naka tsia táá chìbian koe tcãà guu.
Galatians 6:4 in Naro 4 Wèém khóè ba méém gam di tsééan qãèse bóò. Qãè kò ii nem gha nxãwa koase, c'ẽem khóèm cgoa tòóa xg'aese tamase.
Ephesians 4:2 in Naro 2 Wèé x'aè ka méé tu cg'áré-cg'arese, naka tua qãè tu khóè tu ii, qáò tcáó tu, ncàm̀kuan cgoa qgóókua hãa tu,
Philippians 1:27 in Naro 27 Igaba kaisase ko qaase sa, kg'õèa tu di kg'óòan méé i Krestem di qãè tchõàn kg'anoa hãa. Hàà ra ga ko hàà bóò tu u, kana ra ga káà ra a igaba méér kóḿ, kg'õè-q'ooa tua qarika cúím tc'ẽem koe hàna sa, tu ko gataga qãè tchõàn di dtcòm̀an koe cúís tcáós cgoa qarika tséé sa.
Colossians 3:12 in Naro 12 Gaa domka, Nqarim nxárá tcg'òóa máásea hãa tu khóè tuè, tcom-tcomsa naka ncàm̀-ncamsa tu, hã̱akaguse tu thõò-xama-máákua ne, qãèan hẽé, naka cg'áré-cg'aresean hẽé, naka kgàesase qgóósean hẽé naka qáò tcáóan hẽéthẽé cgoa.
1 Timothy 4:12 in Naro 12 Táá hẽé naka i khóèan cg'áré tsi i domka ntcoe tsi guu, igaba méé tsi dtcòm̀-kg'ao ne koe x'áí sa ii, kg'ui-kg'áḿa tsi ka hẽé, qgóóse-kg'áḿa tsi ka hẽé, ncàm̀kuan x'áía tsi ka hẽé, dtcòm̀a tsi ka hẽé, naka q'ano-tcáóse kg'õèa tsi ka hẽéthẽé e.
1 Timothy 6:11 in Naro 11 Igaba tsáá, Nqarim di tsi khóè tseè, wèé gúùan ncẽe koe qgóéa tcg'oa, naka tchànoan hẽé, Nqari-tcáóase kg'õèan hẽé naka dtcòm̀an hẽé naka ncàm̀kuan hẽé naka qáò tcáóse hãan hẽé naka qãè tcáóase kg'õèan hẽéthẽé x'ãà máá.
2 Timothy 2:25 in Naro 25 Gane ẽe ko ntcoe me ne méém kgàesase x'áè-kg'áḿan máà. C'ẽedaokam gha Nqari ba gane di chìbian koe tcóósekagu ne, ne gha tseeguan q'ãa,
Titus 3:2 in Naro 2 Táá méé ne c'ẽe khóè ka cg'ãèse kg'ui guu, kana mẽéku cgoa a guu, igaba méé ne qãè cau ii, naka qám̀sea ne hãa sa wèé khóèan koe x'áí.
Hebrews 13:5 in Naro 5 Kg'õèa tu méé i marian ncàm̀ koe tòósea hãa guu, igaba méé tu wèés gúùs ẽe tu úúa hãa sa qãè-tcaoa máá. Nqari ba kò máá: “Cuiskagar guu tsia hãa tite; a Ra a gataga cuiskaga aagu tsia hãa tite,” témé ke.
James 1:21 in Naro 21 Gaa domka méé tu cg'ãè gúùan kúrúan hẽé naka cg'ãèan kaikaguan hẽéthẽé chõòkagu, naka cg'áré-cg'arese naka Nqarim dim kg'uim gatu koe xháráèa ba hòòa mááse, ncẽe kgoara tu um gha di qarian úúa ba.
James 2:18 in Naro 18 Igabagam gha c'ẽem khóè ba xo̱a a máá: “C'ẽe khóè nea dtcòm̀an úúa, i c'ẽean tsééan úúa,” témé. Ra gha nxãaska tẽè a máá: “X'áí te, ntamam gha ma c'ẽem khóè ba dtcòm̀an úú, igabam tsééa ba koe x'áí i tama sa. Nxãaskar gha tíía tiri tsééan koe guu a tiri dtcòm̀an x'áí tsi,” témé.
James 3:1 in Naro 1 Táá méé tu wèéa tu ga xgaa-xgaa-kg'aoan kúrú guu, tíí qõe ga tuè. Q'ana tu hãa, sita ncẽe ko xgaa-xgaa ta ko hàà kaisase thõòse Nqarim ka xgàraè sa ke.
James 3:17 in Naro 17 Igaba i nqarikg'ai koe guua tc'ẽean tc'ãà dis ka q'ano o, a cám̀ dis ka gataga tòókuan úúa, c'ẽe ne khóè ne ka i ko tc'ẽe, a i a komsanan koe hẽé naka tc'ẽea ka̱bian koe hẽéthẽé kgoarasea hãa, a cgóm̀kuan ka cg'oèa hãa, a i a ko qãè zi tséé zi di tc'õoan máà ta a, a i a khóè ne tãákase qgóó tama, a i a kgoarasease ko qgóóse.
1 Peter 2:9 in Naro 9 Igaba tu gatu nxárá tcg'òóèa tu khóè tu u, x'aiga tu u, a peresiti tu u, tcom-tcomsas qhàò sa, Nqarim ka q'õòèa tu khóè tu, nxãasega tu gha cgáé zi gúù zi Nqarim di zi xgaa-xgaa ka, ncẽe ko ntcùúan q'oo koe tciia tcg'òó tu u a Gam di are-aresa x'áàn koe tciia óá tu u ba.
1 Peter 2:12 in Naro 12 Eẽta ne ko ma tãá zi qhàò zi di ne cg'ãè zi gúù zi ko kúrú tu khóè tu khama ma tshúù kg'uian gatu ka kg'ui igaba méé tu gatu gane xg'aeku koe qãèse kg'õè, naka ne nxãasega gatu di zi qãè zi tséé zi bóò, naka Nqari ba ẽem gha ko hààm cáḿ ka x'áàkagu.
1 Peter 3:1 in Naro 1 Khóè saoè, gaam dàòm cúím kaga méé sao gasao di xu khóè xu máàse. Ncẽè cúí-kg'áía xu ga kò Nqarim dim kg'ui ba dtcòm̀ tama ne, xu ga nxãaska káà kg'uise gaxu di zi khóè zi di kg'óòan ka kúrúè a dtcòm̀,
1 Peter 3:4 in Naro 4 Igaba méé sao tcáóa sao q'oo koe t'õè sao ii, t'õèan chõò tama a, qãè a tc'aua tc'ẽean di i, ncẽe Nqarim tcgáí q'oo koe kaisase qaa-qaasa a.
1 Peter 3:15 in Naro 15 Igaba méé tu tcáóa tu koe Kreste ba X'aigam iise nxárá tcg'òó naka dqo̱m̀ Me. Ncẽè c'ẽem khóèm kòo ẽe tu úúa hãa nqòòan ka tẽè tu u ne méé tu wèé x'aè ka xo̱a me tu gha sa kg'ónòsea máána hãa.