James 2:5 in Naro 5 Komsana tu, tíí qõe ga tu ncàm̀-ncamsa tuè. A Nqari ba gáé nqõómkg'ai koe dxàua ne khóè ne nxárá tcg'òóa hãa tama, dtcòm̀an koe ne gha qguù ka, a ne a gha x'aian di ne q'õò-kg'ao ne ii, ncẽem kò ẽe ncàm̀ Mea ne nqòòkagua hãa a?
Other Translations King James Version (KJV) Hearken, my beloved brethren, Hath not God chosen the poor of this world rich in faith, and heirs of the kingdom which he hath promised to them that love him?
American Standard Version (ASV) Hearken, my beloved brethren; did not God choose them that are poor as to the world `to be' rich in faith, and heirs of the kingdom which he promised to them that love him?
Bible in Basic English (BBE) Give ear, my dear brothers; are not those who are poor in the things of this world marked out by God to have faith as their wealth, and for their heritage the kingdom which he has said he will give to those who have love for him?
Darby English Bible (DBY) Hear, my beloved brethren: Has not God chosen the poor as to the world, rich in faith, and heirs of the kingdom, which he has promised to them that love him?
World English Bible (WEB) Listen, my beloved brothers. Didn't God choose those who are poor in this world to be rich in faith, and heirs of the Kingdom which he promised to those who love him?
Young's Literal Translation (YLT) Hearken, my brethren beloved, did not God choose the poor of this world, rich in faith, and heirs of the reign that He promised to those loving Him?
Cross Reference Matthew 5:3 in Naro 3 “Ts'ee-ts'eekg'aièa nea gane ẽe tc'ẽem koe dxàua hãa igaba Nqari ba dtcãasea hãa ne, nqarikg'ai di x'aia nea gane di i khama.
Matthew 11:5 in Naro 5 Ncẽe káà tcgáí ne ko bóò, ne ko ẽe kò qõò tama ne qõò, ne kò lepero dis tcììs di ne qãèkaguè, ne ko ẽe kóḿ tama ne kóḿ, ne ẽe kò x'óóa hãa ne ghùiè, ne ko ẽe dxàua hãa ne qãè tchõàn xgaa-xgaaè.
Matthew 25:34 in Naro 34 “Me gha X'aiga ba nxãaska kg'áòm x'õàm xòè di ne bìrí a máá: ‘Hàà gatu ẽe Abom ka ts'ee-ts'eekg'aièa tu, x'aian di ntcõó-q'ooan xáè, ncẽe tu kò nqõóm tshoa-tshoasea koe guu a kg'ónòa máàèa a.
Mark 7:14 in Naro 14 A ba a khóè ne Gam koe gaicara tciia óá, a bìrí ne a máá: “Komsana Te tu wèéa tu ga, naka tua kóḿa q'ãa.
Luke 6:20 in Naro 20 Xgaa-xgaase-kg'aoa nem téé a ko ntcáà koem kò máá: “Ts'ee-ts'eekg'aièa tua gatu ẽe dxàua hãa tu, Nqarim di x'aia nea gatu di i khama.
Luke 9:57 in Naro 57 Eẽ xu dàòm q'oo koe hãa a ko qõò kam ko c'ẽem khóè ba bìrí Me a máá: “Eẽ Tsi ko síí qgáì wèé koer gha xùri Tsi,” témé.
Luke 12:21 in Naro 21 Ncẽea i gha ii ga a, dìím wèém ẽe ko x'aia ba tòóa mááse ba Nqarim cookg'ai koe qguù tama,” tam Jeso ba méé.
Luke 12:32 in Naro 32 “Ghùu-coa tuè, táá tu q'áò guu, qãè-tcaokagu i ko gatu ka Xõò ba, Me gha ntcõó-q'ooan máà tu u ke.
Luke 16:22 in Naro 22 “Me x'aè ba hàà me ẽem dtcàrà-kg'aom dxàua kò hãa ba x'óó, xu moengele xu séè a síí Abrahamam qàe koe ntcòó me, me ẽe kò qguùa hãa ba thẽé x'óó, a síí kg'ónòè.
Luke 16:25 in Naro 25 “Me kò Abrahama ba xo̱a me a máá: ‘Tiri cóáè, tc'ẽe-tc'ẽese, kg'õèa tsi q'oo koe tsi kò tsáá qãè gúùan máàèa, me kò Lasaro ba tshúù zi gúù zi máàè, igabam ko ncẽeska qgài-qgai tcáóè, tsi ko tsáá thõòan xám̀kaguè.
Luke 22:29 in Naro 29 Ncẽem ma Abo ba ma qarian tc'ãà-cookg'ai di máà Tea hãa, khamagar gha ma qarian máà xao o.
John 7:48 in Naro 48 Tc'ãà-cookg'ai xu ka c'ẽe baa, kana Farasai xu ka c'ẽem ga ba gáé Gam koe dtcòm̀aa?
Acts 7:2 in Naro 2 Me Stefane xo̱a a máá: “Tíí kíí ga xao, àbo ga xaoè, komsana te! X'áàn dim Nqari ba kò gatá ka xõòm Abrahamam koe hòòse, qanegam kò Mesopotamia koe hãa ka, qanegam Harane koe x'ãè tamas cookg'ai koe,
Romans 8:17 in Naro 17 Ncẽè Nqarim di ta cóá ta kò ii, ne ta nxãaska x'aian di ta q'õò-kg'ao ta a, Nqarim di x'aian di ta q'õò-kg'ao ta, Krestem cgoa xg'ae a Nqarim di x'aian q'õòa hãa ta. Igaba méé ta gataga Gam cgoa xg'ae naka xgàraè, naka taa nxãasega Gam di x'áàn koe tcãà.
1 Corinthians 1:26 in Naro 26 Tíí qõe ga tuè, tc'ẽe-tc'ẽese tu nta tu kò ii sa ẽem kò Nqari ba tcii tu u ka. Nqõóm di ne cgoa tu kò ko nxárá xg'aeè ne tu kò káí-kg'aise tc'ẽega tama, a cgáé tama, a kò x'aian q'oo koe ábàè tama.
1 Corinthians 2:9 in Naro 9 Igaba ncẽe i ma góásea, a ko máá: “Cúím tcgáím ga ba bóò zi ta ga hãa, me cúím tceem ga ba kóḿ zi ta ga hãa, zi cúís tcáós koe ga tcãà ta ga hãa, gazi gúù zi ẽem Nqari ba ẽe ncàm̀ Mea hãa ne kg'ónòa máána hãa zi,” téméè khamaga ma.
1 Corinthians 3:21 in Naro 21 Gaa domkaga méé i cúí khóè ga táá c'ẽe khóèan koe bóòse guu. Wèé zi gúù zia gatu di zi i ke,
2 Corinthians 4:15 in Naro 15 I kò ncẽe xgàrasean wèé ga gatu domka kúrúse, nxãasega i gha ẽe i kòo Nqarim di cgóm̀kuan tchoanàse a káí ne khóè ne koe hàà ne, a ne kaisase Nqari ba qãè-tcaoa máá, nxãasegam gha dqo̱m̀mè ka.
2 Corinthians 6:10 in Naro 10 Gatà ma xae kò ko ma thõò-tcaokaguè igaba xae kò wèé x'aè ka qãè-tcaoa hãa. Dxàua xae hãa igaba xae kò káí ne khóè ne qguùkagu. Cúí gúù ga xae kò úú tama igaba xae kò wèé gúùan ga q'õò.
2 Corinthians 8:9 in Naro 9 Gatá dim X'aigam Jeso Krestem dis cgóm̀ku sa tu q'ana hãa khama: qguùam ko hãa igabam ko gatu domka dxàu, Gam dis dxàus koe tu gha gatu nxãasega guu a qguù ka.
Ephesians 1:18 in Naro 18 Còrèr ko, tcáóa tu gha x'áàkaguè, tu nxãasega q'ãa, dùútsa nqòòs koem tcii tua hãa sa hẽé, naka Gam dis qguùs x'áàko sa nta noose kaia hãa sa hẽéthẽé e, ncẽe tcom-tcomsa ne khóè ne Gam di nem nqòòkagua hãa sa.
Ephesians 3:8 in Naro 8 Wèé ne ẽe tcom-tcomsa ne kar nqãaka hãas téé-q'oos di ra a, igabar ncẽe cgóm̀kuan máàèa hãa, tãá zi qhàò zi di ne koer gha Krestem di zi qguù zi ncẽe nxárá chõòè tite zi di qãè tchõàn xgaa-xgaa ka,
1 Thessalonians 2:12 in Naro 12 naka xae kò ko ma ntcàm, a korè, a ko Nqarim koe ma qarika bìrí tu u sa hẽéthẽé e, Nqari ba kg'anoa hãas kg'õè sa tu gha kg'õè ka, ncẽe ko Gam di x'aian hẽé naka x'áàn hẽéthẽé koe tcii tu u ba.
2 Thessalonians 1:5 in Naro 5 Wèé zi ncẽe zia ko Nqarim di xgàrakua ne tchàno o sa x'áí, tu gha gazi domka Nqarim di x'aian kg'anoa hãa, ncẽe tu gaan domka xgàrasea hãa a.
1 Timothy 6:18 in Naro 18 Gaa ne khóè ne qguùa ne méé ne qãè zi gúù zi kúrú, naka qãè tsééan kúrú ka qguù, naka khaàsa ii, naka ko gúùan q'aa-q'aaku ka tc'ẽe.
2 Timothy 4:8 in Naro 8 Ncẽe koe guus kar tààa ra hãa dis cábá sa tòóa mááèa, tchànos kg'õè sar kg'õèa hãa khama. X'aigam tchànoan dim Xgàra-kg'ao ba gha Jesom ko hààm cáḿ ka máà te si; igabagam tíí cúí ra máà sia hãa tite, a gha wèé ne ẽe qhúím gha ka hãa a ko ncàm̀kuan cgoa qaa Me ne thẽé máà si.
2 Timothy 4:18 in Naro 18 Me gha X'aiga ba wèé zi tséé zi cg'ãè zi koe kgoara te, a gha kgoarasease nqarikg'ai di x'aian gam di koe úú te. Chõò tamase méém dqo̱m̀mè. Amen.
Hebrews 11:26 in Naro 26 Gatagam kò hààkom x'aèm dis máàkus koe tòón tcgáía hãa, khamam kò Kreste bam gha xgàrasea máá sa bìríse, a ba a kò ẽe sa bóò, si Egepeto di x'aian ka kaia hãas x'ai si i.
James 1:9 in Naro 9 Dtcòm̀-kg'aom ẽe nqãaka hàna ba méém dqo̱m̀se, tc'amaka hànas téé-q'oos ẽe Nqarim máà mea hãas domka.
James 1:12 in Naro 12 Ts'ee-ts'eekg'aièa baa, khóèm ẽe ko kúrúa bóòkuan koe qarika téé ba. Ncẽè kúrúa bóòkua nem kò tààa hãa nem gha cábás kg'õèan di sa cábákaguè khama, ncẽe Nqarim ẽe ncàm̀ Mea hãa ne nqòòkagua hãa sa.
James 1:16 in Naro 16 Táá méé tu qàe-qaeè guu, tíí qõe ga tu ncàm̀-ncamsa tuè.
1 Peter 1:4 in Naro 4 Ncẽe nqòòan ta úúa hãa, nqarikg'ai koe ta gha q'õò ts'eekg'aian di i, kaà tite, a ts'óó tite, a cg'ãa-cg'anasea hãa tite e. Nqari ba gaa koe tòóa máá tu ana,
2 Peter 1:11 in Naro 11 Ncẽem dàòm ka tu gha chõò tama x'aian gatá dim X'aiga a Kgoara-kg'aom Jeso Krestem di koe cgáés hààkaguku sa hòò.
Revelation 2:9 in Naro 9 Gatu di xgàrasea ner q'anaa, naka gatu di dxàuan hẽéthẽé e, igaba tu qguùa. Q'ana Raa cg'ãè zi gúù zi ẽe ko máá Juta ne e témé ne ko méé cgae tu u zi, igaba ne Juta ne tama ne e, si c'ẽes xg'aes satanam di si i.
Revelation 3:18 in Naro 18 Dàò bar ko x'áí tu u: Tíí koe tu gautan x'ámá, c'eean cgoa xgõéèa a, naka tua nxãasega qguù; naka tu gataga Tíí koe q'úú qgáían x'ámá ncẽe tu gha hã̱a a, nxãasega i gha sau-cgaean káà cgae tu u ka, qg'aè-cgaea tu hãa di i. Naka tu gataga Tíí koe tcgáí di nxúìan x'ámá, tcgáía tu koe tu gha tcgaù u, bóò tu gha ka.
Revelation 21:7 in Naro 7 Eẽ ko tàà ba gha ncẽe zi gúù zi q'õò, Ra gha gam dir Nqari Ra ii, me gha Tirim cóá ba ii.