James 1:25 in Naro 25 Igaba gaam ẽe ko tchàno x'áèan koe bóò ba, x'áèan ncẽe kgoara tu u ko o, a ba a ko qgóóa qari i ba, nxãa ba gha gam di kúrúan koe ts'ee-ts'eekg'aiè, ncẽe x'áèan c'urù tamam kóḿ-kg'ao ba, igaba kúrú-kg'ao ii ba.
Other Translations King James Version (KJV) But whoso looketh into the perfect law of liberty, and continueth therein, he being not a forgetful hearer, but a doer of the work, this man shall be blessed in his deed.
American Standard Version (ASV) But he that looketh into the perfect law, the `law' of liberty, and `so' continueth, being not a hearer that forgetteth but a doer that worketh, this man shall be blessed in his doing.
Bible in Basic English (BBE) But he who goes on looking into the true law which makes him free, being not a hearer without memory but a doer putting it into effect, this man will have a blessing on his acts.
Darby English Bible (DBY) But *he* that fixes his view on [the] perfect law, that of liberty, and abides in [it], being not a forgetful hearer but a doer of [the] work, *he* shall be blessed in his doing.
World English Bible (WEB) But he who looks into the perfect law, the law of freedom, and continues, not being a hearer who forgets but a doer of the work, this man will be blessed in what he does.
Young's Literal Translation (YLT) and he who did look into the perfect law -- that of liberty, and did continue there, this one -- not a forgetful hearer becoming, but a doer of work -- this one shall be happy in his doing.
Cross Reference Luke 6:47 in Naro 47 “Dìím wèém ẽe ko Tíí koe hàà, a Tiri kg'uian kóḿ, a i ko méé sa kúrú bar gha x'áí tu u ntam ii sa.
Luke 11:28 in Naro 28 Me Jeso ba xo̱a si a máá: “Tseegukaga, igaba ẽe Nqarim di kg'uian ko kóḿ a ko ẽe i ko méé khama hẽé nea kaisase ts'ee-ts'eekg'aièa ne ne e,” témé.
John 8:31 in Naro 31 Me Jeso ba nxãaska Gam koe ko dtcòm̀a ne Juta ne bìrí a máá: “Tirim kg'ui ba tu kò ko komsana a ko qgóó qari me, ne tu gha tseegukaga Tiri tu xgaa-xgaase-kg'ao tu ii.
John 8:36 in Naro 36 Gaa domkaga tu gha, ẽem ko Cóá ba kgoara tu u, ne tseeguan kaga kgoarasea hãa.
John 13:17 in Naro 17 Ncẽeska xao ncẽe zi gúù zi q'ana hãa, khama xao gha kúrú zi xao kòo ne ts'ee-ts'eekg'aiè.
John 15:9 in Naro 9 Ncẽem ma Abo ba ncàm̀ Tea hãa khamagar ma ncàm̀ tu ua hãa. Ke méé tu ncẽeska Tiri ncàm̀kuan koe hãa.
Acts 2:42 in Naro 42 Wèé x'aè ka ne kò x'áè úú-kg'ao xu di xgaa-xgaan koe máàse, a kò xg'ae a cúís gúù sa kúrú, a ne e péréan tc'õó, a còrè.
Acts 13:43 in Naro 43 Eẽs ko xg'ae sa qõòa q'aa ka ne kò káí ne Juta ne hẽé, naka Nqari-tcáóa ne khóè ne ncẽe Juta di cauan koe dtcòm̀a ne hẽéthẽé, Pauloa tsara Barenabasea tsara xùri, ncẽe ko síí kg'ui cgoa ne, a korè ne, Nqarim di cgóm̀kuan koe méé ne kg'ama gataga cúí ma hãa sa tsara.
Acts 26:22 in Naro 22 Igaba ra wèé x'aèan ncẽe kaga Nqarim koe hùian hòòa, a ncẽe koe tẽe, a ko wèé ne khóè ne ẽe nqãaka hàna ne hẽé naka tc'amaka hàna ne hẽéthẽé koe nxàea tseegukagu. C'ẽe gúù tíí tc'ẽe koe tcg'oara hãar nxàe tama, igabar ko porofiti xu hẽé naka Moshe ba hẽéthẽé xu nxàea hãa, a máá, kúrúses gha témés gúù sa nxàe.
Romans 2:7 in Naro 7 Gane ẽe qãèan kúrú koe qáò tcáóa hãa ne, a ko gatà hẽéan ka Nqarim koe dqo̱m̀kuan hẽé, naka tcomkuan hẽé, naka ẽe kaà tama sa hẽéthẽé qaa, nem gha Nqari ba chõò tamas kg'õè sa máà.
Romans 7:12 in Naro 12 Khama ra ga nxãaska máá, x'áèa ne tcom-tcomsa a, me x'áè-kg'áḿ ba gataga tcom-tcomsa, a tchàno, a qãè me e, témé.
Romans 7:22 in Naro 22 Tcáóa te q'oo koe ra ko Nqarim di x'áèan koe qãè-tcao khama;
Romans 8:15 in Naro 15 Qãàn ko kúrú tu um Tc'ẽe ba tu mááè tama khama, gaicara gha q'áòan koe tcãà tu u ba, igaba tu cóá tu gha ii dim Tc'ẽe ba mááèa, ncẽe ta ko tcii a ko máá, “Aboè, gatá ka Xõò Tseè!” témé ba.
Romans 11:22 in Naro 22 Ke méé tsi Nqarim di qãèan hẽé naka Gam di xgóàn hẽéthẽé q'ana hãa. Xgóà Me e ẽe chìbian kúrú ka cg'áéa hãa ne koe, igabam tsáá koe qãè Me e, ncẽè Gam di qãèan koe tsi kòo hãa ne. Tama kò ii ne tsi gha tsáá igaba thẽé q'ãea tcg'òóè.
1 Corinthians 15:58 in Naro 58 Gaa domka, tíí qõe ga tu ncàm̀-ncamsa tuè, qarika méé tu téé, naka táá ntcãa-ntcãaè guu, naka tua X'aigam di tsééan wèé x'aè ka cg'oèa hãase kúrú, X'aigam koe i gatu di tsééan káà hùi tama sa tu q'ana hãa ke.
2 Corinthians 3:17 in Naro 17 Me X'aiga ba Tc'ẽe Me e, i ẽem X'aigam dim Tc'ẽe ba hàna koe kgoarasean hãa.
2 Corinthians 13:5 in Naro 5 Gatu kúrúa bóòse naka tua bóò dtcòm̀an koe tu hàna sa; kúrúa tu gatu bóòse. Bóòa tu q'ãa tama Jeso Kreste ba gatu koe hàna sa? Igaba ncẽè kúrúa tu kòo bóòse a ko tààè nem Jeso Kreste ba gatu koe hãa tama.
Galatians 2:4 in Naro 4 Igaba xu kòo c'ẽe xu khóè xu kúrúè i gha sa tc'ẽe. Dtcòm̀-kg'ao xu khama xu ko ma qgóóse, igaba xu tchõà qaase xu iise sixae koe ts'ana tcana. A xu a ko ẽe ta Jeso Krestem koe úúa hãa kgoarasean hàà bóò, nxãasega xu gha gaxu di qãàn kúrú ta a ka.
Galatians 5:1 in Naro 1 Kreste ba kò kgoara ta a, nxãasega ta gha kgoarasease hãa ka; gaa domka méé ta nxãaska qarika téé, naka taa qãàn dis joko sa gaicara táá kgoara mááse guu.
Colossians 1:23 in Naro 23 Igaba i ko qaase, tshoa-tshoases dtcòm̀an dis koe tu gha wèé x'aè ka qarika hãa sa, táá tu gha ntcãa-ntcãaè a qãè tchõàn di nqòòan koe tcg'òóè ka. Ncẽe qãè tchõàn tu kóḿa hãa, nqarikg'ai ka nqãaka hàna hãa khóèan wèé ko xgaa-xgaaè e, ra tíí Paulo ra gaan dir tséé-kg'ao ra a.
1 Timothy 2:15 in Naro 15 Igabagas gha khóè sa cóán ábà ka kgoaraè, ncẽè dtcòm̀an hẽé, ncàm̀kuan hẽé, q'ano-q'anosean hẽé naka qãè qgóósean hẽéthẽé cgoas kò ko còoka qõò ne.
1 Timothy 4:16 in Naro 16 Tsáá hẽé naka ẽe tsi ko xgaa-xgaa sa hẽéthẽé méé tsi kòre. Qáò tcáóan cgoa méé tsi kúrú si. Gatà tsi kò hẽé ne tsi gha tsáá hẽé naka ẽe ko komsana tsi ne hẽéthẽé kgoara ke.
Hebrews 12:15 in Naro 15 Q'ãa méé tu naka i táá cúí khóè ga Nqarim di cgóm̀kuan tcào guu, nakam táá cúím to̱bem kg'aum ga ba tso̱m guu, ncẽe gha tshúùan ghùi ba, ncẽe gha káí ne kúrú ne cg'uri-cg'urise ba,
James 1:23 in Naro 23 Khóèm kò Nqarim dim kg'uim dim kóḿ-kg'ao ba ii, a ba a kúrú-kg'ao ba ii tama nem ncẽeta iim khóèm khama ii khama: ncẽe ko ábà cgoaèa bas kg'áí sa bóò-kg'áís koe bóò ba.
James 2:12 in Naro 12 Dùús wèés ẽe tu ko kg'ui a ko kúrús ka méé tu tc'ẽe-tc'ẽese, ncẽe gha kgoara tu um x'áè-kg'áḿ ka tu gha xgàraè sa.
1 Peter 2:16 in Naro 16 Kgoarasea ne khóè ne khama méé tu ma kg'õè, igaba táá gatu di kgoarasean kúrú naka i c'ẽe cg'ãèan qàbi tcãà guu; kg'õè méé tu Nqarim di tu tséé-kg'ao tu iise.
1 John 2:24 in Naro 24 Eẽ tu tshoa-tshoases koe kóḿa hãa sa méés wèé x'aè ka gatu koe hãa. Ncẽè ẽe tshoa-tshoases koe tu kóḿa hãas kò wèé x'aè ka gatu koe hãa ne tu gha nxãaska Nqarim dim Cóám koe hẽé naka Xõòm koe hẽéthẽé wèé x'aè ka hãa.
Revelation 14:13 in Naro 13 Ra kò dòm̀ ba kóḿ me nqarikg'ai koe guua hãa a ko máá: “Ncẽe sa góá: Ts'ee-ts'eekg'aièa nea ẽe ko Nqarim koe x'óó ne, ncẽem x'aèm koe guu a,” témé. Me Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba máá: “Eè, ts'ee-ts'eekg'aièa nea, sãa ne gha gane di tsééan koe, i gha gane di tsééan xùri ne khama!” témé.
Revelation 22:14 in Naro 14 Ts'ee-ts'eekg'aièa nea gane ẽe ko qgáía ne xg'aà ne, nxãasega ne gha kg'õèan dis hìis di tc'áróan tc'õó di qarian úú, a ne a gha heke-kg'áḿan koe tcãà a x'áé-dxoom koe síí ka.