Hebrews 6:4 in Naro 4 Ka nea ga ntama ma gane ẽe kò gane di dtcòm̀an aagua hãa ne ka̱bise a gaicara tcóóse? Gane ncẽe kò c'ẽe x'aè ka Nqarim di x'áàn máàè, a kò nqarikg'ai di aban xám̀, a kò Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba máàè, a Nqarim dim kg'uim di qãèan hẽé naka hààko x'aèan di qarian hẽéthẽé xám̀ ne, ncẽe ko gane di dtcòm̀an aagu ne. Thamka tama i hãa, chìbian koe tcóósean koe ne gha úúè sa. Nxãata i kò ii ne ne gha ko Nqarim dim Cóá ba gaicara xgàua mááse, a ko saucgae sa tcãà Me khama.
Other Translations King James Version (KJV) For it is impossible for those who were once enlightened, and have tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Ghost,
American Standard Version (ASV) For as touching those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Bible in Basic English (BBE) As for those who at one time saw the light, tasting the good things from heaven, and having their part in the Holy Spirit,
Darby English Bible (DBY) For it is impossible to renew again to repentance those once enlightened, and who have tasted of the heavenly gift, and have been made partakers of [the] Holy Spirit,
World English Bible (WEB) For concerning those who were once enlightened and tasted of the heavenly gift, and were made partakers of the Holy Spirit,
Young's Literal Translation (YLT) for `it is' impossible for those once enlightened, having tasted also of the heavenly gift, and partakers having became of the Holy Spirit,
Cross Reference Matthew 5:13 in Naro 13 “Gatua nqõómkg'ai di tu ta̱be tu u. Igaba i kò ta̱bean di tsa̱u-q'ooan kaà cgae e, ne i gha gaicara ntama kúrúè a tsa̱u? Cúí gúù ga i qãèa máánaa hãa tite, kg'ama tchàa koe aaguè a khóèan ka náàès cúí si i.
Matthew 7:21 in Naro 21 “Wèém khóèm ẽe ko bìrí Te a máá: ‘X'aigaè, X'aigaè,’ témé ba nqarikg'ai di x'aian koe tcãà tite, igaba ẽe ko Tirim Abom nqarikg'ai koe hànam ko tc'ẽe sa kúrúm cúím ga ba gha tcãà.
Matthew 12:31 in Naro 31 Khama Ra ko bìrí tu u a ko máá: Khóè ne gha wèés chìbi sa hẽé naka wèés cg'ãès gúùs Nqarim ka ne ko kg'uis ka hẽéthẽé qgóóa mááè, igaba ne cuiskaga cg'ãès gúùs Tc'ẽem ka ne ko kg'uis ka qgóóa mááè tite.
Matthew 12:45 in Naro 45 ne i ko nxãaska qõò a síí 7 tc'ẽean séè ncẽe gaan nqáéase cg'ãè tc'ẽe e a hàà cgoa, i hàà tcãà a ia a gaa koe x'ãè. Si ẽem khóèm dis téé-q'oo sa hàà kaisase cg'ãè kg'aiaka dis ka. Ncẽeta ga i gha qhàòs ncẽe cg'ãè caus ka ii,” tam méé.
Luke 10:19 in Naro 19 Bóò, qaria ner máà xaoa, cg'aoan hẽé naka xg'árìan hẽéthẽé xao gha náà cgoa di i. A Ra a gataga qarian máà xaoa hãa, dxãwam gaxao dim cg'õo-kg'aom di qarian wèé xao gha tàà cgoa a. I cuiskaga cúí gúù ga thõò-thõo xaoa hãa tite.
Luke 11:24 in Naro 24 “Eẽ i ko dxãwa tc'ẽean khóèm koe tcg'oa ne i ko c'óòa qgáìan koe qõò, a sãa i gha qgáìan qaa, a ncẽè hòò o tama i kò hãa ne i ko nxãaska bìríse a máá: ‘Tirim nquum ẽer guua hãam koer gha ka̱bise,’ témé,
John 3:27 in Naro 27 Me Johane ba xo̱a xu a máá: “Khóè ba cuiskaga cúí gúù ga q'õòa hãa tite, nqarikg'ai koem kò guu naka máàè e tama ne.
John 4:10 in Naro 10 Me Jeso ba xo̱a si a máá: “Nqarim dis máàku sa si kò q'ana hãa ne, a Dìím ko dtcàrà si sa q'ana hãa, ne si ga ko sáá dtcàrà Mea hãa, Me ga kò kg'õèan di tshàan máà sia hãa,” témé.
John 6:32 in Naro 32 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Tseegukar ko tseeguan bìrí tu u, a ko máá: Moshem tama me e kò ii, ẽe nqarikg'ai koe guua hãa péréan máà tu ua ba, igaba Abo Me e kò ii, ẽe tseegu di péréan nqarikg'ai koe guua hãa máà tu ua ba.
John 15:6 in Naro 6 Ncẽè khóèm kò Tíí koe hãa tama, nem ko nxã̱am khama ma xaoaguè, a ba a xgóó; ẽeta ii nxã̱a ne ko sáà xg'ae, a c'eean q'oo koe síí xaoa tcãà, a dàòè.
Acts 8:20 in Naro 20 Me Petere xo̱a me a máá: “Maria tsi méé i tsáá cgoa kaà, Nqarim dis máàkus ka tsi tc'ẽea máá, marian cgoa tsi gha x'ámá si, ta tc'ẽea ke!
Acts 10:45 in Naro 45 Ne kò Juta di ne dtcòm̀-kg'ao ne, ncẽe ko Peterem cgoa hààraa ne kaisas ares ka tcãàè, Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba kò abas iise tãá zi qhàò zi di ne koe igabaga thẽé tcãà khama.
Acts 11:17 in Naro 17 Ncẽè Nqarim kò gatáa cúís aba sa máà ta a, ncẽem kò máà ta as khama ii sa, gatá ncẽe X'aigam Jeso Krestem koe ko dtcòm̀ ta, ne ra tíí nxãaska dìí raà, Nqarim cgoa ga ntcoeku ra?” tam méé.
Acts 15:8 in Naro 8 Nqarim ncẽe khóèm dis tcáó sa q'ana ba ko x'áí ne, qãèsem ko hààkagu ne sa, Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba máà ne ka, ncẽem kò sixae ka hẽé khama.
Romans 1:11 in Naro 11 Bóòa tur xgónèa hãa khama, nxãasegar gha c'ẽes máàkus Tcom-tcomsam Tc'ẽem di sa máà tu u, tu gha qari-qariè ka.
1 Corinthians 13:1 in Naro 1 Ncẽè tãáka ta̱man khóè ne di cgoar kòo kg'ui naka moengelean dian cgoa hẽéthẽé e, igabar kò ncàm̀kuan úú tama ner nxãaska kg'ama ko tcẽé-tcẽes qanos khama ii kana xg'áḿa ko xg'aeè sara qano sara khama.
Galatians 3:2 in Naro 2 Cúís gúù sar gatu koe q'ãa kg'oana: x'áèan komsana ka tua kò Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba hòò, kana ẽe tu kóḿa hãa qãè tchõàn koe dtcòm̀s kaa?
Galatians 3:5 in Naro 5 Gaam ẽe ko Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba máà tu u, a ko gatu xg'aeku koe are-aresa zi tséé zi kúrú ba koáé x'áèan tu ko komsana domka gatà hẽé? Kháé ba gáé ẽe tu kóḿa hãa qãè tchõàn koe tu dtcòm̀a hãa domka gatà hẽé tama?
Ephesians 2:8 in Naro 8 Dtcòm̀an koe tu guu a cgóm̀kuan domka kgoaraèa khama, si ncẽe sa gatu koe guu tama, a Nqarim dis aba si i,
Ephesians 3:7 in Naro 7 Nqarim di qarian di tséé-kg'áḿan koem kò guu a Gam di cgóm̀kuan máà te, ncẽes tchõàs qãès dim tséé-kg'ao bar gha kúrú di i.
Ephesians 4:7 in Naro 7 Igabaga ta wèéa ta ga aba sa máàèa, eem Kreste ba Gam dis tc'ãò-tc'ãos koe guu a q'aa-q'aa máá taa hãa sa.
1 Timothy 4:14 in Naro 14 Tsáá koe hãas abas, ncẽe porofiti xu kò porofitas kg'uis koe tsi guu a máàèa sa, ẽe xu kò kerekes di xu kaia xu tshàua xu tòó cgae tsi x'aè ka, sa táá hẽé nakas aaguse cgae tsi guu.
2 Timothy 2:25 in Naro 25 Gane ẽe ko ntcoe me ne méém kgàesase x'áè-kg'áḿan máà. C'ẽedaokam gha Nqari ba gane di chìbian koe tcóósekagu ne, ne gha tseeguan q'ãa,
2 Timothy 4:14 in Naro 14 Alekesanterem qano tséé-kg'ao ba ẽem kúrú cgae tea hãa cg'ãèan ka kaisase thõò-xamkagu tea. Kúrúa baa zi tséé zi domkam gha X'aiga ba xgàra me.
Hebrews 2:4 in Naro 4 Nqarim igabagam kò thẽé káí zi x'áí zi hẽé, naka are-aresa zi gúù hẽé, naka tãáka qarian hẽé, naka Tcom-tcomsam Tc'ẽem di zi aba zi ncẽe ne kò Gam di ncàm̀an ka máàèa hãa zi ka hẽéthẽé ncẽe sa nxàea tseegukagu. Gaa domka méé ta kaisase ncẽe tchõàn komsana.
Hebrews 10:26 in Naro 26 Ncẽè tseeguan ta q'ana hãa igaba ta kò ko hòòga chìbian x'ãèa máá a ko kúrú, ne i cúí dàòa-máákuan chìbian di ga hãa tite,
Hebrews 10:32 in Naro 32 Tc'ãà di xu cáḿ xu ẽem kò Nqari ba x'áà ba máà tu u xu ka tu tc'ẽe-tc'ẽese: xgàrase tu kò a tu a kò kaisas ncõos thõòkas koe hãa, igaba tu kò qarika tẽe.
Hebrews 12:15 in Naro 15 Q'ãa méé tu naka i táá cúí khóè ga Nqarim di cgóm̀kuan tcào guu, nakam táá cúím to̱bem kg'aum ga ba tso̱m guu, ncẽe gha tshúùan ghùi ba, ncẽe gha káí ne kúrú ne cg'uri-cg'urise ba,
James 1:17 in Naro 17 Wèés kamas cgáé sa hẽé, naka wèés abas tchàno sa hẽéthẽé sara tc'amaka guua, a ko xõa Xõòm x'áàn dim koe guu a, ncẽe Gam koe i cúí gúù ka̱bièa ga káà a ba, kana sóm̀an khama ka̱bi-ka̱bise tama ba.
2 Peter 2:20 in Naro 20 Ncẽè khóèm kò ko nqõóm di cg'ãèan nxanagu, gatá dim X'aigam Kgoara-kg'aom Jeso Krestem q'ãa ka, a ka̱bise a gaicara gaan ka qgóó a tààè, nem nxãaska ẽem kòo tshoa-tshoa kam kò hànas téé-q'oos ka kaisase cg'ãès koe hànaa.
1 John 5:16 in Naro 16 Ncẽè c'ẽem khóèm kò gam ka qõese ba bóò, me ko x'ooan koe úú me tama chìbian kúrú, ne méém còrè; Nqari ba gha kg'õèan máà me ke. Gane ẽe gane di chìbian x'ooan koe úú ne tama ner ko nxàe. Si x'ooan koe ko úú tsis chìbi sa hàna; gaas chìbi sam gha còrèa máá sar nxàe tama.