Hebrews 6:1 in Naro 1 Gaa domka méé ta tc'ãà di zi gúù zi ẽe ta kò Krestem ka xgaa-xgaase zi tcg'oara guu naka taa còoka kaia qõò. Táá méé ta gaicara tshoa-tshoase-q'oo sa tshào guu: káà hùi zi tséé zi koe tcóósean di sa, naka Nqarim koe dtcòm̀an di sa hẽé,
Other Translations King James Version (KJV) Therefore leaving the principles of the doctrine of Christ, let us go on unto perfection; not laying again the foundation of repentance from dead works, and of faith toward God,
American Standard Version (ASV) Wherefore leaving the doctrine of the first principles of Christ, let us press on unto perfection; not laying again a foundation of repentance from dead works, and of faith toward God,
Bible in Basic English (BBE) For this reason let us go on from the first things about Christ to full growth; not building again that on which it is based, that is, the turning of the heart from dead works, and faith in God,
Darby English Bible (DBY) Wherefore, leaving the word of the beginning of the Christ, let us go on [to what belongs] to full growth, not laying again a foundation of repentance from dead works and faith in God,
World English Bible (WEB) Therefore leaving the doctrine of the first principles of Christ, let us press on to perfection--not laying again a foundation of repentance from dead works, of faith toward God,
Young's Literal Translation (YLT) Wherefore, having left the word of the beginning of the Christ, unto the perfection we may advance, not again a foundation laying of reformation from dead works, and of faith on God,
Cross Reference Matthew 3:2 in Naro 2 “Tcóóse tu gatu di chìbian koe, nqarikg'ai di x'aia nea cúù u ke,” témé.
Matthew 4:17 in Naro 17 Eẽm x'aèm koem kò Jeso ba guu a tshoa-tshoa a xgaa-xgaa a máá: “Tcóóse tu gatu di chìbian koe, nqarikg'ai di x'aia nea cúù u ke,” témé.
Matthew 5:48 in Naro 48 Nxãaska méé tu tchàno ii, ncẽem ma gatu ka Xõòm nqarikg'ai koe hàna ba ma tchàno Me e khamaga ma.
Matthew 7:25 in Naro 25 I túúan hàà, i tshàan cg'oè a tòè, i tc'ãán tc'ãá a i a ẽem nquu ba xàbù, igabagam kò táá cg'áé, qãès tshoa-tshoase-q'oos koem kò tshàoa tòóèa khama.
Matthew 21:29 in Naro 29 Me xo̱a me a máá: ‘Cuiskaga a,’ témé, igabam kò kháóka tc'ẽea ka̱bi, a ba a qõò.
Matthew 21:32 in Naro 32 Johane ba kò gaxao koe tchànom dàòm cgoa hàà, xao kò táá gam koe dtcòm̀, igaba i kò mari xg'ae-xg'ae-kg'aoan hẽé naka cg'árà-kg'ao zi hẽéthẽé gam koe dtcòm̀. Gataga xao kò ncẽes gúù sa bóò, igaba xao kò táá kháóka tc'ẽea ka̱bi a gam koe dtcòm̀,” témé.
Mark 1:1 in Naro 1 Jeso Krestem di qãè tchõàn dis tshoa-tshoase sa, Nqarim dim Cóá ba.
Mark 6:12 in Naro 12 Xu tcg'oa a xu a síí Nqarim dim kg'ui ba xgaa-xgaa, khóè ne méé ne gane di chìbian koe tcóóse di ba.
Luke 6:48 in Naro 48 Khóèm ncẽe gam dim nquu ba ko tshoa-tshoa a tshàom khamam ii, ncẽe ko kaisase nqãaka tshào, a tshoa-tshoa sa nxõ̱án koe tshào ba. A ẽe i ko tòèko tshàan hàà, a ko hàà ẽem nquu ba tcãò igabam ko̱ri tite ba, qãèsem tshàoèa hãa khama.
John 1:1 in Naro 1 Tshoa-tshoases koem kò Kg'ui ba hàna, Me kò Kg'ui ba Nqarim cgoa hàna, Me kò Kg'ui ba Nqari Me e.
John 5:24 in Naro 24 “Tseegukar ko tseeguan bìrí tu u, a ko máá: Eẽ ko Tiri kg'uian komsana, a ko Gaam ẽe tséé Tea hãam koe dtcòm̀, ba chõò tamas kg'õè sa úúa hãa, a xgàrakuan koe tcãà tite, igabam x'ooan koe tcg'oara hãa, a kg'õèan koe tcana hãa.
John 12:44 in Naro 44 Kam kò Jeso ba q'aua kg'ui a máá: “Khóèm kò ko Tíí koe dtcòm̀ nem Tíí koe cúí dtcòm̀ tama, igabam ko thẽé ẽe tsééa óá Team koe dtcòm̀.
John 14:1 in Naro 1 “Táá méé i tcáóa tu nxùrù qgáì koe hãa guu. Nqarim koe hẽé naka Tíí koe hẽéthẽé tcoman úú.
Acts 2:38 in Naro 38 Me Petere xo̱a a máá: “Tcóóse gatu di chìbian koe naka tua wèéa tu ga Jeso Krestem dim cg'õèm koe tcguù-tcguuè, nxãasega i gha gatu di chìbian qgóóa mááè ke. A tu a gha Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba abas khama hòò.
Acts 3:19 in Naro 19 Gaa domka méé tu gatu di chìbian koe tcóóse, naka Nqarim koe ka̱bise, naka i gha nxãasega chìbia tu tchùua tcg'òóè,
Acts 11:18 in Naro 18 Xu ẽe xu ko ncẽe gúùan kóḿ ka táá cúí gúù ga kg'ui, a Nqari ba dqo̱m̀ a máá: “Cèè, Nqari ba gáé gatà thẽé tãá zi qhàò zi gha gane di chìbian koe tcóóse a zi a kg'õèan hòò sa kgoara máána hãa!” témé.
Acts 17:30 in Naro 30 Nqari ba xg'ao ko khóè ne di tc'irì-tc'irisean bóòa guu, igabagam ko ncẽeska wèé zi qgáì zi koe khóèan bìrí, kúrúa mááseèa hãa nqárìan méé ne tcg'oaragu, naka gane di chìbian koe tcóóse sa.
Acts 20:21 in Naro 21 Juta ne hẽé naka Gerika ne hẽéthẽér qarika bìría hãa, gane di chìbian koe ne gha tcóóse a Nqarim koe ka̱bise a gatá dim X'aigam Jesom koe dtcòm̀ sa.
Acts 26:20 in Naro 20 Igabar kò kg'aia Damaseko di ne koe síí nxàe si, a nxãaska Jerusalema koe hẽé naka Jutea dim nqõóm koe hẽé, naka gataga tãá zi qhàò zi di ne koe ga hẽéthẽé síí nxàe si a ko máá, gane di chìbian koe méé ne tcóóse naka Nqarim koe ka̱bise, naka tcóósea ne hãa sa ko x'áí zi tséé zi kúrú.
1 Corinthians 3:10 in Naro 10 Nqarim máà tea cgóm̀kuan kar kò tc'ẽegam tshào-kg'aom khama ma tshoa-tshoa sa tshào, me ko c'ẽem khóè ba tc'amkg'aia sa koe tshào. Igaba méém wèém khóè ba q'õésea hãa, ntam ko ma tc'amkg'aia sa koe tshào sa.
1 Corinthians 13:10 in Naro 10 Igaba ẽe tc'ãòan kò ko hàà, ne i gha ẽe tc'ãò taman kaà.
2 Corinthians 7:1 in Naro 1 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽe nqòòkagukuan ta úúa hãa, ke hàà naka ta wèés gúùs ẽe ko gatá di tc'áróan hẽé naka tc'ẽea ta hẽéthẽé cg'uri-cg'uris koe q'ano-q'anose, naka taa tcom-tcomsas kg'õè sa cg'oèase kg'õè, Nqari ba q'áòa hãase.
2 Corinthians 7:10 in Naro 10 Nqarim q'áò di tshúù-tcaoa nea ko kgoarasean koe ko úú tcóósean óága khama, i gatà ko hẽé khóèan nxãas koe chìbi bóòse tama, igaba i ko nqõóm di tshúù-tcaoan x'ooan koe úú.
Galatians 5:19 in Naro 19 Cgàam di tséé ne ko kg'ama bóòse a i a: cg'árà a, naka cg'ãè zi tséé zi hẽé, naka cg'urian hẽé,
Ephesians 2:1 in Naro 1 C'ẽe x'aè ka tu kò x'óóa hãa, gatu di cg'ãè cauan hẽé naka chìbian hẽéthẽé koe tu kò hãa ka, a tu a kòo cg'ãèm dàòm koe kg'õè, ncẽem nqõóm di ne khóè ne khama ma, a kò tc'ãá-q'oo dim tc'ãà-cookg'aim di qarian dòm̀ q'oo koe hãa, tc'ẽem ncẽe ko ncẽeska khóè ne ẽe Nqari ba kóḿ tama ne koe tséé ba.
Ephesians 4:12 in Naro 12 A kò ncẽem dàòm ka tcom-tcomsa ne khóè ne kúrú ne Nqari ba hẽé naka c'ẽe ne hẽéthẽé tsééa máán kg'ónòsea máána hãa, nxãasegam gha Krestem dim tc'áró ba kaikaguè ka,
Philippians 3:12 in Naro 12 Sao-xg'ae ta ga ra hãa, a ra a qanega tc'ãò tama. Gabagar ko ncẽes gúù sa qgóó a qaa, Jeso Kreste ba gaas ka qgóó tea khama.
Colossians 1:28 in Naro 28 Ncẽe xae ko Gam ka xgaa-xgaa ba, a xae a ko wèém khóè ba tchàno-tchano, a wèém khóè ba wèé q'ãan di tc'ẽean ka xgaa-xgaa, nxãasega xae gha kúrú me wèém khóè ba Krestem koe wèé za ga kai ka.
Colossians 4:12 in Naro 12 Epaferasem ncẽe gatu ka c'ẽe ba, a Jeso Krestem dim qãà ba ko tsgám̀kagu tu u. Wèé x'aè kam ko qarika còrèa máá tu u, wèéan ẽem ko Nqari ba tc'ẽe koe tu gha qarika téé, a gha dtcòm̀a tu koe kaia hãa, a wèé tcáóa tu cgoa Gam koe dtcòm̀ ka.
1 Timothy 3:16 in Naro 16 Ntcoe gham khóè ba káà me e, chóm̀sea zi gúù zi gatá dis dtcòm̀s di zia kaia hãa sa: Nqari ba kò khóèan dis iis koe x'áíse, a Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka tchànom ii sa x'áíè, a moengelean ka bóòè, a qhàò zi di ne koe xgaa-xgaaè, a nqõómkg'ai koe dtcòm̀mè, a x'áàn koe qaòkaguè.
1 Timothy 6:19 in Naro 19 Ncẽem dàòm ka ne gha ko qguùan kúrúa mááse, si gha gane dis tshoa-tshoase-q'oo sa hààkom x'aèm ka qari ii, nxãasega ne gha tseegu dis kg'õè sa qgóóa qari ka.
2 Timothy 2:19 in Naro 19 Gatà i ii igabas kò Nqarim dis tshoa-tshoase-q'oo sa qarika téé, gas di kg'uian tc'àmà tòó cgaeèase, ncẽe kòo máá: “X'aigam Nqari ba ẽe Gam di ii ne q'ana” témé e, naka “Wèém khóèm ẽe ko X'aigam Nqarim cg'õè tcii ba méém cg'ãèan cgoa q'aa,” ta ko méé e.
2 Timothy 2:25 in Naro 25 Gane ẽe ko ntcoe me ne méém kgàesase x'áè-kg'áḿan máà. C'ẽedaokam gha Nqari ba gane di chìbian koe tcóósekagu ne, ne gha tseeguan q'ãa,
Hebrews 5:12 in Naro 12 Ncẽe x'aè ka tu ga kò xgaa-xgaa-kg'ao tu ii, igaba tu ko c'ẽem khóèm tseegu dis tshoa-tshoase-q'oos Nqarim di kg'uian di sa gha gaicara xgaa-xgaa tu u ba qaa. Bíìan tu ko qaa, a qari tc'õoan qaa tama.
Hebrews 7:11 in Naro 11 Moshem di x'áèa ne ko máá, peresitian méé i Lefim dis x'áé-q'oos di khóèan ii, témé, i kò ncẽean Aronem di x'áè-kg'áḿan ga a thẽé. Igaba i kò Lefim di peresitian táá gaan di tsééan chõò tama qgóóa-máákuan óága di xg'ara-xg'ara, khama i kò ko qaase, c'ẽem peresitim Meleki-setekem di x'áèan koe guuam ga hãa sa, Aronem di x'áèan ka tamase.
Hebrews 9:14 in Naro 14 ne ia gha nxãaska Krestem di c'áòan nta noose q'ano-q'ano ta a! Gam ncẽe kò chõò tamam Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka Nqarim koe káà chìbi iise máàse ba, a kò x'ooan koe ko úú zi tséé zi koe gatá di tcáóan q'ano-q'ano ba, nxãasega ta gha kg'õèa hãam Nqari ba kúrúa máá ka.
Hebrews 11:6 in Naro 6 Dtcòm̀s ka oosem khóè ba cuiskaga Nqari ba qãè-tcaokagua hãa tite. Wèém khóèm ẽe ko Nqarim koe hàà ba méém dtcòm̀, Nqari ba hãa, a ko gane ẽe ko qaa Me ne suruta ka̱bi sa khama.
Hebrews 12:13 in Naro 13 Nqàrèa tu tchàno dàòan kúrúa máá, naka ne nxãasega ẽe nqo̱ara ne táá tààè guu, igaba qãèkaguè.
James 1:4 in Naro 4 Igaba méé i gatu di qarika tééan tchànos tséé sa kúrú, naka tu gha nxãasega wèé za ga tchàno ii, naka káàn chìbi ii, naka tua gha c'ẽe gúù kaga táá tcàoè guu.
1 Peter 1:21 in Naro 21 Gam koe tu ko guu a Nqarim koe dtcòm̀, ncẽe ko x'ooan koe ghùi Me a x'áàkagu Mea ba, nxãasega i gha gatu di dtcòm̀an hẽé naka nqòòan hẽéthẽé Nqarim koe hãa ka.
1 Peter 5:10 in Naro 10 Eẽ tu xòm̀ x'aè-coan xgàrasea hãa qãá koem gha Nqarim wèé cgóm̀kuan di ba, ncẽe ko Gam di chõò tama x'áàn koe Jeso Krestem koe tciia úú tu u ba, Gam ka ka̱ba-ka̱ba tu u, a gha kúrú tu u tu qari, a qarika téé, tchànose.
1 John 4:12 in Naro 12 Cúí khóè ga qanega Nqari ba bóò ta ga hãa, igaba ncẽè gatá ka c'ẽe ne ta kò ncàm̀a hãa nem Nqari ba gatá koe hãa, i Gam di ncàm̀kuan gatá koe xg'ara-xg'araèa.
1 John 5:10 in Naro 10 Dìím wèém ẽe ko Nqarim dim Cóám koe dtcòm̀ ba ko Nqarim ko nxàea tseegukagu sa tcáóa ba q'oo koe dtcòm̀; igaba ncẽè c'ẽem khóèm kò Nqarim koe dtcòm̀ tama nem Nqari ba tshúù-ntcõa-kg'ao ba kúrúa; Nqarim ko Gam dim Cóám ka nxàea tseegukagu sam dtcòm̀ tama khama.