Hebrews 12:1 in Naro 1 Ta ncẽeta noose kaias túú-c'õòs nxàea tseegukagu-kg'ao ne dis ka nxa̱ma-nxa̱maèa hãa, ke méé ta wèés gúùs ẽe ga ko xgáè-kg'am ta a sa hẽé naka ncẽe ko qóḿ ba qgóókagu ta a zi cg'ãè zi hẽéthẽé aagu, naka taa ncẽe ta máàèa hãas qàrò sa qáò tcáóan cgoa qàrò,
Other Translations King James Version (KJV) Wherefore seeing we also are compassed about with so great a cloud of witnesses, let us lay aside every weight, and the sin which doth so easily beset us, and let us run with patience the race that is set before us,
American Standard Version (ASV) Therefore let us also, seeing we are compassed about with so great a cloud of witnesses, lay aside every weight, and the sin which doth so easily beset us, and let us run with patience the race that is set before us,
Bible in Basic English (BBE) For this reason, as we are circled by so great a cloud of witnesses, putting off every weight, and the sin into which we come so readily, let us keep on running in the way which is marked out for us,
Darby English Bible (DBY) Let *us* also therefore, having so great a cloud of witnesses surrounding us, laying aside every weight, and sin which so easily entangles us, run with endurance the race that lies before us,
World English Bible (WEB) Therefore let us also, seeing we are surrounded by so great a cloud of witnesses, lay aside every weight and the sin which so easily entangles us, and let us run with patience the race that is set before us,
Young's Literal Translation (YLT) Therefore, we also having so great a cloud of witnesses set around us, every weight having put off, and the closely besetting sin, through endurance may we run the contest that is set before us,
Cross Reference Matthew 10:22 in Naro 22 Xao gha Tiri cg'õèan domka wèé khóèan ka hòreè. Igaba gaam ẽe gha qarika téé a chõò-q'oos koe síí ba gha kgoaraè.
Matthew 10:37 in Naro 37 “Wèém ẽe xõò ba kana xõò sa kaisase Tíí ka ncàm̀a ba kg'ano Te tama. Me wèém ẽe gam dim cóá ba kana cóá sa kaisase Tíí ka ncàm̀a ba kg'ano Te tama.
Matthew 24:13 in Naro 13 igaba gaam ẽe ko qarika téé a chõò-q'oos koe síí ba gha kgoaraè.
Luke 8:14 in Naro 14 Eẽ dxàman za tcheèa nea, gane ẽe kóḿa ne ne e, igaba gane di kg'õèan q'oo koe ne ko tc'ẽe-tc'ẽese zi hẽé, qguùan hẽé naka kg'õèan di ka̱rean hẽéthẽé ka chúú-chuuè, a ne a kai tama.
Luke 9:59 in Naro 59 Me kò Jeso ba c'ẽem khóè ba bìrí a máá: “Xùri te,” témé. Igabam ko gaam khóè ba máá: “X'aigaè, kg'aia qãà te nakar síí tirim xõò ba kg'ónò,” témé.
Luke 12:15 in Naro 15 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Bóò naka tua chìikuan koe q'õése, khóèm dis kg'õè sa gúù zi káí zi ẽem kàoa hãa zi koe hãa tama ke,” témé.
Luke 14:26 in Naro 26 “Ncẽè c'ẽem khóèm kò Tíí koe hàà kg'oana, igabam kò xõò ba, kana xõò sa, kana gam dis khóè sa, kana gam di cóá ne, kana káíkhoea ba, kana qõea ba ga igaba hòre tama, kana gam di kg'õèan igaba hòre tama nem cuiskaga Tirim xgaa-xgaase-kg'ao ba ii tite.
Luke 16:28 in Naro 28 nakam síí tíí qõe ga xu 5 xu gaa koe hãa xu q'ãa-q'ãa, naka xu gha nxãasega táá gataga thẽé ncẽer hànam qgáìm xgàrakuan dim koe hàà guu,’ témé.
Luke 18:22 in Naro 22 Eẽm ko Jeso ba ncẽes gúù sa kóḿ kam kò bìrí me a máá: “Cúís gúùs qanega tsi tcàoa sa ncẽe si i: X'ámágu wèés gúùs ẽe tsi úúa hãa sa naka tsia ẽe dxàua hãa ne khóè ne marian sama, naka tsia nqarikg'ai koe x'aian úú, naka tsia hàà xùri Te,” témé.
Luke 21:34 in Naro 34 “Q'õése méé tu, naka i tcáóa tu táá ka̱rean nqõóm di ka tààè guu, kana qgarìan nqàre ka igaba, kana kg'õèan di zi tc'ẽe-tc'ẽese-kg'áḿ zi ka igaba, tcom tama tu hãa koem gha ẽem cáḿ ba hàà cgae tu u ke,
John 3:32 in Naro 32 Eẽm bóòa hãa, a kóḿa hãa gúùa nem ko nxàea tseegukagu, igaba i cúí khóè ga Gam ko nxàea tseegukagu sa dtcòm̀ tama.
John 4:39 in Naro 39 Ne kò káí ne Samaria ne ẽem x'áé-dxoom di ne Gam koe dtcòm̀, kg'uim khóès kò nxàea tseegukagua hãam domka, ncẽe kòo máá: “Wèé zi gúù zi ẽer kúrúa hãa zi kam bìrí tea hãa,” témé ba.
John 4:44 in Naro 44 (Jeso ba kò Gam ka nxàea tseegukagua hãa, porofiti ba gam dim x'áém koe dtcòm̀mè tamam khóè me e sa khama.)
Romans 2:7 in Naro 7 Gane ẽe qãèan kúrú koe qáò tcáóa hãa ne, a ko gatà hẽéan ka Nqarim koe dqo̱m̀kuan hẽé, naka tcomkuan hẽé, naka ẽe kaà tama sa hẽéthẽé qaa, nem gha Nqari ba chõò tamas kg'õè sa máà.
Romans 5:3 in Naro 3 Gaan ka cúí tamase, igaba ta ko gataga thẽé xgàrasean ka qãè-tcao, q'ana ta hãa i ko xgàrasean qarika téékagu ta a khama;
Romans 8:24 in Naro 24 Ncẽe nqòòan úúa hãase ta kò kgoaraè khama. Si hòòsekos nqòò sa cg'árés kaga nqòòs tama si i: dìí na ga ẽe i hòòa hãas koe nqòò?
Romans 12:12 in Naro 12 Nqòòan koe méé tu qãè-tcaoa hãa, naka tua xgàrasean koe qáò tcáó ii, naka còrèan koe qgóóa qari.
Romans 13:11 in Naro 11 X'aèm ncẽe ta ko gaam q'oo koe kg'õè ba tu q'ana hãa, ke méé tu ncẽe sa kúrú. Tc'oman koe tu gha tẽe dim x'aè ba hààraa. X'aèm kgoarakus di ba ncẽeska kaisase cúù me e ke, ncẽe ta kò tshoa-tshoa a ko dtcòm̀ kam kò ii tama khama.
1 Corinthians 9:24 in Naro 24 C'úùa tu gáé hãa, qàròs di qgáì koe i ko wèé qàrò-kg'aoan qàrò, igabam ko cúí ba surutan hòò sa? Ke tu gataga qàrò thẽé naka tua gha nxãasega surutan hòò.
2 Corinthians 7:1 in Naro 1 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽe nqòòkagukuan ta úúa hãa, ke hàà naka ta wèés gúùs ẽe ko gatá di tc'áróan hẽé naka tc'ẽea ta hẽéthẽé cg'uri-cg'uris koe q'ano-q'anose, naka taa tcom-tcomsas kg'õè sa cg'oèase kg'õè, Nqari ba q'áòa hãase.
Galatians 5:7 in Naro 7 Qãèse tu kòo qàrò, ka ia dìín xgáè-kg'am tua hãa tseeguan komsana ne?
Ephesians 4:22 in Naro 22 Ncìí cauan gatu dis kg'õès kg'aiakas di méé tu aagu, ncóó-kg'áḿ zi ncẽe ko ho̱àkagu tu u zi ka ko cg'ãè-cg'ãeè e.
Philippians 2:16 in Naro 16 kg'õèan dim kg'ui ba qgóóa hãase. Ncẽeta tu kò hẽé ner gha Krestem dim cáḿ ka gatu ka dqo̱m̀se. X'áí i gha tiri qgóéan kò kg'amaga di tama sa, i kò qóḿ tsééan tiri kõ̱ès di tama a sa.
Philippians 3:10 in Naro 10 Kreste bar q'ãa kg'oana, tẽe-q'ooa ba di qarian ka hẽé, naka Gam di xgàrasean ka hẽéthẽé e. Gam khamar ii kg'oana Gam dis x'oos koe,
Colossians 3:5 in Naro 5 Gúù zi ẽe nqõómkg'ai di ii zi méé tu nxãaska x'ooan koe tcãà: cg'áràn hẽé, cg'ãè cauan hẽé, tshúù zi tc'ẽe zi hẽé, cg'ãè tc'ẽean hẽé, naka cẽèan hẽéthẽé e, ncẽe kúrúa mááseèa hãa nqárìan qám̀sea máá di i.
1 Timothy 6:9 in Naro 9 Khóè ne ẽe qguù kg'oana ne ko dxãwam di qàe-qaekuan koe tcãàse a ne a ko ntcóm̀s tshúù-xam a káà hùi zi tc'ẽe zi dis koe cg'áéa tcãà. Ncẽe zi tc'ẽe zi ko khóèan di kg'õèan tshúù-tshuu a zi a ko cg'õo o.
2 Timothy 2:4 in Naro 4 Wèém ncõo-kg'aom ẽe tsééan koe hãa ba, ẽe ncõo-kg'ao tama ne khóè ne di tsééan koe tcãà tama - gam dim tc'ãà-cookg'aim cúí bam qãè-tcaokagu kg'oana hãa khama.
2 Timothy 4:7 in Naro 7 Qãès ncõo sar x'ãà hãa, a qàrò sa xg'ara-xg'ara hãa, a ra a dtcòm̀ sa qgóóa qaria hãa.
Hebrews 6:15 in Naro 15 Me kò Abrahama ba qáò tcáóan cgoa qãà, a ba a kò ncẽem dàòm ka ẽem kò Nqarim ka nqòòkaguèa sa hòò.
Hebrews 10:35 in Naro 35 Táá méé tu Nqarim koe tu úúa hãa tcoman aagu guu, ncẽe kaisas ka̱bi mááku sa úúa hãa a.
Hebrews 11:2 in Naro 2 Ncìí kuri di ne khóè ne kam kò Nqari ba gane dis dtcòm̀s domka qãè zi gúù zi nxàe.
James 1:3 in Naro 3 Q'ana tu hãa, gatu di dtcòm̀an di kúrúa bóòkua ne ko qarika-téékagu tu u sa ke.
James 5:7 in Naro 7 Gaa domka méé tu qáò tcáó ii, tíí qõe ga tuè, naka i nxãakg'aiga X'aigam di hàà-q'ooan síí tcãà. Bóò, xhárà-kg'ao ba ko góḿ ba qãà me xhárà di tc'õoan tcg'òó. Qáò tcáó cgoa am ko, i nxãakg'aiga síí tc'ãà di túúan hẽé naka kháóka di túúan hẽéthẽé tuu.
1 Peter 2:1 in Naro 1 Gaa domka méé tu wèé gúùan cg'ãè koe tcg'òóse, naka táá c'ẽe koe ga kàaku di ii guu, naka táá qãè khóèan khama ko ma kúrúse guu, naka táá tauku di ii guu, naka gataga táá c'ẽe koe ga cóèku di ii guu.
1 Peter 4:2 in Naro 2 Gaa domkagam ncẽeska nqõómkg'ai di kg'õè-q'ooa ba koe cg'ãè zi tc'ẽe zi khóèan di zi kg'õèa máá tama, a ko Nqarim di ncàm̀an kg'õèa máá.
1 Peter 5:12 in Naro 12 Silefanom di hùikuan cgoar xòm̀se góá máá tua hãa, ncẽer ko máá tcom-tcomsam qõe me e témé ba. Korè tu ur ko a ko nxàea tseegukagu, ncẽea Nqarim dis cgóm̀kus tseegu di si i sa. Gaas koe qarika téé.
2 Peter 1:6 in Naro 6 naka q'ãan koe qãè qgóósean càù, naka qãè qgóósean koe qáò tcáóan càù, naka qáò tcáóan koe Nqari-tcáóan càù,
1 John 2:15 in Naro 15 Táá nqõó ba ncàm̀ guu kana nqõóm koe hàna zi gúù zi igaba. Ncẽè khóèm kò nqõó ba ncàm̀a hãa ne i Abom di ncàm̀kuan gam koe hãa tama.
Revelation 1:9 in Naro 9 Tíía Johane ra, gatu ka káíkhoe ra, ncẽe ko gatu cgoa xgàrakuan Jesom di xgàraèa ra, a ra a gatu khama Nqarim di x'aian dir khóè ra a. Tíí hẽé naka gatu hẽéthẽé méé ta qáò tcáó ii, naka ta qarika téé. Nqarim dim kg'ui bar xgaa-xgaaa, a ra a Jesom ka nxàea tseegukagua khamar tshàam ka nxa̱ma-nxa̱maèam nqõó-coam Patemose ta ko ma tciièm koe tòóèa.
Revelation 3:10 in Naro 10 Tiri x'áè-kg'áḿan, ncẽe kòo máá, qáò tcáóan cgoa méé tu qarika téé, témé tu kò qgóóa qaria, khamar gha gataga kgoara tu u cg'ãèan dim cáḿ koe, ncẽe ko wèém nqõóm koe hàà ba, hààm gha ẽe nqõómkg'ai koe x'ãèa ne kúrúa bóò ka.
Revelation 13:10 in Naro 10 Ncẽè c'ẽem khóèm gha qáéès kòo qaase nem gha qáéè, a ncẽè c'ẽem khóèm gha ntcàum cgoa cg'õoès kò qaase nem gha ntcàum cgoa cg'õoè. Ncẽe sa ko máá, tcom-tcomsa ne khóè ne Nqarim di ne méé ne qarika téé naka dtcòm̀, témé.
Revelation 22:16 in Naro 16 “Tíí Jeso Ra Tirim moengele ba tsééa máá tu ua hãa, hààm gha kereke zi koe ncẽe zi gúù zi ka nxàea tseegukagua máá tu u ka. Tíí Ra To̱be Ra a, a Dafitem dir Cóá Ra a, a Ra a kaisase ko x'áàr q'uu tco̱nò Ra a thẽé,” tam méé.