2 Timothy 3:16 in Naro 16 Wèés Tcgãya sa Nqarim koe guua hãa, a xgaa-xgaan hẽé, naka dqàèkuan hẽé, naka tchàno-tchanokuan hẽé, naka tchànoan ka xgaa-xgaan hẽéthẽé di tsééan úúa;
Other Translations King James Version (KJV) All scripture is given by inspiration of God, and is profitable for doctrine, for reproof, for correction, for instruction in righteousness:
American Standard Version (ASV) Every scripture inspired of God `is' also profitable for teaching, for reproof, for correction, for instruction which is in righteousness.
Bible in Basic English (BBE) Every holy Writing which comes from God is of profit for teaching, for training, for guiding, for education in righteousness:
Darby English Bible (DBY) Every scripture [is] divinely inspired, and profitable for teaching, for conviction, for correction, for instruction in righteousness;
World English Bible (WEB) Every writing inspired by God{literally, God-breathed} is profitable for teaching, for reproof, for correction, and for instruction which is in righteousness,
Young's Literal Translation (YLT) every Writing `is' God-breathed, and profitable for teaching, for conviction, for setting aright, for instruction that `is' in righteousness,
Cross Reference Matthew 13:52 in Naro 52 Me bìrí xu a máá: “Gaa domkam wèém x'áè xgaa-xgaa-kg'ao ba, ncẽe nqarikg'aian di x'aian ka qãèse xgaa-xgaaèa ba, nquum ka q'õòsem khama ii, ncẽe ko gam di zi qguù zi ka̱ba zi hẽé naka ncìí zi hẽéthẽé gam dim nquum tòóa mááse dim koe tcg'òó, a gam di ne khóè ne máà ba.
Matthew 21:42 in Naro 42 Me Jeso ba gaxu ka máá: “Qanega xao gáé Nqarim di zi Tcgãya zi koe nxárá tama, ncẽe ko máá: ‘Nxõ̱ás ẽe tshào-kg'ao xu ka bóòa xguìèa hãa sa, kaisase cgáés nxõ̱á sa kúrúa hãa. Ncẽea X'aigam Nqarim ma kúrúa hãa a, si ncẽe sa tcgáí-q'ooa ta koe t'õè si i,’ témé zi?
Matthew 22:31 in Naro 31 X'ooan koe ghùiès ka: A nxárá ta ga xao gáé hãa, Nqarim gatu koe nxàea hãa sa? Ncẽem kò máá:
Matthew 22:43 in Naro 43 Me bìrí xu a máá: “Gatà i ko ii ne, ne ba kò kháé nxãaska Dafite ba dùús domka Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka kg'uikaguè a ‘X'aiga ba’ ta ma ma tcii Me, ncẽem kòo máá:
Matthew 26:54 in Naro 54 Ncẽes gúù sar kò ko kúrú ne zi gha Nqarim di zi Tcgãya zi ntama nxàea tseegukaguè, ncẽe zi ko máá, ncẽeta méé i ga kò ma kúrúse, témé ka?” tam méé.
Matthew 26:56 in Naro 56 Igaba wèéan ncẽea kúrúsea, nxãasega zi gha Tcgãya zi porofiti xu di zi tseegukaguè ka,” ta méé. Ka xu kò nxãaska wèé xu xgaa-xgaase-kg'ao xu tcg'oara guu Me a bèe a qgóé.
Mark 12:24 in Naro 24 Me Jeso ba xo̱a xu a máá: “Dùús domka xao tsa̱a hãa? Nqarim di zi Tcgãya zi ko méé sa hẽé naka Nqarim di qarian hẽéthẽé xao c'úùa hãa domkaa?
Mark 12:36 in Naro 36 Dafitem tc'áró-tc'aroa kò Tcom-tcomsam Tc'ẽem ka kg'uikaguè, a máá: ‘X'aiga ba ko Tirim X'aiga ba bìrí a máá: ‘Kg'áò x'õàa Te xòè za ntcõó nakar nxãakg'aiga síí Tsari cg'õo-kg'aoan nqàrè-kg'ama Tsi koe tòó,’ témé.’
John 3:20 in Naro 20 Wèém khóèm ẽe ko cg'ãèan kúrú ba x'áàn hòrea, a x'áàn koe hàà tite khama, nxãasega i gha gam di cg'ãè tsééan táá x'áíse ka.
John 10:35 in Naro 35 Eẽ Nqarim di zi Tcgãya zi koe ko méése sa chõò tamase tseegu si i sa ta q'ana hãa. Me kò Nqari ba gane ẽe Gam dim kg'ui ba kò máàèa hãa ne nqárì ta ma tcii. Ncẽè Nqarim kò ko gaa ne khóè ne ẽe ne nqárì ta ma tcii,
Acts 1:16 in Naro 16 “Tíí qõe ga xaoè, ncẽes gúùs Nqarim dis Tcgãyas koe góásea hãa sa méés tseegukaguè, ncẽem kòo Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba Dafitem kg'áḿ koe guu a Jutasem ka kg'ui sa, gaam ncẽe Jeso ba kò hàà qgóó xu khóè xu dim tc'ãà-cookg'ai kò ii ba.
Acts 18:25 in Naro 25 Gatagam kò Nqarim dim dàò ba qãèse xgaa-xgaaèa, a ko kgoara-tcaoase kg'ui, a ko Jesom ka tseeguse xgaa-xgaa, Johanem di tcguù-tcguukuan ka cúím kò q'ana igaba.
Acts 20:20 in Naro 20 Q'ana xao hãa, c'ẽe gúù gatuar ga hùi cgoa tuar kò táá gatu koe chóm̀ sa, igabar kò wèé ne khóè ne cookg'ai koe hẽé naka x'áéa tu koe ga hẽéthẽé gaan ka xgaa-xgaa tu u.
Acts 20:27 in Naro 27 Wèés Nqarim ko tc'ẽe sar bìrí tua, c'ẽe gúù gar chóm̀-kg'ai tu u tama.
Acts 28:25 in Naro 25 Xu ko ntcoeku cgoaku, a gataga qõòa q'aa. Paulom ko ncẽem kg'uim còo di ba kg'uia xg'ara, a ko máá: “Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba gaxao ka tsgõose ga xu koe tseeguan kg'uia, ẽem kò ko porofitim Isaiam koe guu a ko kg'ui ka a ko máá:
Romans 2:20 in Naro 20 tsáá ẽe káà tc'ẽe ne di tsi tchàno-tchano-kg'ao tsi, naka ẽe cg'áré ne di tsi xgaa-xgaa-kg'ao tsi, (q'ãan di tc'ẽean hẽé, naka tseeguan hẽéthẽé tsi x'áèan koe úúa hãa domka).
Romans 3:2 in Naro 2 Wèé zi xòè zi koe ga i kaisase cgáé e! Tc'ãà dis ka ne Juta ne Nqarim di kg'uian máàèa hãa khama.
Romans 4:23 in Naro 23 Me ncẽem kg'uim “tchàno iisem bóòèa hãa” di ba gaam cúí ba góá tòóa mááè tama,
Romans 15:4 in Naro 4 Wèé zi gúù zi ncẽe xg'ao góáèa hãa zia góáèa, xgaa-xgaa ta a zi gha ka, nxãasega ta gha Nqarim di zi Tcgãya zi koe guua hãa qáò tcáóan hẽé naka ghùi-ghui-tcáókuan hẽéthẽé koe guu a nqòòan úú ka.
1 Corinthians 12:7 in Naro 7 Wèém khóèm koe i ko Tcom-tcomsam Tc'ẽem di aban tãákase x'áíse, nxãasega ne gha wèé ne khóè ne tsééa xg'ae ka.
Galatians 3:8 in Naro 8 Nqarim di zi Tcgãya zia kò nxãakamaga còoka bóò, Nqari ba gha tãá zi qhàò zi di ne dtcòm̀s koe guu a tchàno ne iise bóò sa, a ba a kò Abrahama ba kámága qãè tchõàn máà, a máá: “Wèé zi qhàò zia gha tsáá koe guu a ts'ee-ts'eekg'aiè,” témé;
Ephesians 4:11 in Naro 11 Aba zi ẽem kò tcg'òóa hãa zia kò c'ẽe xu gha x'áè úú-kg'ao xu ii, xu c'ẽe xu porofiti xu ii, xu c'ẽe xu qãè tchõàn di xu tsa̱i-tsa̱i-kg'ao xu ii, xu c'ẽe xu xg'ae zi di xu kòre-kg'ao xu hẽé naka xgaa-xgaa-kg'ao xu hẽéthẽé ii di zi ii.
Ephesians 5:11 in Naro 11 Káà tc'õo tsééan, ntcùúan-q'oo di méé tu tchõà úú cgoa guu, igaba méé tu cg'ãè e sa x'áí.
2 Timothy 2:25 in Naro 25 Gane ẽe ko ntcoe me ne méém kgàesase x'áè-kg'áḿan máà. C'ẽedaokam gha Nqari ba gane di chìbian koe tcóósekagu ne, ne gha tseeguan q'ãa,
2 Timothy 4:2 in Naro 2 Nqarim dim kg'ui ba méé tsi xgaa-xgaa, naka tsia qgóóa qari me, x'aè zia ga qãè zia kana zia ga x'aè zi tshúù zi i igaba, naka khóè ne tchàno-tchano, naka qaase i ko koe dqàè ne, naka korè ne. Wèé x'aè ka méé tsi qáò tcáóan cgoa xgaa-xgaa ne.
Hebrews 3:7 in Naro 7 Gaa domka méé tu ẽem ko Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba méé a ko máá: “Ncẽe cáḿ ka ẽe tu kòo dòm̀a ba kóḿ
Hebrews 4:12 in Naro 12 Nqarim dim kg'ui ba kg'õèa hãa, a ko tséé khama, a wèé za ga ntcõe-kg'áḿ ntcàum ka kaisase ts'éè me e, a ko khóèan koe qhàea tcãàse, a tcáó sa hẽé naka tc'ẽe ba hẽéthẽé gáòa q'aa, a q'amku-q'oo zi hẽé naka tcgaèan hẽéthẽé q'aa-q'aa, a ba a ko tcáós di cauan hẽé naka tc'ẽe-kg'áḿan hẽéthẽé bóòa tcg'òó.
Hebrews 11:1 in Naro 1 Dtcòm̀ sa ẽe tsi nqòòa hãa zi gúù zi koe tcoman úú si i, naka ẽe hòòse tama zi gúù zi hàna hãa sa q'ãa sa hẽéthẽé e.
2 Peter 1:19 in Naro 19 Ta porofitian dim kg'ui ba úúa hãa, ncẽe tseegukaguèa hãa ba. Qãèse tu gha ko hẽé, ncẽè tcáóa tu tu kò ncẽem kg'uim koe tòó ne, ntcùús qgáìs koe ko x'áà-x'aas lampis khama, i nxãakg'aiga qõò a síí q'uu, Me Q'úú Tco̱nò ba síí tcáóa tu koe x'áíse.