Cross Reference Matthew 7:23 in Naro 23 Ra gha nxãaska tchànose bìrí ne a máá: ‘Ncìísegar c'úù tua, gatu cg'ãè gúù kúrú-kg'ao tu, ke tu Tíí koe tcg'oa!’ témé.
Matthew 7:25 in Naro 25 I túúan hàà, i tshàan cg'oè a tòè, i tc'ãán tc'ãá a i a ẽem nquu ba xàbù, igabagam kò táá cg'áé, qãès tshoa-tshoase-q'oos koem kò tshàoa tòóèa khama.
Matthew 24:24 in Naro 24 Tshúù-ntcõan di xu Kreste xu hẽé naka tshúù-ntcõan di xu porofiti xu hẽéthẽéa gha x'áíse, a kaia zi x'áí zi hẽé naka are-aresa zi gúù zi hẽéthẽé kúrú ke, ẽe nxárá tcg'òóèa ne xu gha ho̱àkagu ka, kgoanase i kòo ne.
Matthew 28:19 in Naro 19 ke xao qõò naka síí nqõóm di zi qhàò zi wèé zi kúrú, naka zi Tiri xgaa-xgaase-kg'aoan kúrú, naka xaoa Xõò ba hẽé, naka Cóá ba hẽé, naka Tcom-tcomsam Tc'ẽe ba hẽéthẽé xu di cg'õèan cgoa tcguù-tcguu ne,
Mark 13:22 in Naro 22 Tshúù-ntcõan di xu Kreste xu hẽé naka tshúù-ntcõan di xu porofiti xu hẽéthẽéa gha x'áíse, a gha x'áí zi hẽé naka are-aresa zi gúù zi hẽéthẽé kúrú, ẽe nxárá tcg'òóèa ne xu gha ho̱àkagu ka, kgoanase i kòo ne.
Luke 6:48 in Naro 48 Khóèm ncẽe gam dim nquu ba ko tshoa-tshoa a tshàom khamam ii, ncẽe ko kaisase nqãaka tshào, a tshoa-tshoa sa nxõ̱án koe tshào ba. A ẽe i ko tòèko tshàan hàà, a ko hàà ẽem nquu ba tcãò igabam ko̱ri tite ba, qãèsem tshàoèa hãa khama.
Luke 13:27 in Naro 27 Igabagam gha xo̱a a máá: ‘C'úù tua ra hãa, a guua tu hãa qgáì ga c'úùa, ke tu tíí koe tcg'oa, gatu wèé tu cg'ãè kúrú-kg'ao tuè,’ témé.
John 10:14 in Naro 14 “Tíí ra qãèr Kòre-kg'ao Ra a, a Ra a Tiri zi ghùu zi q'ana, zi Tiri zi ghùu zi q'ãa Tea,
John 10:27 in Naro 27 Tiri zi ghùu zia ko kg'ui-q'ooa Te kóḿ, Ra q'ãa zia, zi ko xùri Te.
John 13:18 in Naro 18 “Wèéa xao gar nxàe tama, ẽer nxárá tcg'òóa hãa xur q'ana hãa. Igabas ko ncẽe sa Nqarim dis Tcgãyas koe góásea hãa sa nxàea tseegukagu, ncẽe ko máá: ‘Gaam ẽe ko tíí cgoa péréan tc'õó ba tirim cg'õo-kg'ao ba kúrúa hãa,’ témé sa.
Acts 9:14 in Naro 14 Me ncẽeska ncẽe koe kaia xu peresiti xu di qarian úúa, hààm gha qgóó ẽe ko Tsari cg'õèan tcii ne ka,” témé.
Acts 11:26 in Naro 26 A ba a ẽem ko hòò me kaga Antioke koe úú me. Tsara kò Barenabasea tsara Sauloa tsara nxãaska wèém kuri ba hẽé a kerekes di ne khóè ne cgoa xg'ae, a káí ne xgaa-xgaa. Ne kò Nqarim di ne xgaa-xgaase-kg'ao ne Antioke koe tc'ãà a dtcòm̀-kg'ao ne ta ma tciiè.
Acts 15:17 in Naro 17 nxãasega ne gha ẽe qaùa ne khóè ne X'aigam Nqari ba qaa ka, naka wèé ne tãá zi qhàò zi di ne hẽéthẽé e, ncẽe cg'õèa Te ka ko tciiè ne.
Romans 8:28 in Naro 28 Ta q'ana hãa, wèé zi gúù zia ko gane ẽe Nqari ba ncàm̀a hãa ne koe tsééa xg'ae sa, nxãasega i gha qãè ka, gane ẽem nxãakamaga Gam di tc'ẽean koe guu a tciia hãa ne koe.
Romans 8:31 in Naro 31 Kháé ta gha nxãaska ncẽe zi gúù zi ka dùú sa nxàe? Ncẽè Nqarim kò gatá xòè koe hãa ne i gha dìín gatá cgoa x'ãàku?
Romans 9:11 in Naro 11 Nqarim di tciikua ne kaisase cgáé e, i khóèan ko kúrú tsééan cgáé tama. Nqari ba ko Gam di tc'ẽean koe guu a nxárá tcg'òó - ncẽes gúù sa méés qarika tééa mááse sa. Si ko ncẽes gúù sa ncẽe koe x'áíse: qanega tsara cóá tsara ábàè tama cookg'ai koe, a qanega tshúù kana qãè gúù ga kúrú tamas cookg'ai koem kò Nqari ba gatsara ka xõòs Rebeka sa bìrí a máá: “Kaia ba gha cg'áré ba tsééa máá,” témé.
Romans 11:2 in Naro 2 Nqari ba kò Gam di ne khóè ne ncẽe kg'aigam kò q'ana hãa ne táá xguì. C'úùa tu gáé hãa Nqarim dis Tcgãyas ko Elijam ka méé sa? Me ko ma Nqarim cookg'ai koe Iseraele ne ma chìbi-chibi sa, a ko máá:
Romans 12:9 in Naro 9 Ncàm̀ku sa méés tseegu di sa ii. Eẽ cg'ãè ii sa hòre, qgóóa qari ẽe qãè ii sa.
Romans 15:9 in Naro 9 naka gataga ẽe tãá zi qhàò zi di ne gha Nqari ba Gam di cgóm̀kuan domka dqo̱m̀ ka, ncẽe i ma góáèa hãa a ko máá: “Gaa domkar gha tãá zi qhàò zi di ne xg'aeku koe dqo̱m̀ Tsi, a ra a gha cg'õèa Tsi nxáè,” téméè khama,
Romans 15:20 in Naro 20 Wèé x'aèan kar kò ko ẽem Kreste ba q'ãaè tama koer gha qãè tchõàn xgaa-xgaa sa tc'ẽe, nxãasegar gha táá c'ẽem khóèm dis tshoa-tshoas tc'amkg'ai koe guu a tshàoa ghùi ka.
1 Corinthians 1:2 in Naro 2 Tsam ko ncẽes tcgãya sa Korinta koe hànas kerekes Nqarim di sa góá máá. Jeso Krestem domka tu Nqarim di tu khóè tu kúrúèa, a tu a Nqarim ka tciièa Gam khama tu gha ma tcom-tcomsa ii ka. Gatu hẽé naka wèé ne khóè ne wèé qgáì za hàna ne hẽéthẽé tsam ko góá máá, ncẽe X'aigam Jeso Krestem dim cg'õè ba ko tcii ne - gane hẽé naka gatá hẽéthẽé dim X'aiga ba, a tsam a ko máá:
1 Corinthians 3:10 in Naro 10 Nqarim máà tea cgóm̀kuan kar kò tc'ẽegam tshào-kg'aom khama ma tshoa-tshoa sa tshào, me ko c'ẽem khóè ba tc'amkg'aia sa koe tshào. Igaba méém wèém khóè ba q'õésea hãa, ntam ko ma tc'amkg'aia sa koe tshào sa.
1 Corinthians 8:3 in Naro 3 Igabaga khóèm ẽe Nqari ba ncàm̀a ba Nqarim ka q'ãaèa.
2 Corinthians 7:1 in Naro 1 Ncàm̀-ncamsa tuè, ncẽe nqòòkagukuan ta úúa hãa, ke hàà naka ta wèés gúùs ẽe ko gatá di tc'áróan hẽé naka tc'ẽea ta hẽéthẽé cg'uri-cg'uris koe q'ano-q'anose, naka taa tcom-tcomsas kg'õè sa cg'oèase kg'õè, Nqari ba q'áòa hãase.
Galatians 4:9 in Naro 9 Igaba tu ncẽeska Nqari ba q'ana hãa (i ko gataga qaase, nxàer gha a máá: “Nqarim ka tu q'ãaèa hãa,” témé sa), ka tua gha nxãaska ntama ma nqõóm di qarian ncẽe kg'amka, a cgóm̀-cgomsa koe gaicara ka̱bise? A tseegukaga tua gaicara gaan di qãà kg'oana?
Ephesians 2:20 in Naro 20 Gaam nquum dis tshoa-tshoase-q'oo sa x'áè úú-kg'ao xu hẽé naka porofiti xu hẽéthẽé ka kúrúèa hãa, Me Jeso Kreste ba nquum huku dim nxõ̱á Me e.
Ephesians 3:15 in Naro 15 ncẽe nqarikg'ai hẽé naka nqõómkg'ai hẽéthẽé di zi qhàò zi wèé zi cg'õèan máàna hãa ba.
Ephesians 4:17 in Naro 17 Gaa domkar ko wèé tcáóa te cgoa ncẽe gúùan X'aigam cookg'ai koe bìrí tu u a ko máá: Táá méé tu tãá zi qhàò zi di ne khóè ne dis kg'õè sa kg'õè guu, ncẽe cg'ãa-cg'anasea tc'ẽean úúa ne.
Ephesians 4:30 in Naro 30 Táá méé tu Tcom-tcomsam Tc'ẽem Nqarim di ba thõò-xám̀kagu guu, ncẽe tu kò q'õòkuan dis x'áí sa Gam ka tòó cgaeè ba, nxãakg'aigam gha síí kgoarakuan dim cáḿ ba hàà di sa.
Ephesians 5:1 in Naro 1 Ke méé tu Nqarim di tu serè-kg'ao tu ii, ncàm̀-ncamsa tu cóá tu iise,
Colossians 3:5 in Naro 5 Gúù zi ẽe nqõómkg'ai di ii zi méé tu nxãaska x'ooan koe tcãà: cg'áràn hẽé, cg'ãè cauan hẽé, tshúù zi tc'ẽe zi hẽé, cg'ãè tc'ẽean hẽé, naka cẽèan hẽéthẽé e, ncẽe kúrúa mááseèa hãa nqárìan qám̀sea máá di i.
1 Timothy 6:19 in Naro 19 Ncẽem dàòm ka ne gha ko qguùan kúrúa mááse, si gha gane dis tshoa-tshoase-q'oo sa hààkom x'aèm ka qari ii, nxãasega ne gha tseegu dis kg'õè sa qgóóa qari ka.
Titus 2:11 in Naro 11 Nqarim di cgóm̀kua ne x'áísea hãa, a ko wèé ne khóè ne koe kgoarakuan óá.
Hebrews 6:18 in Naro 18 Nqari ba cuiskaga tshúù-ntcõan nxàe tite. I Gam di nqòòkagukuan hẽé naka gaìsean hẽéthẽéa cám̀ sara gúù sara kúrúa ka̱biè tite sara a. Nqarim koe ta bèea síía hãa, qãè qgáì koe ta gha hãa ka. Gam di nqòòkagukuan méé i qarika korè ta a, naka ta gha nxãasega cookg'aia ta koe hãas nqòò sa qgóóa qari.
Hebrews 11:10 in Naro 10 Tshoa-tshoase-q'oo sa úúa hãam x'áé-dxoo bam téé a ko qãà khama, ncẽe gam dim kúrú-kg'ao ba hẽé naka tshào-kg'ao ba hẽéthẽé Nqari ii ba.
1 Peter 1:13 in Naro 13 Tc'ẽea tu kg'ónò, naka qgóósea hãa, naka tua gatu di nqòòan cg'oèase úú cgóm̀kuan koe, ẽe tu gha Jeso Krestem kò x'áíse x'aè ka máàè e.
2 Peter 1:4 in Naro 4 Ncẽem dàòm kam kò kaisase cgáé a kaia zi nqòòkaguku zi máà ta a, nxãasega tu gha gaa zi gúù zi koe guu a Nqarim khama ii ka, a tu a cg'ãè zi tc'ẽe-kg'áḿ zi koe qgóéa tcg'oa, ncẽe nqõómkg'ai koe hàna hãa a ko x'oos koe úú tu u zi.
2 Peter 3:14 in Naro 14 Gaa domka tu, ncàm̀-ncamsa tuè, ẽe tu hãa a ko ncẽe gúùan qãà ka, wèé qaria tu ka kúrú naka tua q'ano ii, naka káà chìbi ii, naka tua Gam cgoa tòókuan úúa hãa.
1 John 2:19 in Naro 19 Gatá koe ne tcg'oara hãa, igaba ne kò gatá di ne tama ne e. Ncẽè gatá di ne kò ii ne ne ga kò qanega gatá cgoa hãa khama. Igaba gane di qõòa nea kò x'áí, cúí-kg'áía ne ga kò gatá di tama sa.
1 John 3:7 in Naro 7 Tiri tu cóá tuè, táá hẽé naka i cúí khóè ga qàe-qae tu u guu. Gaam ẽe ko tchànoan kúrú ba tchàno me e, ẽem ma Gabá ma tchàno ii khamaga ma.
Revelation 2:13 in Naro 13 Q'ana Raa nda koe tu x'ãèa sa: satanam dis ntcõó-q'oos hàna koe e, igaba tu ko Tiri cg'õèan qarika qgóóa, a tu a kò gatu di dtcòm̀an Tíí koe táá ntcoe, Antipasem Tirim tcom-tcomsa iim nxàea-tseegukagu-kg'aom di cáḿan kaga igaba, ncẽe kò satanam x'ãèa hãa koe gatu xg'aeku koe ga cg'õoè ba.
Revelation 3:8 in Naro 8 Gatu di zi tséé zi Ra q'ana. Bóò, cookg'aia tu koer xgobekg'amseam nquu-kg'áḿ ba tòóa, ncẽe cúí khóè ga tcẽekg'am tite ba. Q'ana Raa, cg'áré qarian tu úúa sa. Igabaga tu Tirim kg'ui ba qgóóa qaria, a tu a kò Tirim cg'õè ba táá c'úùse.
Revelation 17:8 in Naro 8 Kg'oo-coam ẽe tsi ko bóò ba kò hànaa, igabam ncẽeska káà me e, a ba a gha hàà chõò-q'oo úú tamam ha̱ém q'oo koe guu a qaò, a gha tcg'oa a síí kaàkaguè. Nqõómkg'ai di ne x'ãè-kg'ao ne, ncẽe gane di cg'õèan nqõóm tshoa-tshoasea koe guu a kg'õèan dis tcgãyas q'oo koe góáè tama ne gha are, gaam kg'oo-coa ba ne ko bóò ne. Hànam kò hãa, igabam ncẽeska káà me e, a gha gaicara hàà khama.
Revelation 21:14 in Naro 14 Me kò xhàrom x'áé-dxoom di ba 12 zi nxõ̱á zi tshoa-tshoas di zi tc'amkg'ai koe tshàoèa, i kò gazi koe 12 cg'õèan hàna, Ghùu-coam di xu x'áè úú-kg'ao xu 12 xu di i.
Revelation 22:4 in Naro 4 Kg'áía ba ne gha bóò, i gha cg'õèa ba còoa ne koe góáse.