Cross Reference Mark 8:38 in Naro 38 Dìím wèém ẽe ko Tíí hẽé naka Tiri kg'uian hẽéthẽé sau-cgaese ba, ncẽes qhàòs cg'áràn hẽé naka cg'ãèan hẽéthẽé dis koe, ba gha thẽé Khóèm dim Cóám ka sau-cgaeseè, ẽem gha ko tcom-tcomsa xu moengele xu cgoa, Xõòm di x'áàn koe hãase hàà ne,” tam méé.
Luke 9:26 in Naro 26 Dìím wèém ẽe ko Tíí hẽé naka Tiri kg'uian hẽéthẽé sau-cgaese ba gha thẽé Khóèm dim Cóám ka sau-cgaeseè, ẽem gha ko Gam di x'áàn koe hẽé naka Xõòm di x'áàn koe hẽé naka tcom-tcomsa xu moengele xu di x'áàn koe hẽéthẽé hãase ko hàà ne.
John 15:27 in Naro 27 Gatu igaba tu gha Tíí ka hàà nxàea tseegukagu, Tíí cgoa tu kò tshoa-tshoases koe ga guu a hãa khama.
John 19:35 in Naro 35 (Khóèm ẽe kò bóò o ba kò nxàea tseegukagu u, si gam dis nxàea tseegukagu sa tseegu si i. Me q'anaa, tseegu sam ko nxàe sa, a ba a ko nxàea tcg'òó o, gatu igaba tu gha thẽé nxãasega dtcòm̀ ka.)
Acts 5:41 in Naro 41 Xu kò qãè-tcaoa hãase xg'aes koe guu a tcg'oa, Jesom di cg'õèan domka xgàraèa ne kò kg'ano xua hãa khama.
Romans 1:16 in Naro 16 Qãè tchõàn domkar sau-cgaekaguè tama, Nqarim di qari i khama, ẽe ko dtcòm̀ wèém gha kgoarase di i, tc'ãà dis ka Juta ne koe, naka gataga Gerika ne koe hẽéthẽé e.
Romans 8:17 in Naro 17 Ncẽè Nqarim di ta cóá ta kò ii, ne ta nxãaska x'aian di ta q'õò-kg'ao ta a, Nqarim di x'aian di ta q'õò-kg'ao ta, Krestem cgoa xg'ae a Nqarim di x'aian q'õòa hãa ta. Igaba méé ta gataga Gam cgoa xg'ae naka xgàraè, naka taa nxãasega Gam di x'áàn koe tcãà.
Romans 8:36 in Naro 36 Ncẽe i ma Nqarim di zi Tcgãya zi koe ma góásea hãa a ko máá: “Tsáá domka ta ko wèém koaba-dàò ba cg'õoè, a ta a ko cg'õoè ko zi ghùu zi khama ma bóòè,” téméè khama.
Romans 9:33 in Naro 33 ncẽe i ma góásea a ko máá: “Q'ãa, nxõ̱á sar ko Sione koe tòó, khóè ne gha kúrú ne tcgàba sa, nxõ̱ám kúrú ne gha ne cg'áé ba; me gha dìím wèém ẽe ko Gam koe dtcòm̀ ba táá sau-cgaekaguè ka,” tam méé.
Romans 16:25 in Naro 25 Nqari ba méém dqo̱m̀mè! Qãè tchõàn ẽer kòo Jeso Krestem ka xgaa-xgaa cgoa gha qari-qari tu u di qarin úúa ba. Xgòre-kg'aisean ncẽea kò c'úùsea hãa tseeguan ga a, ncẽe kò nqáéa hãa kurian káí ka kò chóm̀sea hãa a,
1 Corinthians 1:6 in Naro 6 tchõàs Krestem di sa ncẽeska gatu koe nxàea tseegukaguèa khama.
1 Corinthians 4:9 in Naro 9 Tíí ko bóò kam Nqari ba sixae x'áè úú-kg'ao xae khaokakas téé-q'oo sa máàna hãa, x'oo sa tòóa mááèa xu khóè xu khama ma, wèém nqõó ba tcgáí tòó xaea hãa khama, moengelean ga hẽé naka i khóèan ga hẽéthẽé e.
2 Corinthians 6:7 in Naro 7 naka sixae di kg'uian tseegu di hẽé naka Nqarim di qarian ka hẽéthẽé e. Tchànoan xae ncõo gàba zi khama ma úúa hãa, x'ãà cgoa xae ko o kg'áòm x'õàm xòè di i, naka xgáèa ko máá xaean dxàes x'õàs xòè di hẽéthẽé e.
2 Corinthians 11:23 in Naro 23 Krestem di xu tséé-kg'ao xua? (Temeam khóèm khamar ko ma kg'ui a ko máá:) gaxu kar cgáé ra a, a ra a gaxu ka kaisase tsééa hãa, a ra a gaxu ka káí q'oro qáéèa hãa, a gaxu ka káí q'oro qoaèa, a káí q'oro x'óó ka hẽéa.
2 Corinthians 12:9 in Naro 9 Igabam kò bìrí te a máá: “Tiri cgóm̀kua ne tc'ãò tsia hãa, Tiri qaria ne ko kg'amkan koe cg'oèase x'áíse khama,” témé. Gaa domkar gha tiri kg'amkan koe kaisa qãè-tcaoan cgoa dqo̱m̀se, nxãasega i gha Krestem di qarian tíí koe hãa ka.
Ephesians 3:1 in Naro 1 Ncẽes gúùs domkar kò tíía Paulo ra, Jeso Krestem domka qáéèa hãa ra, gatu tãá zi qhàò zi di tu domka ra... ko máá:
Ephesians 3:13 in Naro 13 Gaa domkar ko dtcàrà tu u, táá tu gha xgàrasean tiri ka xhõen-tcáó sa; gatu domkar ko kúrú u, qãè-tcao tu gha máá a ka.
Ephesians 4:1 in Naro 1 Gaa domkar ko tíí, ẽe X'aigam domka qáéèa ra dtcàrà tu u, qãèse tu gha kg'õè sa, ẽem Nqari ba tcii tua hãas kg'õè sa kg'anoa hãas kg'õè sa.
Ephesians 4:17 in Naro 17 Gaa domkar ko wèé tcáóa te cgoa ncẽe gúùan X'aigam cookg'ai koe bìrí tu u a ko máá: Táá méé tu tãá zi qhàò zi di ne khóè ne dis kg'õè sa kg'õè guu, ncẽe cg'ãa-cg'anasea tc'ẽean úúa ne.
Philippians 1:7 in Naro 7 Tcáóa te koe tu hàna khama i qãèa máá tea, ncẽetar gha ma wèéa tu tc'ẽea máá sa. Wèé tsééan ẽe Nqarim kò Gam di cgóm̀kuan koe máà tea tu kò tíí cgoa xg'aea hãa: qáéèa ra kò hãa ka hẽé, naka Nqarim di qãè tchõà ner ko tééa máána hãa x'aè ka hẽé, naka ẽer kò Nqarim di qãè tchõàn tseegu ii sa x'áía hãa ka hẽéthẽé e.
Philippians 3:10 in Naro 10 Kreste bar q'ãa kg'oana, tẽe-q'ooa ba di qarian ka hẽé, naka Gam di xgàrasean ka hẽéthẽé e. Gam khamar ii kg'oana Gam dis x'oos koe,
Philippians 4:13 in Naro 13 Wèé zi gúù zir gha ẽe ko qari-qari tem cgoa kgoana.
Colossians 1:11 in Naro 11 A xae a ko còrè, wèé qarian cgoa tu gha qari-qariè sa, Gam di qarian x'áàm di koe guua ka, qóḿan xg'aeku koe tu ko qarika téé a tu a qáò tcáó, qãè-tcaoan cgoa.
Colossians 1:24 in Naro 24 Ncẽeskar ko ẽer ko gatu domka xgàraè zi xgàraku-kg'áḿ zi ka qãè-tcao. Eẽ kò Krestem di xgàrakuan koe tcào sar ko tirim cgàam koe guu a cg'oè-cg'oe, Gam dim tc'áróm domka, ncẽe kereke sa ii ba.
1 Thessalonians 3:4 in Naro 4 Eẽ xae ko qanega gatu cgoa hãa ka xae kò x'aèan cookg'ai koe ga bìrí tua hãa, hààko x'aè ka ta gha xgàraè sa, si ncẽe sa kúrúsea, ẽe tu ma q'ana hãa khamaga ma.
1 Timothy 2:6 in Naro 6 ncẽe kò kg'õèa ba máàna hãa ba, wèé ne khóè ne di kg'õèa nem gha x'ámá ka̱bi ka, a kò gatà hẽéan ka qãèm x'aèm ka Nqarim ka nxárá tcg'òóèas x'áí sa ii ba.
2 Timothy 1:12 in Naro 12 Gaa domkagar ko ncẽe zi gúù zi koe xgàrase. Igabar saucgae tama, q'ana ra hãa Dìím koer ko dtcòm̀ sa khama, a tcoman úúa hãa ẽer máàèa hãa sam gha kòre di qari nem úúa sa, me gha nxãakg'aiga síí ẽem cáḿ Jesom ko hàà ba tcãà.
2 Timothy 1:16 in Naro 16 X'aigam Nqari ba méém Onesiforom dim x'áé ba thõò-xama máá, wèé x'aè kam kòo ghùi-ghui tcáó te khama. A kò gataga qáékuan di táùan tiri ka sau-cgaekaguè tama,
2 Timothy 2:3 in Naro 3 Xgàrasean koe sita cgoa hãa, qãèm ncõo-kg'aom Jeso Krestem dim khama ma.
2 Timothy 2:9 in Naro 9 ncẽer ko gaan domka xgàrase e, a gaan domka táùan cgoa qáé a síí qáé-nquuan koe tcãàèa, chìbi-kg'aom khama ma. Igabam Nqarim dim kg'ui ba qáéèa hãa tite.
2 Timothy 2:11 in Naro 11 Ncẽea tcom-tcomsam kg'uim ga me e ncẽe ko máá: “Ncẽè Gam cgoa ta kòo x'óóa hãa ne ta gha gataga thẽé Gam cgoa kg'õè.
2 Timothy 4:5 in Naro 5 Igaba méé tsi tsáá wèés téé-q'oos koe qgóóse, naka tsia xháé zi koe qarika téé, naka tséé-kg'aom qãè tchõàn di ba kúrú, naka tsaris tséés Nqarim di sa qãèse kúrú.
2 Timothy 4:17 in Naro 17 Igabagam kò Nqari ba téé dxùukg'ai te, a qarian máà te, nxãasegam gha Gam dim kg'ui ba tíí koe guu a qãèse nxàeè ka, tãá zi qhàò zi di ne wèé ne gha qãèse kóḿ me ka. Ra kò gàman kg'áḿ-q'oo koe kgoaraè.
1 Peter 1:5 in Naro 5 gatu ncẽe ko dtcòm̀an koe guu a Nqarim di qarian ka qãèse qgóó a kòreè tu, nxãakg'aiga tu gha síí kgoarakuan hòò ka, ncẽe gha còo di xu x'aè xu ka tseegukaga x'áíè e.
1 Peter 4:13 in Naro 13 Igaba méé tu qãè-tcao, ncẽè tu kò ma Krestem kò ma xgàrasea hãa khama ma xgàrases ka, naka tua gha nxãasega Gam dim x'áàm ko x'áíse ka kaisase qãè-tcao.
1 John 4:14 in Naro 14 Ta kò bóòa hãa, a ta a ko nxàea tseegukagu, Abo ba kò Cóáse ba nqõómkg'ai koe tsééa óágara hãa sa, hààm gha Kgoara-kg'ao ba ii ka.
1 John 5:11 in Naro 11 Si ncẽe sa Nqarim ko nxàea tseegukagus ga si i: Chõò tamas kg'õè sam máà taa hãa di sa, si ncẽes kg'õè sa Gam dim Cóám koe hãa.
Jude 1:24 in Naro 24 Nqari ba qarian úúa hãa, qgóó tu um gha, tu táá cg'áé di i. Gatagam qarian úúa hãa, kúrú tu um gha, tu hàà qãè-tcaoan cgoa káà chìbise Gam di x'áàn cookg'aia koe téé.
Revelation 1:2 in Naro 2 Ncẽes tcgãyas koem ko Johane wèé zi gúù zi ẽem ko bóòa hãa zi nxàea tseegukagu: Nqarim di kg'uian hẽé naka Jesom kò nxàea tseegukagu sa hẽéthẽé ka.
Revelation 1:9 in Naro 9 Tíía Johane ra, gatu ka káíkhoe ra, ncẽe ko gatu cgoa xgàrakuan Jesom di xgàraèa ra, a ra a gatu khama Nqarim di x'aian dir khóè ra a. Tíí hẽé naka gatu hẽéthẽé méé ta qáò tcáó ii, naka ta qarika téé. Nqarim dim kg'ui bar xgaa-xgaaa, a ra a Jesom ka nxàea tseegukagua khamar tshàam ka nxa̱ma-nxa̱maèam nqõó-coam Patemose ta ko ma tciièm koe tòóèa.
Revelation 12:11 in Naro 11 Ghùu-coam di c'áòan cgoa hẽé naka Nqarim di kg'uian tseegukaguan ka hẽéthẽé ne tàà mea hãa; a kò gane dis kg'õè sa táá tòóa mááse, igabaga ne kò x'óóan kg'ónòsea máána hãa.
Revelation 19:10 in Naro 10 Ncẽes gúùs kar kò nqàrè-kg'ama ba koe cg'áé, a ra a dqo̱m̀ me. Igabam kò bìrí te a máá: “Táá ẽeta hẽé guu! Tsáá cgoa gar qãà ra a, naka tsáá qõe ga ne cgoa ga hẽéthẽé e, ncẽe ko wèé x'aè ka Jesom ka nxàea tseegukagu ne, ke Nqari ba dqo̱m̀! Jesom di nxàea tseegukagua nea Tc'ẽem ka kúrúèa, porofitam gha sa ke,” témé.