1 Peter 2:23 in Naro 23 Eẽm kò cóèè kam kò táá cóèkuan ka̱bia máá ne, a ba a kò ẽem kò xgàraè ka táá bìrí ne, ka̱bisem gha a hàà xgàra ne sa, igabam kò ẽe ko tchànose xgàra Mem koe máàse.
Other Translations King James Version (KJV) Who, when he was reviled, reviled not again; when he suffered, he threatened not; but committed himself to him that judgeth righteously:
American Standard Version (ASV) who, when he was reviled, reviled not again; when he suffered threatened not; but committed `himself' to him that judgeth righteously:
Bible in Basic English (BBE) To sharp words he gave no sharp answer; when he was undergoing pain, no angry word came from his lips; but he put himself into the hands of the judge of righteousness:
Darby English Bible (DBY) who, [when] reviled, reviled not again; [when] suffering, threatened not; but gave [himself] over into the hands of him who judges righteously;
World English Bible (WEB) Who, when he was cursed, didn't curse back. When he suffered, didn't threaten, but committed himself to him who judges righteously;
Young's Literal Translation (YLT) who being reviled -- was not reviling again, suffering -- was not threatening, and was committing himself to Him who is judging righteously,
Cross Reference Matthew 27:39 in Naro 39 Ne ẽe kò ko gaa koe nqáé ne cg'ãèse kg'ui cgoa Me, a nxã̱a-nxa̱nan tcúú
Mark 14:60 in Naro 60 Me kaiam peresiti ba hàà a gaxu xg'aeku koe téé, a Jeso ba tẽè a máá: “C'ẽe gúù ga Tsi gáé xo̱a tama? Ncẽe tsara khóè tsara ko Tsáá ka nxàe sa gáé dùú saà?” témé.
Mark 15:29 in Naro 29 Ne ẽe kò ko dàòm cgoa nqáé ne khóè ne cóè Me, a ne a nxa̱a-nxa̱na tcúú a máá: “Eheè, Tsáá koma ko tempele ba ko̱be, a nqoana cáḿan q'oo koe tshào me Tsi Tsia,
Luke 22:64 in Naro 64 a xu a qáé tcgáí Me, a tẽè Me a máá: “Porofita naka bìrí xae e, dìína ko xg'áḿ Tsi sa?” témé.
Luke 23:9 in Naro 9 Me Herote káí zi tẽè-kg'áḿ zi tẽè Me, igabam kò Jeso ba táá xo̱a me.
Luke 23:34 in Naro 34 Me kò Jeso ba máá: “Aboè, qgóóa máá ne, c'úùa ne hãa dùú sa ne ko kúrú sa ke,” témé. Gam di qgáía ne xu kò cgúúan ntcòo ka q'aa-q'aaku.
Luke 23:46 in Naro 46 Me kò Jeso ba kaiam dòm̀ cgoa q'au a máá: “Aboè! Tiri tc'ẽea ner ko tshàu q'ooa Tsi koe tcãà,” témé. A ba a ncẽe sam ko kg'uia xg'ara ka còo di sa sónòa tcg'òó.
John 8:48 in Naro 48 Xu Juta xu xo̱a Me a máá: “Tseegu tama xae gáé kò hãa ncẽe xae kòo máá: ‘Samaria di Tsi i, a Tsi a dxãwa tc'ẽean úúa hãa,’ témé ka,” témé.
John 19:9 in Naro 9 a ba a ka̱bise a gaicara nquum q'oo koe tcãà, a Jeso ba tẽè a máá: “Nda koe Tsi guua?” témé. Igabam kò Jeso ba táá cúí xo̱a ga kúrú.
Acts 4:29 in Naro 29 Ke ncẽeska X'aiga Tsi Nqari Tseè, gane di q'aekagukuan koe tòón tcgáí, naka Tsia Tsari ta qãà ta di tcáóan ghùi-ghui, naka ta Tsarim kg'ui ba kgoarasea hãase xóé naka kg'ui,
Acts 7:59 in Naro 59 Eẽ xu hãa a ko Stefane ba nxõ̱á zi cgoa xgàrùbe kam kò Nqari ba tcii a máá: “X'aiga Tsi Jeso Tseè, tirim tc'ẽe ba séè,” témé.
Acts 8:32 in Naro 32 Eẽm khóè ba kòo ncẽem tceem Nqarim dis Tcgãyas dim koe nxárá, ncẽe kò ncẽeta ma góáèa a ko máá: “Ghùu-coam khamam kò ma cg'õoku dis qgáìs koe chùia úúè, a ba a kò nqoo-nqoosase ko dqòmmèm ghùu-coam khama ma táá xgobekg'am kg'áḿ.
Acts 9:1 in Naro 1 Eẽ x'aè kam kò Saulo qanega tcg'aì-tcaoa, a X'aigam Nqarim di ne xgaa-xgaase-kg'ao ne cg'õo kg'oana, khamam kò kaiam peresitim koe síí,
Acts 17:31 in Naro 31 Cáḿ bam tòóa hãa, Gam kam gha nqõó ba bóò q'oo a Gam nxárá tcg'òóa hãam Khóèm cgoa xgàra me ba khama. Ncẽe sa tseegu si i sam wèé ne khóè ne x'áía hãa, x'ooan koe ghùia ba ka.
Romans 2:5 in Naro 5 Igaba tsari qari tcúúan hẽé naka tcóóse tamas tcáós tsari sa hẽéthẽé domka tsi ko Nqarim di xgóàn xg'ae-xg'ae cgaese, Nqarim di xgóàn dim cáḿ ka, ncẽe i gha Gam di xgàrakuan tchàno hàà x'áíse ba.
Ephesians 6:9 in Naro 9 Gaxao x'aiga xaoè, gane koe gataga hẽé, naka xgáèkuan tòóa dìbi, q'ana hãase X'aigam gane di, a gataga gatu di ba nqarikg'ai koe hàna sa, ncẽe tãákase khóèan qgóó tama ba.
2 Thessalonians 1:5 in Naro 5 Wèé zi ncẽe zia ko Nqarim di xgàrakua ne tchàno o sa x'áí, tu gha gazi domka Nqarim di x'aian kg'anoa hãa, ncẽe tu gaan domka xgàrasea hãa a.
2 Timothy 1:12 in Naro 12 Gaa domkagar ko ncẽe zi gúù zi koe xgàrase. Igabar saucgae tama, q'ana ra hãa Dìím koer ko dtcòm̀ sa khama, a tcoman úúa hãa ẽer máàèa hãa sam gha kòre di qari nem úúa sa, me gha nxãakg'aiga síí ẽem cáḿ Jesom ko hàà ba tcãà.
2 Timothy 4:8 in Naro 8 Ncẽe koe guus kar tààa ra hãa dis cábá sa tòóa mááèa, tchànos kg'õè sar kg'õèa hãa khama. X'aigam tchànoan dim Xgàra-kg'ao ba gha Jesom ko hààm cáḿ ka máà te si; igabagam tíí cúí ra máà sia hãa tite, a gha wèé ne ẽe qhúím gha ka hãa a ko ncàm̀kuan cgoa qaa Me ne thẽé máà si.
Hebrews 12:3 in Naro 3 Gaam ncẽe kò chìbi-kg'ao ne di ntcoekuan domka ncẽeta noo thõòan q'oo koe qáò tcáóse hãa ba. Gabá méé tu tc'ẽe-tc'ẽese, naka tua gha nxãasega táá ta̱u naka xhõen-tcáó guu.
1 Peter 3:9 in Naro 9 Táá méé tu chìbi sa chìbis cgoa suruta ka̱bi guu, kana cóèku sa cóèkuan cgoa ka̱bi guu; igaba méé tu ts'ee-ts'eekg'aikuan cgoa ka̱bi i; gaan domka tu tciièa hãa ke, nxãasega tu gha ts'ee-ts'eekg'aikuan q'õò ka.
1 Peter 4:19 in Naro 19 Gaa domka méé ne, ẽem ma Nqari ba tc'ẽea khama ko ma xgàrase ne, tcom-tcomsam Kúrú-kg'ao ba máàse, naka nea qãèan kúrú cgoa còoka qõò.
Revelation 19:11 in Naro 11 Ra kò nqarikg'aian bóò i xgobekg'amsea, kar kò q'úúm bìi ba bóò, Me kò gam dim qábì-kg'ao ba Tcom-tcomsa a Tseegu ii ba ta ko ma tciiè. A ba a kòo gataga tchànoan cgoa gúù zi bóò a ncõoan kúrú.