1 Peter 2:12 in Naro 12 Eẽta ne ko ma tãá zi qhàò zi di ne cg'ãè zi gúù zi ko kúrú tu khóè tu khama ma tshúù kg'uian gatu ka kg'ui igaba méé tu gatu gane xg'aeku koe qãèse kg'õè, naka ne nxãasega gatu di zi qãè zi tséé zi bóò, naka Nqari ba ẽem gha ko hààm cáḿ ka x'áàkagu.
Other Translations King James Version (KJV) Having your conversation honest among the Gentiles: that, whereas they speak against you as evildoers, they may by your good works, which they shall behold, glorify God in the day of visitation.
American Standard Version (ASV) having your behavior seemly among the Gentiles; that, wherein they speak against you as evil-doers, they may by your good works, which they behold, glorify God in the day of visitation.
Bible in Basic English (BBE) Being of good behaviour among the Gentiles; so that though they say now that you are evil-doers, they may see your good works and give glory to God when he comes to be their judge.
Darby English Bible (DBY) having your conversation honest among the Gentiles, that [as to that] in which they speak against you as evildoers, they may through [your] good works, [themselves] witnessing [them], glorify God in [the] day of visitation.
World English Bible (WEB) having good behavior among the nations, so in that which they speak against you as evil-doers, they may by your good works, which they see, glorify God in the day of visitation.
Young's Literal Translation (YLT) having your behaviour among the nations right, that in that which they speak against you as evil-doers, of the good works having beheld, they may glorify God in a day of inspection.
Cross Reference Matthew 5:11 in Naro 11 Ts'ee-ts'eekg'aièa tua, ncẽè khóèan kòo nco̱i tu u, a ko xgàra tu u ne, a ko Tíí domka wèé zi gúù zi cg'ãè zi tshúù-ntcõase gatu ka nxàe ne.
Matthew 5:16 in Naro 16 Gatu di x'áàn méé i gatà iim dàòm ka khóè ne cookg'ai koe x'áà, naka ne gha nxãasega gatu di qãè tsééan bóò, naka nea gatu dim Xõòm nqarikg'ai koe hàna ba dqo̱m̀.
Matthew 9:8 in Naro 8 Eẽ zi ko khóè ne di zi xg'ae zi ncẽes gúù sa bóò, ka ne kò q'áòs ka tcãàè, a ne a Nqari ba dqo̱m̀, ncẽe kò ẽeta ii qarian khóèan máà ba.
Matthew 10:25 in Naro 25 Tc'ãòa i hãa, xgaa-xgaase-kg'aom ga gaam dim xgaa-xgaa-kg'aom khama ii sa, me qãà ba gaam ka q'õòsem khama ii. X'áém dim tcúúm kò ko Belesebule ta ma tciiè ne, ne gha gaam x'áém di ne nxãaska ntama cg'ãèse tciiè!
Luke 1:68 in Naro 68 “Dqo̱m̀mè méém X'aigam Nqarim Iseraele di ba, Gam di ne khóè ne koem hààraa a ba a ko hàà kgoara ne ke.
Luke 6:22 in Naro 22 Ts'ee-ts'eekg'aièa tua, ncẽè khóèan kò hòre tua hãa ne, a ko gaan xg'aeku koe xhàiagu tu u ne, a ko cóè tu u ne, i ko Khóèm dim Cóám domka cg'õèa tu cg'ãès gúùs khama ma aaguè ne.
Luke 19:44 in Naro 44 Góḿankg'ai koe ne gha xàbùa qáú tsi, tsáá hẽé naka cóáa tsi hẽéthẽé e. A ne a tsáá koe cúís nxõ̱ás ga sa c'ẽes tc'amkg'ai koe guua hãa tite, táá tsi kò Nqarim ko hàà cgae tsim x'aè ba bóòa tcg'òó khama,” tam méé.
Acts 15:14 in Naro 14 Simone ba ko nxàe, me ma Nqari ba ma tãá zi qhàò zi di ne ma kg'aia dàra hãa sa, gaa zi koem gha cg'õèa ba domka khóè ne nxárá tcg'òóa mááse ka.
Acts 24:5 in Naro 5 “Ncẽem khóè ba ta ko bóò me ghã̱àku-kg'ao me e, a ba a ko wèém nqõóm koe wèé ne Juta ne qg'áì. A ba a gataga Nasareta dis xg'aes dim tcúú me e.
Acts 24:13 in Naro 13 Gataga xu cuiskaga qãèse x'áí tsi tite, chìbi-chibia xu kò ko máá tes gúù sa.
Acts 25:7 in Naro 7 Eẽm ko Paulo hàà ka xu ko Jerusalema koe guua xu Juta xu hàà tééa nxa̱ma-nxa̱ma me, a káí zi chìbi zi qóḿ zi tcee cgae me, ncẽe tseegukagu tama xu hãa zi.
Romans 12:17 in Naro 17 Táá c'ẽem khóèm cg'ãèan kúrúa máá tua ba cg'ãèan cgoa ka̱bia máá guu. Eẽ wèém khóèm koe qãè iis koe méé tu tcãà tc'ẽe.
Romans 13:13 in Naro 13 Hàà naka ta qãèm dàòm ka qgóóse, cáḿs di x'áàn q'oo koe hãa ne khóè ne khama ma, ẽe kaisase ko tc'õó, a ko kg'áà ne hẽé, naka cg'áràn ko kúrú a káà qgóóse-q'oo ne hẽé, naka mẽéku a tau di ii ne hẽéthẽé ka tamase.
Romans 15:9 in Naro 9 naka gataga ẽe tãá zi qhàò zi di ne gha Nqari ba Gam di cgóm̀kuan domka dqo̱m̀ ka, ncẽe i ma góáèa hãa a ko máá: “Gaa domkar gha tãá zi qhàò zi di ne xg'aeku koe dqo̱m̀ Tsi, a ra a gha cg'õèa Tsi nxáè,” téméè khama,
1 Corinthians 14:25 in Naro 25 i gha tchõàn ẽe tcáóa ba koe chóm̀sea a tchàa koe tcg'oa. Me gha ncẽem dàòm ka kg'áía ba cgoa cg'áé, a Nqari ba dqo̱m̀, a nxàe a máá: “Tseeguan kagam Nqari ba gatu xg'aeku koe hãa,” témé.
2 Corinthians 1:12 in Naro 12 Ncẽea sixae ko dqo̱m̀se cgoas ga si i: sixae di tcáóa ne chìbi-chibi xae e tama, igaba i ko nxàea tseegukagu, ncẽem nqõóm koe xae tcom-tcomsan hẽé naka Nqarim di q'ano-tcáóan hẽéthẽé cgoa kg'õèa hãa sa. Gatu cgoa xae ko hãa ka xae kò kaisase káí-kg'aise ncẽeta ma kg'õèa hãa, nqõóm ko ma tc'ẽe khama tamase, igaba Nqarim di cgóm̀kuan koe guu a.
2 Corinthians 8:21 in Naro 21 Tchàno zi gúù zi kúrú sa xae bìrísea hãa khama. Nqarim tcgáí q'oo koe cúí tamase, igaba khóèan tcgáí q'oo koe ga hẽéthẽé e.
2 Corinthians 13:7 in Naro 7 Igaba xae ko Nqari ba còrè, táá tu gha c'ẽe gúù cg'ãè ga kúrú sa. Khóè ne gha bóò, kúrúa bóòku sa xae tààa hãa sa domkar ncẽes gúù sa kg'ui tama, igaba xae ko tc'ẽe, ẽe tchàno ii sa tu gha kúrú sa, ẽeta xae ga ma sixae tààèa hãa khama ii igaba.
Ephesians 2:3 in Naro 3 Gataga ta kò wèéa ta ga gane khama ii, a kòo gatá di cgàan ko tc'ẽe sa xùri, a kòo cgàa ba hẽé naka tc'ẽean hẽéthẽé ko tc'ẽe zi gúù zi kúrú, a kò gatà iim dàòm ka ncìísega kg'õèa ta q'oo koe Nqarim ka xgóà-cgaekuan tééa máána hãa ta khóè ta a, c'ẽe ne khóè ne khamaga ma.
Ephesians 4:22 in Naro 22 Ncìí cauan gatu dis kg'õès kg'aiakas di méé tu aagu, ncóó-kg'áḿ zi ncẽe ko ho̱àkagu tu u zi ka ko cg'ãè-cg'ãeè e.
Philippians 1:27 in Naro 27 Igaba kaisase ko qaase sa, kg'õèa tu di kg'óòan méé i Krestem di qãè tchõàn kg'anoa hãa. Hàà ra ga ko hàà bóò tu u, kana ra ga káà ra a igaba méér kóḿ, kg'õè-q'ooa tua qarika cúím tc'ẽem koe hàna sa, tu ko gataga qãè tchõàn di dtcòm̀an koe cúís tcáós cgoa qarika tséé sa.
Philippians 2:15 in Naro 15 naka tua gha nxãasega káàn chìbi naka q'ano ii, qãè tu cóá tu Nqarim di tu iise, tshúù caus qhàòs ho̱àra hãas xg'aeku koe. Gane xg'aeku koe méé tu x'áà, nqarikg'ai di tco̱nòan khama ma,
Philippians 4:8 in Naro 8 Còo dis ka, tíí qõe ga tuè: tc'ẽea tu méé tu cg'oè-cg'oe qãè zi gúù zi hẽé naka dqo̱m̀kuan kg'anoa hãa zi gúù zi hẽéthẽé cgoa: wèé zi gúù zi tseegu di zi hẽé, naka wèé zi dqo̱m̀mè ko zi gúù zi hẽé, naka wèé zi tchàno zi gúù zi hẽé, naka wèé zi gúù zi q'ano zi hẽé, naka wèé zi ncàm̀-ncamsa zi gúù zi hẽé, naka wèé zi gúù zi qãè zi iise ko nxàeè zi hẽéthẽé cgoa.
1 Thessalonians 4:12 in Naro 12 Naka tua gha nxãasega c'ẽe ne khóè ne ka tcommè, naka tua táá c'ẽe khóèan dtcãàsea hãa guu.
1 Timothy 2:2 in Naro 2 X'aigan ga hẽé naka wèéan ẽe tc'amaka hàna zi téé-q'oo zi dian ga hẽéthẽé méé i còrèa mááè, naka ta gha nxãasega kgàea hãas kg'õès tòókuan di sa kg'õè, Nqari-tcáóase naka qãè qgóósean úúase, wèé zi qgáì zi kg'õèa ta di zi koe.
1 Timothy 4:12 in Naro 12 Táá hẽé naka i khóèan cg'áré tsi i domka ntcoe tsi guu, igaba méé tsi dtcòm̀-kg'ao ne koe x'áí sa ii, kg'ui-kg'áḿa tsi ka hẽé, qgóóse-kg'áḿa tsi ka hẽé, ncàm̀kuan x'áía tsi ka hẽé, dtcòm̀a tsi ka hẽé, naka q'ano-tcáóse kg'õèa tsi ka hẽéthẽé e.
Titus 2:7 in Naro 7 Wèés gúùs qãès kúrú koe méé tsi x'áí sa ii. Tsari xgaa-xgaan koe méé tsi x'áí, tcáóa tsi qãè e sa, naka wèé tcáóa tsi cgoa gúùan kúrúan ka hẽéthẽé e.
Hebrews 13:5 in Naro 5 Kg'õèa tu méé i marian ncàm̀ koe tòósea hãa guu, igaba méé tu wèés gúùs ẽe tu úúa hãa sa qãè-tcaoa máá. Nqari ba kò máá: “Cuiskagar guu tsia hãa tite; a Ra a gataga cuiskaga aagu tsia hãa tite,” témé ke.
Hebrews 13:18 in Naro 18 Còrèa máá xae e, tcáóa xae q'oo koe xae tcoman úúa hãa chìbian xae bóòse tama di i, a xae a ko wèé qgáì koe xae gha qãès kg'õè sa kg'õè sa tc'ẽe ke.
James 3:13 in Naro 13 Dìí ba tc'ẽega baa, a ba a ko kóḿa q'ãa gatu xg'aeku koe? Gam di kg'õèan qãè ka méém x'áí, gam di tsééa ne ko cg'áré-cg'aresean cgoa kúrúè sa, tc'ẽean cgoa hẽéthẽé e.
1 Peter 3:1 in Naro 1 Khóè saoè, gaam dàòm cúím kaga méé sao gasao di xu khóè xu máàse. Ncẽè cúí-kg'áía xu ga kò Nqarim dim kg'ui ba dtcòm̀ tama ne, xu ga nxãaska káà kg'uise gaxu di zi khóè zi di kg'óòan ka kúrúè a dtcòm̀,
1 Peter 3:16 in Naro 16 Igaba méé tu qám̀sean hẽé naka tcomkuan hẽéthẽé cgoa ncẽe gúùan kúrú, naka tchàno tcáóan úúa hãa, nxãasega ne gha dùús wèés cg'ãès ẽe ne ko gatu ka kg'uis koe, ẽe ko Krestem koe qãèse kg'õèan gatu di ka ko kg'ui ne, saucgae ka.
1 Peter 4:11 in Naro 11 Ncẽè c'ẽem khóèm kò kg'ui ne méém Nqarim di kg'uian ko kg'uim khóèm khama ma kg'ui. C'ẽem khóèm kò tséé ne méém Nqarim máà mea qarian cgoa tséé, nakam gha nxãasega Nqari ba wèé zi qgáì zi koe dqo̱m̀mè, Jeso Krestem koe. Gam koe méé i chõò tamase dqo̱m̀kuan hẽé naka qarian hẽéthẽé hãa. Amen.
1 Peter 4:14 in Naro 14 Krestem dim cg'õèm domka tu kò cóèè ne tu ts'ee-ts'eekg'aièa hãa, Tc'ẽem x'áàm di ba hẽé naka Nqarim di ba hẽéthẽéa gatu koe hãa khama.
2 Peter 3:11 in Naro 11 Kháé nxãaska, ncẽè wèés gúùs kò ko hàà ncẽem dàòm ka cg'õoè, ne méé tu nxãaska gatu mta ii tu khóè-x'õà tuas gúù saà? Gatu dis kg'õè sa méés tcom-tcomsa ii naka tu Nqari-tcáóa hãa tu khóè tu ii,