Romans 3:25 in Nadeb 25 Ta T'aah P'op Hagä Do an'oo wät, ër wë P'op Hagä Do kawajããn do ër hyb n'aa tabahoop hyb n'aa, ër hyb n'aa tadajëp hyb n'aa kä. Baad ër bahado däk hỹỹ kä P'op Hagä Do matym gó, ër hyb n'aa Jesus dajëp ër ky dahé bä. Tii da P'op Hagä Do wén d'oo, baad had'op sahõnh hẽ tamoo wät doo, tametëëh hyb n'aa. P'op Hagä Do sa hã tahyb n'aa b'aah do hyb n'aa, Kristo kajaa do pooj jé dooh tabaaj bä nesaa do ramoo bok do mabaj.
Other Translations King James Version (KJV) Whom God hath set forth to be a propitiation through faith in his blood, to declare his righteousness for the remission of sins that are past, through the forbearance of God;
American Standard Version (ASV) whom God set forth `to be' a propitiation, through faith, in his blood, to show his righteousness because of the passing over of the sins done aforetime, in the forbearance of God;
Bible in Basic English (BBE) Whom God has put forward as the sign of his mercy, through faith, by his blood, to make clear his righteousness when, in his pity, God let the sins of earlier times go without punishment;
Darby English Bible (DBY) whom God has set forth a mercy-seat, through faith in his blood, for [the] shewing forth of his righteousness, in respect of the passing by the sins that had taken place before, through the forbearance of God;
World English Bible (WEB) whom God set forth to be an atoning sacrifice{or, a propitiation}, through faith in his blood, for a demonstration of his righteousness through the passing over of prior sins, in God's forbearance;
Young's Literal Translation (YLT) whom God did set forth a mercy seat, through the faith in his blood, for the shewing forth of His righteousness, because of the passing over of the bygone sins in the forbearance of God --
Cross Reference John 6:47 in Nadeb 47 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hã ỹ ky dah'eeh do redëb had'yyt da hỹ pong jé, P'op Hagä Do pa.
John 6:53 in Nadeb 53 Ti m' Jesus ky hadoo: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do dab bë nawëë bä, ta majyyw bë neëg bä, dooh bë haja bä hỹ pong jé bë nu kajäg bä P'op Hagä Do pa.
Acts 2:23 in Nadeb 23 Ti né hẽ Jesus ran'oo däk do bë moo gó, p'ooj ub P'op Hagä Do h'yyb däng do hadoo né hẽ. Ti né hẽ Jesus bë daj'ëëp doo, bë epëëm däk doo. Ajyy P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do ky nadah'eeh do bë mejũũ repëëm däk.
Acts 3:18 in Nadeb 18 Tii da né hẽ takaja däk P'op Hagä Do an'oo bä, ta pooj jé sahõnh hẽ ta ky n'aa rod raher'oot do paa Kristo ky n'aa hã. Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Doo, ahoop mä da dajëb, raher'oot paah.
Acts 4:28 in Nadeb 28 P'ooj ub maky däng do paa hadoo doo da né hẽ rabad'oo.
Acts 13:38 in Nadeb 38 —Ti hyb n'aa wakãn haa, —näng mäh —baad ỹ karẽn bë heen n'aa nyy däk hahỹ ỹ her'oot do bë hã: Jesus dajëp do hyb n'aa, taganä wät do hyb n'aa, P'op Hagä Do awug hõm da sahõnh hẽ nesaa do ji h'yyb tym gó hanäng doo.
Acts 17:30 in Nadeb 30 P'ooj ub P'op Hagä Do hyb n'aa mabaan hõm tii da ji adoo bä. Hỹỹ kä ti dooh. Hỹỹ kä tamejũũ sahõnh hẽ badäk hahỹ haw'ããts hẽ habong do reréd hõm nesaa doo, ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä.
Romans 2:4 in Nadeb 4 Bë makyys apäh tak'ëp P'op Hagä Do ky enyym do bë wë, ji tahyb n'aa b'aah doo? Dooh tagah'ood bä bë hã, bë wë tawén ky enyym, ta wë bë h'yy kawareem hyb n'aa paawä ta hã bë h'yy ka'eeh hyb n'aa kä?
Romans 3:23 in Nadeb 23 Sahõnh hẽ né hẽ ramoo boo däk nesaa doo. Dawëë sahõnh hẽ rababoo däk tak'ëp baad hadoo do mahä̃nh, sa hã P'op Hagä Do anoo do paawä.
Romans 3:26 in Nadeb 26 Ta T'aah P'op Hagä Do wén n'oo däk, baad had'op sahõnh hẽ tamoo wät doo, tametëëh hyb n'aa hỹỹ kä. Baad ub né hẽ P'op Hagä Doo. Ti hadoo, baad rabahado padëëk na-ããj hẽ ta matym gó tan'oo bä, Jesus hã h'yy ka'eeh doo.
Romans 4:1 in Nadeb 1 Taw'ããts hẽ ër hyb n'aa newë nyy da Abaraãm, ãã Isaraéw buuj wahë makũũh, baad hado däk paa P'op Hagä Do matym gó.
Romans 5:1 in Nadeb 1 Ti hyb n'aa kä, baad ër bahado däk do hyb n'aa kä P'op Hagä Do matym gó ta hã ër h'yy ka'eeh do hyb n'aa, P'op Hagä Do najiis ër bahado däk hỹỹ kä. Dooh ta majĩĩ ër hado boo bä. Ër Wahë N'aa Jesus Kristo hyb n'aa tii.
Romans 5:9 in Nadeb 9 Hỹỹ kä, baad ër bahado däk do hyb n'aa P'op Hagä Do matym gó, Kristo ër hyb n'aa tadajëp do hyb n'aa, baad né hẽ ër da ted'ëëp nesaa do hã ji taky n'aa etyy do mahä̃nh.
Romans 5:11 in Nadeb 11 P'op Hagä Do ãã j'aa etsë, Jesus Kristo ër Wahë N'aa hyb n'aa. Jesus Kristo hyb n'aa né hẽ P'op Hagä Do najiis ër bahado däk. Ta hyb n'aa, dooh P'op Hagä Do majĩĩ ër do boo bä.
Colossians 1:20 in Nadeb 20 P'op Hagä Do karẽn na-ããj hẽ, ta T'aah hyb n'aa, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä hanäng doo, badäk hahỹỹ bä habong doo, hỹ pong jé hanäng do na-ããj hẽ baad tabahadoo p'aa hẽnh ta wë, baad ub p'aa hẽnh sahõnh hẽ rababok hyb n'aa ta wë kä. Ta najiis rabahado padëëk tan'oo bä ta T'aah majyyw hyb n'aa, b'aa kajatsëk do hã tadajëp do hyb n'aa.
1 Timothy 1:15 in Nadeb 15 Te hub né hẽ hahỹỹh, taw'ããts hẽ ji ky daheeh: Kristo Jesus ewäd hyng ër mahang, nesaa do moo bok do tabed'ëëp hyb n'aa nesaa do mahä̃nh. Ta ti nesaa do moo heb'ook do sa bahä̃nh baad nadoo do paa ỹỹh.
Hebrews 9:5 in Nadeb 5 Ta hood P'op Hagä Do ky n'aa enooh do rahyb n'aa esee do hood n'aa jó rabab'ëëh kabaj'aa do këg enäh do heen n'aa kerubĩm ramaneëënh doo. Ta ti ganahaang gó P'op Hagä Do hejój kametëëh. P'op kerubĩm këg ragadabëëh, p'op naa sa këg me rajasuu hyb n'aa ta ty gatsë. Ta tii bä, ta ty gatsë jó, P'op Hagä Do awug hõm nesaa do Isaraéw buuj ramoo bong doo. Hỹỹ kä, babä ỹ erih do hã, dooh né paawä tahaja bä sahõnh hẽ ta ti hedoo do ky n'aa bë ỹ maher'ood bä,
Hebrews 9:14 in Nadeb 14 Tii d' tahadoo do hyb n'aa, tak'ëp ta bahä̃nh Kristo majyyw ër h'yyb tabenäm nesaa do ji moo wät do dajëb hanoo do mahä̃nh, P'op Hagä Do hedëb had'yyt do wë ër moo bok hyb n'aa kä. P'op Hagä Do Sahee hawäd had'yyt do hejój gó ta daaj hẽ Kristo kan'oo däk P'op Hagä Do hã tadajëp noo gó. Dooh nesaa pé ta hã.
Hebrews 9:25 in Nadeb 25 Dooh hajõõ nuu me hỹ pong jé P'op Hagä Do matym gó Kristo ajëë suun bä ta daaj hẽ takan'oo däk hyb n'aa, sa ky n'aa rod wahë n'aa Rewi panaa rabahed'oo doo da. Sét ta baab kenäh had'yyt hẽ sa mas'ãã majyyw me rabahej'ëëh tii, P'op Hagä Do kahesé do tób n'aa gawakõ tak'ëp ta wë kasëëw däk doo gó.
Hebrews 10:4 in Nadeb 4 Tii d' tawén hadoo, dooh né hẽ booj yb aj'yy majyyw haja bä, dooh kabara majyyw haja bä nesaa do ji h'yyb gó hanäng do tado hõm bä.
Hebrews 10:19 in Nadeb 19 Hỹỹ kä wakãn haa hedoo doo, Jesus majyyw hyb n'aa neỹỹm doo gó ër hajaa ër ajëë p'ëë hadoo ta gawakõ tak'ëp P'op Hagä Do wë kasëëw däk do hadoo doo gó. P'op Hagä Do matym gó ër hajaa ër ahõm bä had'yyt hẽ ỹ hanäng péh.
Hebrews 11:7 in Nadeb 7 Tah'yy ka'eeh do hyb n'aa Nowéh tatamaa jat marakate, ta ỹỹm, ta taah, ta taah ä̃j raked'ëëp do hood n'aa. Marakate tatamaa jat Nowéh P'op Hagä Do maher'oot jawén paa bä sa pooj jé hana do ranahapäh nä doo. Nowéh h'yy ka'eeh doo, ta metëë n'aa ta wób sa hã. Nesaa do hã ta wób raky n'aa kety däk, Nowéh h'yy ka'eeh doo da rah'yy kana'eeh do hyb n'aa. Ji h'yy ka'eeh do hyb n'aa né hẽ baad ji bahado däk P'op Hagä Do matym gó. Ti hyb n'aa, tah'yy ka'eeh do hyb n'aa baad Nowéh wén hado däk ta matym gó.
Hebrews 11:14 in Nadeb 14 Sa häj n'aa pan'aa hes'oos do tii, ta ti hedoo do her'oot doo.
Hebrews 11:17 in Nadeb 17 Abaraãm P'op Hagä Do metyy noo gó, taju paawä ta t'aah Isak P'op Hagä Do wë. Tii d' tawén doo paawä, baad P'op Hagä Do hã tah'yy ka'eeh do hyb n'aa. Isak, sét had'os do ta t'aah Abaraãm aju paawä, hahỹỹ da paawä P'op Hagä Do ky hadoo paa ta hã: “Isak hanaa da a panaa heh'äät.”
Hebrews 11:39 in Nadeb 39 Baad ub ta ti sahõnh hẽ P'op Hagä Do hã, ta hã rah'yy ka'eeh do hyb n'aa. Ti hadoo né hẽ, dooh paa ragado bä sa hã P'op Hagä Do ky n'aa eno däk do paah.
1 Peter 1:18 in Nadeb 18 Tii da ỹ karẽn bë babok, bë hapäh do hyb n'aa ny hadoo doo me bë P'op Hagä Do bedëëb wät bë wahë makũ hanaa bë gadoo do daap ji bawät do mahä̃nh. Ta säm hahänh doo me, k'ããts tëg gabarëëh doo me, k'ããts tëg hawak doo me nado bë tabedëëb wät.
1 John 1:10 in Nadeb 10 “Dooh nesaa do ỹ moo wäd bä” ji ky hado bä, P'op Hagä Do noo kanesa, ji hanäng pé tii. Dooh tii bä ji h'yyb tym gó ta kyyh awäd bä.
1 John 2:2 in Nadeb 2 Jesus dajëp ër hyb n'aa. Nesaa do ër moo bok do säm tadajëp, P'op Hagä Do awug hõm hyb n'aa nesaa do ër hã hanäng doo. Dooh ër hyb n'aa had'yyt tado bä tadajëp. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do sa hyb n'aa na-ããj né hẽ tadajëp.
1 John 4:10 in Nadeb 10 Hahỹ heh'äät kamahä̃n doo: Dooh ji tado bä P'op Hagä Do ji kamahä̃n doo. P'op Hagä Do ti ji takamahä̃n. Ta T'aah tamejũũ wawẽẽ hẽ tadajëp hyb n'aa ji hyb n'aa, nesaa do ër moo bok do säm, nesaa do ji h'yyb tym gó hanäng do tabawug hõm hyb n'aa ta T'aah majyyw me.
Revelation 5:9 in Nadeb 9 Tii bä kä, papuuj ky n'aa kä rejäm kän, B'éé T'aah hã rama ejäm doo. Hahỹỹ da sa kyyh: “Õm né ti radaj'ëëp do paah. A majyyw me ta säm mets'ẽẽ hõm P'op Hagä Do wë, ajyy, ỹỹj sahõnh hẽ panaa uuh, ajyy, ỹỹj sahõnh hẽ sa kyyh her'oot do uuh, sahõnh hẽ häj n'aa babuj uuh, sahõnh hẽ né hẽ badäk hahỹỹ bä habong do uuh. A karapee mabag'ããs do rabahado padëëk man'oo bä, P'op Hagä Do ër h'yy kaha'eeh do wë ramoo bok, ta hã rahyb n'aa jew'yyk man'oo bä. Badäk hahỹỹ bä rabag'ããs da man'oo bä. Ti hyb n'aa, õm né ti tak'ëp hyb n'aa jawyg däk doo, kapõõs do hã kerih do magado däk hyb n'aa, ta ky n'aa jaw'yyk do heen n'aa ta hã ketsaa do mabado hõm hyb n'aa”, näk sa kyyh.
Revelation 13:8 in Nadeb 8 Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ bä habong doo, sa häd kanerii däk do edëb had'yyt hẽ gadoo do heen n'aa hã raj'aa etsë da tabanas'aa. B'éé T'aah, badäk hahỹỹ bä tadu dahäng noo gó naa P'op Hagä Do h'yyb däng do tadajëp hyb n'aa, ta ti ti ji edëb had'yyt do heen n'aa danäh.
Revelation 20:15 in Nadeb 15 Ta tii bä radewäts bëënh sahõnh hẽ sa häd kanerih do edëb had'yyt do gadoo do heen n'aa hã.