Revelation 2:9 in Nadeb 9 Ỹ hapäh bë hã rarahejãã doo. Ỹ hapäh bë kas'uut. Bë kasuud né paawä, bë h'yyb gó ti anäng hajõng baad hadoo doo. Ỹ hapäh Judah buuj wób bë raky n'aa rejãã doo, nesaa do bë ky n'aa ranoo doo. Judah buuj sa noo né paawä, dooh karapé haa heh'äät rado bä tii. Nesaa Do Yb karom né tii.
Other Translations King James Version (KJV) I know thy works, and tribulation, and poverty, (but thou art rich) and I know the blasphemy of them which say they are Jews, and are not, but are the synagogue of Satan.
American Standard Version (ASV) I know thy tribulation, and thy poverty (but thou art rich), and the blasphemy of them that say they are Jews, and they art not, but are a synagogue of Satan.
Bible in Basic English (BBE) I have knowledge of your troubles and how poor you are (but you have true wealth), and the evil words of those who say they are Jews, and are not, but are a Synagogue of Satan.
Darby English Bible (DBY) I know thy tribulation and thy poverty; but thou art rich; and the railing of those who say that they themselves are Jews, and are not, but a synagogue of Satan.
World English Bible (WEB) "I know your works, oppression, and your poverty (but you are rich), and the blasphemy of those who say they are Jews, and they are not, but are a synagogue of Satan.
Young's Literal Translation (YLT) I have known thy works, and tribulation, and poverty -- yet thou art rich -- and the evil-speaking of those saying themselves to be Jews, and are not, but `are' a synagogue of the Adversary.
Cross Reference Matthew 4:10 in Nadeb 10 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ahõm mahǟnh ỹỹ, Nesaa Do Yb! —näng mäh. —Hahỹỹ da P'op Hagä Do kyy kerih doo: “Jããm hẽ P'op Hagä Doo, bë hagã n'aa, bë wehëë. Jããm hẽ ta ti bë hyb n'aa jew'yyk, bë ky daheeh”, näng kerih doo —näng mä Jesus.
Luke 4:18 in Nadeb 18 “Hã ỹ P'op Hagä Do Sahee banäng. Ỹ tasëëw hõm tsyt hẽ, P'op Hagä Do Panyyg Hanäm Do kasuud is do sa hã ỹ maher'oot hyb n'aa. Ỹ tamejũũ ỹ bed'ëëp hyb n'aa ta wób moo gó naa. Ỹ tamejũũ ty temah do ỹ matym nä padëëk hyb n'aa. Ỹ tamejũũ tak'ëp rarejãã do ỹ bed'ëëp hyb n'aa sa moo gó naa, rabahõm hyb n'aa.
Luke 6:20 in Nadeb 20 Ti m' ta ma matëg wë Jesus ty däng, ti m' taky hadoo sa hã: —P'op Hagä Do ky n'aa edëng bëëh, kas'uut doo, P'op Hagä Do bag'ããs do karapee bë bahadoo do hyb n'aa.
Luke 12:21 in Nadeb 21 Ti m' Jesus ky hado kän sa hã: —Ti hadoo né kä ta ti tak'ëp sa wak'ããb hyb n'aa h'ũũm do hã, P'op Hagä Do dooh rahyb n'aa es'ee bä —näng mä Jesus.
Luke 22:65 in Nadeb 65 Hajõng nä m' sa kyyh, raky n'aa rejãã doo.
John 16:33 in Nadeb 33 Ta ti P'op Hagä Do Sahee ky n'aa bë ỹ wén maher'ood wät, h'yyb nyyw gó bë babok hyb n'aa, si ỹỹ séd bë h'yyb hedoo do hyb n'aa. Badäk hahỹỹ hã bë ahoop né da nesaa doo. Ti hado né paawä, bë h'yy gadeja da, badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do hã h'yy kana'eeh do hã ỹ j'aa ketsë do hyb n'aa.
Acts 14:22 in Nadeb 22 Ti m' ramabaaj nä me, panang buuj Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã baad raky n'aa edëë däk, ranerét hyb n'aa Jesus hã rah'yy ka'eeh doo. Baad rabaher'oot ratsebé hyb n'aa. Hahỹỹ d' mä na-ããj hẽ ramaher'oot sa hã: “Hajõng né da ji ahoop P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji bahadoo hyb n'aa.”
Acts 26:11 in Nadeb 11 Hajõõ nuu me jé pad'yyt hẽ tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do basooh hẽnh ỹ bahõm paah, ỹ rejãã hyb n'aa Jesus hã h'yy ka'eeh do sa mahang habong doo. Ỹ rejãã doo me ỹ karẽn né paawä Jesus hã raky n'aa rejãã. Tak'ëp né hẽ ỹ kawajããn paa sa wë. Ti hyb n'aa ỹ bahõm panang s'ee hẽnh, Judah buuj häj n'aa tanadoo hẽnh, ỹ rejãã hyb n'aa t'ĩĩ hẽnh —näng mäh.
Romans 2:17 in Nadeb 17 Bë m' Judah buuj, bë wób sa nooh. Mosees ky n'aa jaw'yyk do hã bë daap yyp. P'op Hagä Do bë hapäh do hyb n'aa bë h'yy kasab'ee.
Romans 2:28 in Nadeb 28 Ta ti ỹ wén her'oot, dooh Judah buuj heh'äät ji do bä P'op Hagä Do matym gó, jããm hẽ j'ooj madäk doo me Judah buuj rabahed'oo doo da ji bad'oo do hyb n'aa. Ti hadoo P'op Hagä Do karapee ji hado däk do heen n'aa heh'äät do hã: Dooh j'ooj madäk doo me ji masuuj noo byyh kahõk do tado bä tii.
Romans 5:3 in Nadeb 3 Ti hyb n'aa had'yyt nado ër tsebé. Baad nadoo do ër ahob bä, ër tsebé na-ããj hẽ. Ër hapäh, baad nadoo do ji ahoop doo, nayyw hẽ ji h'yy ganajëë hõm tan'oo bä.
Romans 8:35 in Nadeb 35 Jaa g'eeh hajaa Kristo ër takamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn bä? Ji ahoop doo, baad nadoo do ji wë kajaa doo, ji rarejãã doo, ji asaah doo, ji saroor tamah doo, ä̃m n'aa näng doo, ji radaj'ëëp do na-ããj hẽ, dooh tabad'op hẽ tahaja bä Kristo ër takamahä̃n do mahä̃nh ër tetyn bä.
Romans 9:6 in Nadeb 6 Hỹỹ kä, Isaraéw buuj mahang hajõk raganadoo do hyb n'aa Jesus, dooh takaja bä g'eeh sa hã P'op Hagä Do ky n'aa enooh doo, Jesus raganadoo do metëëh apäh? Dooh. Tii d' bë edoo manäh. P'op Hagä Do moo wät né hẽ sa hã taky däng doo. Bë hyb n'aa newë hahỹỹh: Dooh sahõnh hẽ Isaraéw buuj panaa, Isaraéw buuj heh'äät rado bä P'op Hagä Do hã, dooh sahõnh hẽ P'op Hagä Do karapee rado bä.
Romans 12:12 in Nadeb 12 Baad hadoo do bë gadoo da ta jawén bë bahapäh do hyb n'aa, taw'ããts hẽ h'yyb tsebee gó bë aboo had'yyt hẽ. Taw'ããts hẽ h'yyb jawyg gó bë gadoo baad nadoo do bë ahob bä. Bë eréd manä bë ky n'aa etsẽẽ doo.
2 Corinthians 6:10 in Nadeb 10 H'yy katón n'aa näng né paawä, ãã tsebee had'yyt hẽ. Ãã kasuud its né paawä, hajõk do hã ãã banoo hajõng baad hadoo doo. Dooh né paawä ãã wë hanäng péh, ti anyy had'yyt hẽ P'op Hagä Do karẽn do ãã wë.
2 Corinthians 8:2 in Nadeb 2 Tak'ëp nesaa do rahob né paawä, tak'ëp ratsebé. Tak'ëp ratsebé do hyb n'aa tak'ëp ramasa sa wë hanäng doo me. Tak'ëp rabetsëëh, kasuud its né paawä.
2 Corinthians 8:9 in Nadeb 9 Taw'ããts hẽ paawä ta wób bë masaa, bë hapäh do hyb n'aa nyy da ër Wahë N'aa Jesus Kristo bad'oo do paah. Taky enyym do hyb n'aa ji wë, sahõnh hẽ ta wë anyy wäd né paawä, kasuud is tabahado däk bë hyb n'aa, tak'ëp baad hadoo do bë wë tabanyy däk hyb n'aa kä P'op Hagä Do matym gó.
1 Thessalonians 3:4 in Nadeb 4 Bë mahang ãã babok noo gó, hajõõ nuu me bë ãã maher'oot ji da rarejãã Jesus hã ji h'yy ka'eeh do hyb n'aa. Ãã her'oot do paa ta ti bë hã, ta ti né kä.
2 Thessalonians 1:6 in Nadeb 6 Baad ub P'op Hagä Do anoo da sahõnh hẽ sa hã ta säm. Baad ub P'op Hagä Doo. Dooh tesõõts hõm bä. Tarahejãã da bë hã rejãã doo.
1 Timothy 1:13 in Nadeb 13 P'ooj ub ta hã ỹ ky n'aa rejã né paawä, ta karapee ỹ no n'aa maso né paawä, ỹ rejã né paawä sa hã, Jesus Kristo ỹ tat'yyd mehĩĩn, dooh ta hã ỹ h'yy kae nä bä do hyb n'aa, dooh ỹ h'yy ganyy nä bä P'op Hagä Do t'aah tado bä do hyb n'aa.
1 Timothy 6:18 in Nadeb 18 Mamejõ wekãp do sa hã, baad hadoo doo, masa doo, sa wë hanäng doo me ramoo bong hyb n'aa. Taw'ããts hẽ hajõng do sa mo haj'aa taw'ããts hẽ hadoo doo. Taw'ããts hẽ wë bedoh do ramasa.
James 2:5 in Nadeb 5 Wakãn haa ỹ kamahä̃n doo, bë maa newë hahỹ ỹ her'oot doo: P'op Hagä Do asëëw hõm badäk hahỹỹ hã habong do sa hã kas'uut doo, baad ub Jesus Kristo hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa, P'op Hagä Do bag'ããs do karapee rabahadoo hyb n'aa, ta hã kamahä̃n do sa hã P'op Hagä Do ky n'aa enooh do paah.
Revelation 2:2 in Nadeb 2 Ỹ hapäh sahõnh hẽ bë moo bok doo. Tak'ëp P'op Hagä Do wë bë moo bok ỹ hapäh. H'yy ganajëng doo me bë gadoo bë ahoop do ỹ hapäh. Dooh bë gado bä bë mahang nesaa do moo heb'ooh do ỹ hapäh. Bë metä wät, ỹ hapäh, nanäng ajyy daap men'yyh doo, ‘Kristo mejũũ do ãã’, hanäk doo. Daap ti ramenyyh bë hapëë däg kän.
Revelation 3:9 in Nadeb 9 Nesaa Do Yb karom hã kä, Judah buuj wób noo kanesa doo, Judah buuj sa daaj hẽ rakamaneëëj né paawä karapé haa heh'äät nadoo do ỹ anoo da bë pooj jé rabehyy b'ëëh tũũ bë raweh'ëëh hyb n'aa, bë ỹ kamahä̃n né hẽ rabahapäh hyb n'aa.
Revelation 3:17 in Nadeb 17 Hahỹỹ da bë kyyh, ‘Ãã ma enäh. Sahõnh hẽ ti anäng ãã wë, ãã karẽn doo. Dooh hyb n'aa ta see ãã karẽn péh’, näk bë kyyh. Tii d' né paawä bë h'yyb, dooh bë h'yy kadawuung bä tak'ëp baad nado né bëëh, tak'ëp kasuud is do ji t'yyd mehĩĩn do hadoo bëëh. Dooh bë h'yy kadawuung bä, bë ty temah do hadoo. Nu meby n'aa näng bë babok doo, saroor tamah do ta si n'aa hẽ hawät do hadoo bëëh!
Revelation 7:14 in Nadeb 14 Ti ỹ ky gadoo: “Dooh ỹ hapëë bä. Õm ti hapäh, hyb n'aa jawyk doo”, näng ỹ ta hã. Ti hã ỹ taky hadoo: “Ti ti nanäng tak'ëp rabahoop noo gó hahob bong do paah. Sa saroor rahetsyyd bong, hewak sa saroor ran'oo bä B'éé T'aah majyyw hyb n'aa”, näng.