Matthew 9:13 in Nadeb 13 Taw'ããts hẽ baad bë hyb n'aa newë nyy da P'op Hagä Do hanäng pé hahỹỹ da ta kyy kerih doo gó taher'oot do hã: “Dooh rama ejuu do had'yyt hẽ tado bä ti ỹ karẽn doo. Ỹ gahëën sa hã, rat'yyd mehĩĩn sa da hadoo doo”, näng kerih doo. Ti m' Jesus ky hado kän: —Dooh ỹ ahyy bä hỹ pong jé naa P'op Hagä Do karẽn doo da habok red'oo do ỹ naëënh hyb n'aa. Ỹ ahyng, nesaa do moo heb'ooh do ỹ naëënh hyb n'aa.
Other Translations King James Version (KJV) But go ye and learn what that meaneth, I will have mercy, and not sacrifice: for I am not come to call the righteous, but sinners to repentance.
American Standard Version (ASV) But go ye and learn what `this' meaneth, I desire mercy, and not sacrifice, for I came not to call the righteous, but sinners.
Bible in Basic English (BBE) But go and take to heart the sense of these words, My desire is for mercy, not offerings: for I have come not to get the upright, but sinners.
Darby English Bible (DBY) But go and learn what [that] is -- I will have mercy and not sacrifice; for I have not come to call righteous [men] but sinners.
World English Bible (WEB) But you go and learn what this means: 'I desire mercy, and not sacrifice,' for I came not to call the righteous, but sinners to repentance."
Young's Literal Translation (YLT) but having gone, learn ye what is, Kindness I will, and not sacrifice, for I did not come to call righteous men, but sinners, to reformation.'
Cross Reference Matthew 3:2 in Nadeb 2 Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Edaa däk hỹ pong jé hawät do ji tabag'ããs doo. Ti hyb n'aa bë eréd hõm nesaa doo, P'op Hagä Do wë bë h'yy kawareem hyb n'aa —näng mä Jowãw kyyh.
Matthew 3:8 in Nadeb 8 Taw'ããts hẽ pooj jé bë metäh te hub tado bä nesaa do bë eréd hõm bä. Bë metäh hanäm do bë moo bok do hã.
Matthew 4:17 in Nadeb 17 Ti m' ti noo gó Jesus du do däk tamaher'oot sahõnh hẽ sa hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Edaa däk hỹ pong jé hawät do ji tabag'ããs doo. Ti hyb n'aa bë eréd nesaa doo, P'op Hagä Do wë bë h'yy kawareem hyb n'aa —näng mä Jesus kyyh.
Matthew 11:20 in Nadeb 20 Ta wób sa panang bä tapehuuj wät do bahǟnh Korasĩn, Betsaj-Da häd enäh doo bä Jesus pehuuj wät. Ti hado né paawä dooh rah'yy kawereem bä ta ti panang häd enäh do buuj. Ti hyb n'aa Jesus ky n'aa tapaa mä sa hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh:
Matthew 12:3 in Nadeb 3 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Dooh bë ner'ood bä g'eeh nyy da ër wahë makũ Dawi bad'oo, tii, ta hataa rabas'aah bä?
Matthew 12:5 in Nadeb 5 Dooh bë ner'ood bä g'eeh ër ky n'aa jaw'yyk do hã, P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa ky n'aa? Saab hã ramoo bok né paawä ta tób n'aa yt hã, dooh P'op Hagä Do ky n'aa tapa bä sa hã. P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh doo, rahajaa Saab hã ramoo boo bä.
Matthew 12:7 in Nadeb 7 Hahỹỹ da P'op Hagä Do kyyh: “Dooh rama ejuu do had'yyt tado bä ti ỹ karẽn doo. Ỹ gahëën sa hã rat'yyd mehĩĩn sa da hadoo doo”, näng kerih doo. Bë hapëë bä paawä nyy d' tahanäng pé ta tii, dooh daap hẽ bë ky n'aa ety bä paawä nesaa do hã moo nahadoo doo. Dooh daap hẽ bë ky n'aa ety bä paawä ma matëk ỹỹ.
Matthew 18:10 in Nadeb 10 Ti m' Jesus ky hadoo: —Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Ee hỹ pong jé hawät do wë had'yyt hẽ rahajaa rakajaa ããs, hahỹ hyb n'aa sakog is do sa hagã n'aa. Ti hyb n'aa bë ty n'aa gesyyg manä hahỹ hyb n'aa sakog is do seeh.
Matthew 19:4 in Nadeb 4 Ti m' Jesus ky hadoo: —Dooh bë ner'ood bä g'eeh P'op Hagä Do kyy kerih do hã, nyy da sahõnh hẽ tadu dahäng noo gó P'op Hagä Do aj'yy ỹỹnh daheeh tapehuunh?
Matthew 21:28 in Nadeb 28 Ti m' Jesus eaanh sa hã: —Nyy d' bë hã hahỹ panyyg? —näng mäh. —Ti awät aj'yy pawóp hẽ taah näng doo. Ta see pé noo gó wah'ëëh hadoo do hã tamejũũ sa joom uwa häd näng do mahang tamoo wät hyb n'aa ta ti noo gó.
Matthew 21:42 in Nadeb 42 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Dooh noo gó g'eeh bë ner'ood bä hahỹ P'op Hagä Do kyy kerih doo? “Pä tób n'aa tehem'aa do raty n'aa ges'yyk doo, hỹỹ kä pä ta ba n'aa, mesoo n'aa däg. Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do mo haj'aa né tii. Taw'ããts hẽ ër hã tii”, näng kerih doo —näng mäh.
Matthew 22:31 in Nadeb 31 —Dejëp do genyyh doo kä, dooh bë ner'ood bä hahỹ bë hã P'op Hagä Do her'oot doo?
Mark 2:17 in Nadeb 17 Ti m' reaanh do Jesus maa napäh bä, panyyg gó taky gadoo: —Nahëë temah doo, dooh rahõm bä mediko wë. Nahëë enäh do ti hah'ũũm ta wë. Dooh ỹ ahyy bä hỹ pong jé naa P'op Hagä Do karẽn doo da habok red'oo do ỹ naëënh hyb n'aa. Ỹ ahyng, nesaa do moo heb'ooh do ỹ naëënh hyb n'aa —näng mä Jesus kyyh Pariséw sa hã.
Mark 12:26 in Nadeb 26 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Dejëp do genyyh doo kä, dooh bë ner'ood bä Mosees mo haj'aa kerih do hã, b'aa kadoo do panyyg n'aa gó, ji ganä wäd do ky n'aa? —näng mäh. —Tii gó naa P'op Hagä Do ber'oot Mosees hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: “Abaraãm hagã ỹỹh, Isak hagã ỹỹh, Jakóh hagã ỹỹh”, näng mäh.
Luke 5:32 in Nadeb 32 Dooh ỹ ahyy bä hỹ pong jé naa P'op Hagä Do karẽn doo da habok red'oo do ỹ naëënh hyb n'aa. Ỹ ahyng, nesaa do moo heb'ooh do ỹ naëënh hyb n'aa, nesaa do raberéd hõm hyb n'aa, P'op Hagä Do hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä —näng mä Jesus kyyh, Pariséw sa hã.
Luke 10:26 in Nadeb 26 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Ny hadoo P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do hã takerih ti ky n'aa? —näng mäh. —Nyy da ta hã maner'oot doo? —Jesus eaanh mäh.
Luke 15:3 in Nadeb 3 Ti m' Jesus baher'oot panyyg sa hã:
Luke 19:10 in Nadeb 10 —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ ahyng babä ỹ besoos hyb n'aa, ỹ bed'ëëp hyb n'aa ta s'ee hẽnh habong do paa P'op Hagä Do mahǟnh —näng mä Jesus kyyh.
Luke 24:47 in Nadeb 47 Kristo ky gabuuj sahõnh hẽ häj n'aa babuuj sa hã rabaher'ood hõm da hahỹ ky n'aa: P'op Hagä Do awug hõm da sahõnh hẽ nesaa do ji moo wät do paah, ta hã ji h'yy kawareem bä. Jerusarẽnh bä naa da radu doo raher'ood hõm doo —näng mä Jesus.
John 10:34 in Nadeb 34 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Hahỹỹ da P'op Hagä Do her'oot paa sa hã, bë ky n'aa jaw'yyk do hã takerih: “P'op Hagä Do hadoo bëëh.”
Acts 2:38 in Nadeb 38 Ti m' Peed ky hadoo: —Taw'ããts hẽ bë h'yy kawareem P'op Hagä Do wë. Taw'ããts hẽ Jesus Kristo häd gó bë ranu gemuun hõm, ta ti heen n'aa. Tii da nesaa do bë h'yyb tym gó hanäng do P'op Hagä Do awug hõm da. Tii bä da tanoo da ta Sahee bë hã —näng mäh.
Acts 3:19 in Nadeb 19 Ti hyb n'aa, taw'ããts hẽ bë t'yyd kamehĩĩn bë bad'oo do hã. Bë h'yy kawareem, P'op Hagä Do hã bë h'yy ka'eeh, nesaa do bë h'yyb tym gó hanäng do tabawug hõm hyb n'aa, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do bë tah'yyb en'yym hyb n'aa,
Acts 5:31 in Nadeb 31 P'op Hagä Do wehëë däk tii. Hỹ pong jé tabasëëk tan'oo bä. P'op Hagä Do hub hẽnh tabasooh ta sii sahõnh hẽ tabag'ããs hyb n'aa tan'oo bä. Ji h'yyb tym dëëb tabahadoo P'op Hagä Do an'oo bä, P'op Hagä Do hã Isaraéw buuj rah'yy kawereem hyb n'aa Jesus an'oo bä, nesaa do sa h'yyb gó hanäng doo tabasog hõm hyb n'aa.
Acts 11:18 in Nadeb 18 Ti m' ramaa napäh bä m' Peed her'oot doo, dooh m' ranabuuj gedo boo bä kä. Ti m' radu doo P'op Hagä Do raj'aa etsë. Hahỹỹ da m' sa kyyh: —Judah buuj nadoo do hã na-ããj hẽ P'op Hagä Do anoo ta hã rah'yy kawapëën, ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa, edëb had'yyt do ragadoo hyb n'aa kä P'op Hagä Do pa —näk mä sa kyyh.
Acts 17:30 in Nadeb 30 P'ooj ub P'op Hagä Do hyb n'aa mabaan hõm tii da ji adoo bä. Hỹỹ kä ti dooh. Hỹỹ kä tamejũũ sahõnh hẽ badäk hahỹ haw'ããts hẽ habong do reréd hõm nesaa doo, ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä.
Acts 20:21 in Nadeb 21 Judah buuj, Judah buuj nadoo do sa hã na-ããj hẽ ỹ baher'oot nesaa do raberéd hõm hyb n'aa, P'op Hagä Do hã rah'yy kawereem hyb n'aa, Jesus, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa.
Acts 26:18 in Nadeb 18 mamaher'oot hyb n'aa sa hã. Ty temah do hadoo, gadagyp do hadoo doo gó habok do hadoo tii. Ỹ karẽn mabaher'oot sa hã këh ỹ n'aa, rah'yy kadaw'uuh hyb n'aa, gadagyp do hadoo doo gó ranaboo bong hyb n'aa, Nesaa Do Yb manejõ wät hyb n'aa sa hã, P'op Hagä Do karẽn doo da rababok hyb n'aa, ta bag näng hẽnh hadoo gó rababoo däk hyb n'aa, hã ỹ rah'yy ka'eeh hyb n'aa, nesaa do sa h'yyb tym gó hanäng do ỹ bawug hõm hyb n'aa. Tii bä da P'op Hagä Do karapee, hã ỹ rah'yy ka'eeh do hyb n'aa tsyt hẽ ta wë tasëëw hõm do rabahado padëëk hyb n'aa da”, näng Jesus kyyh hã ỹỹ.
Romans 2:4 in Nadeb 4 Bë makyys apäh tak'ëp P'op Hagä Do ky enyym do bë wë, ji tahyb n'aa b'aah doo? Dooh tagah'ood bä bë hã, bë wë tawén ky enyym, ta wë bë h'yy kawareem hyb n'aa paawä ta hã bë h'yy ka'eeh hyb n'aa kä?
Romans 3:10 in Nadeb 10 Tii da né hẽ takerii däk P'op Hagä Do kyy kerih do hã: “Dooh baad hawät pé P'op Hagä Do karẽn doo da!
1 Corinthians 6:9 in Nadeb 9 Nepäh bë hã, dooh P'op Hagä Do gado bä tabag'ããs bä nesaa do moo heb'ooh doo? Bë kawad'ii manä da. Ta patug nadoo do sii, ta ỹỹm nadoo do sii he'ỹỹh doo, kabarii hã h'yy ka'eeh doo, ta patug h'yyb rejãã doo, ta ỹỹm h'yyb rejãã doo, aj'yy ỹỹnh ked'oo do ta see aj'yy tagadoo doo, aj'yy, aj'yy sii he'ỹỹh doo,
1 Timothy 1:13 in Nadeb 13 P'ooj ub ta hã ỹ ky n'aa rejã né paawä, ta karapee ỹ no n'aa maso né paawä, ỹ rejã né paawä sa hã, Jesus Kristo ỹ tat'yyd mehĩĩn, dooh ta hã ỹ h'yy kae nä bä do hyb n'aa, dooh ỹ h'yy ganyy nä bä P'op Hagä Do t'aah tado bä do hyb n'aa.
2 Timothy 2:25 in Nadeb 25 Taw'ããts hẽ kaja hẽ denaa hẽ rama metëëk sa hã ganen'aak doo. Nepäh P'op Hagä Do h'yyb wareem bä, baad hadoo do ky n'aa rabahapäh, raky daheeh hyb n'aa.
2 Peter 3:9 in Nadeb 9 Dooh P'op Hagä Do hyb n'aa p'eed bä taky däng do tamoo wät hyb n'aa, ta wób red'oo. Tii d' nado. P'op Hagä Do ky däng do tawén kanajaa nä, bë tahyb n'aa b'aah do hyb n'aa. Dooh né takarẽn bä gawatsik péh. Takarẽn sahõnh hẽ rah'yy kawereem, ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa paawä.