Matthew 6:2 in Nadeb 2 —Ti hyb n'aa kas'uut do matym n'aa mabanoo bä, magamehǟ manä torõm-bet, õm ramanatakëë hyb n'aa, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da panang tyw n'aa bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, sa hã ta wób raj'aa etsë hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me né hẽ ragado däk ta säm. Dooh ragado wäd bä hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Other Translations King James Version (KJV) Therefore when thou doest thine alms, do not sound a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have their reward.
American Standard Version (ASV) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may have glory of men. Verily I say unto you, They have received their reward.
Bible in Basic English (BBE) When then you give money to the poor, do not make a noise about it, as the false-hearted men do in the Synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Truly, I say to you, They have their reward.
Darby English Bible (DBY) When therefore thou doest alms, sound not a trumpet before thee, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, so that they may have glory from men. Verily I say unto you, They have their reward.
World English Bible (WEB) Therefore when you do merciful deeds, don't sound a trumpet before yourself, as the hypocrites do in the synagogues and in the streets, that they may get glory from men. Most assuredly I tell you, they have received their reward.
Young's Literal Translation (YLT) whenever, therefore, thou mayest do kindness, thou mayest not sound a trumpet before thee as the hypocrites do, in the synagogues, and in the streets, that they may have glory from men; verily I say to you -- they have their reward!
Cross Reference Matthew 5:18 in Nadeb 18 Baad bë ỹ maher'oot. Wë, badäk hahỹ hëëj bawät nä bä, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do dooh tagawatsig bä. Dooh ta bód had'os pé gawatsik péh, sahõnh hẽ ta hã kerih do kametëëh bä kä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 6:5 in Nadeb 5 —Bë ky n'aa ets'ẽẽ bä, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da bë adoo manä da. Panang tyw n'aa kajatsëk bä, hajõk do rababok bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã na-ããj ti ragen'aak raky n'aa etsẽẽ rabë bä, ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me ragado däk ta säm. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:16 in Nadeb 16 Ti m' Jesus ky hadoo: —P'op Hagä Do bë weh'ëëh hyb n'aa bë kas'aah bä, bë metä manä bë h'yy gajëng doo, j'ooj madäk doo me habok doo, ky ken'yym do gó habok do rabahed'oo doo da. Ta ti rah'ỹỹt sa mamets rakas'aah ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hed'oo doo, sa hã raj'aa etsë doo me, ragado däk ta säm sahõnh hẽ. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 7:5 in Nadeb 5 J'ooj madäk do ti a h'yyb. Mado nä pooj jé b'aa haeh do a matym gó hakëë doo. Tii bä da mabahapäh baad ub mabado hõm hyb n'aa a da hadoo do matym gó hatu do b'aa hyyj —näng mäh.
Matthew 15:7 in Nadeb 7 J'ooj madäk doo me ky ken'yym do bëëh! Baad né paa hahỹ P'op Hagä Do ky n'aa rod Isajas häd näng do kyyh bë ky n'aa:
Matthew 16:3 in Nadeb 3 Bäp paah, “Ti awät da bah'ood. Adoos da”, näk bë kyyh, tabahiin do hyb n'aa naëng pooh. Bë h'yy genä né paawä naëng hadoos do heen n'aa hã, banäm do heen n'aa hã wë hã kametëëh doo, dooh bë h'yy genä bä da hẽ ta heen n'aa bë hã kametëëh do hã.
Matthew 22:18 in Nadeb 18 Jesus hapäh mä sa h'yyb nesaa doo. Ti m' taky hadoo sa hã: —J'ooj madäk doo me ky ken'yym do bëëh! Hëd n'aa tii da bë ke'aanh, këh ỹ hyb n'aa ỹ bë no n'aa maso paawä? —näng mäh.
Matthew 23:6 in Nadeb 6 Ratsebé do tä n'aa noo gó, ragen'aak ky n'aa etsëëh do rabahetonh bä ratooj bä. Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä ragen'aak ratooj bä hyb n'aa jewyk do rabahetonh bä.
Matthew 23:13 in Nadeb 13 Ti m' Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do hã, Pariséw hã na-ããj hẽ Jesus ky hadoo: —Baad nado bë hã Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo. Baad nado bë hã Pariséw. J'ooj madäk do ky ken'yym do bëëh! —näng mäh. —Bë gatsë hỹ pong jé hawät do bag'ããs doo, ta bag'ããs do karapee ta wób ranadoo hyb n'aa. Bëëh, dooh bë karẽn bä tabag'ããs do karapee bë do bä. Jé karẽn do hã bë gatsë sa mahǟnh.
Matthew 24:51 in Nadeb 51 Tii bä tak'ëp da ta kariw n'aa rejã kän da. Tanoo da ta kaser n'aa paa ahoop j'ooj madäk doo me, ky ken'yym doo gó habok do nesaa do rabahoop doo da. A'oot da tii bä. Sa tëg kamegëëj däk da tii bä tak'ëp nesaa do rahoop do hyb n'aa —näng mä Jesus takajaa do pooj jé ky n'aa hã.
Mark 7:6 in Nadeb 6 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —J'ooj madäk doo me ky ken'yym do bëëh! Baad né paa ti P'op Hagä Do ky n'aa rod Isajas häd näng do kyyh, bë ky n'aa. Hahỹỹ d' paa m' takerii däk P'op Hagä Do kyyh bë ky n'aa: “J'ooj madäk doo me ỹ raweh'ëëh. Sa kyyp tii. Dawëë sa h'yyb bawät mahǟnh ỹỹ.
Mark 12:39 in Nadeb 39 —Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä ragen'aak ratooj bä hyb n'aa jewyk do rabahetonh bä. Ratsebé do tä n'aa noo gó, ragen'aak ky n'aa etsëëh doo bä rabahetonh bä ratooj bä —näng mäh.
Luke 6:24 in Nadeb 24 —Ta wób dooh da rah'yy gadajaa bä. Baad nado da bë hã da hẽ tak'ëp ma näng doo, ta jawén kä dooh bë gado wäd bä do hyb n'aa hanäm doo. Sahõnh hẽ bë gado wät paah.
Luke 6:42 in Nadeb 42 Hëd n'aa, “Na b'aa hyyj a matym gó hatu do ỹ ado hõm”, mabanäng, dooh b'aa haeh do mamatakä bä a matym gó hanäng doo? J'ooj madäk do ti a h'yyb. Mado nä pooj jé b'aa a matym gó hakëë doo. Tii bä da mabahapäh baad ub mabado hõm hyb n'aa a da hadoo do matym gó hatu do b'aa hyyj —näng mä Jesus.
Luke 11:41 in Nadeb 41 Taw'ããts hẽ bë h'yyb gó naa, t'õp naa, bë masaa kas'uut do sa hã, tii bä kä, P'op Hagä Do hã baad ub tabanäm sahõnh hẽ bë hã —näng mäh.
Luke 11:43 in Nadeb 43 —Baad nado bë hã da, Pariséw —näng mäh. —Bë gen'aak hyb n'aa jewyk do bat'oonh bä bë atooj bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä. Bë gen'aak bë redëng, bë raweh'ëëh, hajõk do mahang rakahet'aa bä, rabahesäm bä —näng mäh.
Luke 12:33 in Nadeb 33 Taw'ããts hẽ bë esëëm hõm bë wë hanäng doo. Kas'uut do hã bë banoo bë ma paa säm. Tii bä kä, bë ma näng hỹ pong jé kä. Ta ti dooh tahëëj bä. T'ĩĩ hẽnh dooh retsëëg bä kä bë ma. T'ĩĩ hẽnh dooh kamera rejã bä kä bë ma.
Luke 12:56 in Nadeb 56 J'ooj madäk doo me ky ken'yym do bëëh! Bë h'yy genä né paawä naëng hadoos do heen n'aa hã, banäm do heen n'aa hã, dooh bë h'yy genä bä, da hẽ kä, ta heen n'aa bë hã kametëëh do hã —näng mäh.
Luke 13:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —J'ooj madäk do ta ti bë h'yyb! —näng mäh. —Bë na-ããj hẽ bë moo bok Saab hã. Dooh g'eeh bë asood hõm bä bë masããh booj yb, jumeto, sa tób n'aa yt hã habëëh do Saab hã, bë mahũũm hyb n'aa rabeheëk doo hẽnh?
Luke 20:46 in Nadeb 46 —Baad da bë kanä Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo da bë nad'oo hyb n'aa —näng mäh. —Baad ub da raken'yym, baad rakametëëh saroor henyym doo me, ky n'aa gebah doo me —näng mäh. —Rakarẽn ji bedëng hajõk do sa mahang —näng mäh. —Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä ragen'aak ratooj bä hyb n'aa jewyk do rabahetonh bä. Ratsebé do tä n'aa noo gó, ragen'aak ky n'aa etsëëh do rabahetonh bä ratooj bä —näng mäh.
John 5:41 in Nadeb 41 Ti m' taky hadoo: —Ỹ raj'aa etsë do jawén nado ỹ bawät.
John 5:44 in Nadeb 44 Bë gen'aak bë da hadoo do bë hã raj'aa etsëë bä. Dooh bë hyb n'aa p'eed bä bë ky n'aa, P'op Hagä Doo, sét had'op do her'oot do hã. Ti hyb n'aa bë nahajaa hã ỹ bë h'yy ka'eeh doo.
John 7:18 in Nadeb 18 Jé ta daaj hẽ, ta ky gabuuj her'oot doo, ta hã raweh'ëëh do hyb n'aa tii. Ti hadoo nado ta hã mejũũ do raweh'ëëh karẽn doo. Dooh ji tawad'ii bä ta tii hã. Dooh j'ooj madäk do tado bä ta h'yyb. Baad had'op do tii —näng mä Jesus.
John 13:29 in Nadeb 29 Sa dajẽẽr wë näng do ta ti Judas. Ti hyb n'aa Jesus mejõ hõm Pas-kowa waa n'aa hata hetsẽẽ, red'oo mäh. Kasuud is do sa hã dajẽẽr tanoo, ta wób red'oo mäh.
Acts 9:36 in Nadeb 36 Ti noo gó, panang Jopéh häd näng doo bä, ti awät ỹỹnh Jesus hã h'yy ka'eeh doo. Ta häd mä Tabita. Gereg kyyh ramaneëënh mä Doh-Kas. Baad mä tamoo wät, tamasaa had'yyt hẽ kas'uut doo.
Acts 10:2 in Nadeb 2 P'op Hagä Do hã Kóh-Nerijo h'yy ka'eeh, Judah buuj rah'yy ka'eeh do hadoo. Sahõnh hẽ ta tób yt haj'eenh do rah'yy ka'eeh na-ããj hẽ P'op Hagä Do hã. Kóh-Nerijo heno mä dajẽẽr kas'uut do Judah buuj sa mahang habong do sa hã. P'op Hagä Do hã m' taky n'aa hetsẽ.
Acts 10:4 in Nadeb 4 Ti m' ããs ky hadoo: —P'op Hagä Do gadoo a kyyh ta hã maky n'aa hetsẽ doo. Tahapäh na-ããj hẽ kas'uut do sa matym n'aa sa hã maheno doo —näng mäh.
Acts 10:31 in Nadeb 31 Ti taky hadoo hã ỹỹ: “P'op Hagä Do maa napäh a kyyh ta hã maky n'aa hetsẽ doo. Tahapäh na-ããj hẽ kas'uut do sa matym n'aa sa hã maheno doo”, näng.
Acts 11:29 in Nadeb 29 Tii kä m', Jesus hã h'yy ka'eeh do Ãn-Tijoka bä habok do ramasaa kän Jesus hã h'yy ka'eeh doo, Judah häj n'aa bä habong doo. Sahõnh hẽ ranoo rahajaa do pénh.
Acts 24:17 in Nadeb 17 Ti m' Paw-Ro ky hadoo ẽnh: —Hajõng ta baab häj n'aa s'ee hẽnh ỹ bewäd nä. Ta jawén ỹ babaaj hõm p'aa hẽnh Jerusarẽnh hẽnh, kasuud is do Judah buuj sa mahang habong do sa matym n'aa ỹ tajooh hyb n'aa, P'op Hagä Do hã ỹ ma ejuu do hyb n'aa na-ããj hẽ.
Romans 12:8 in Nadeb 8 Ji hã tan'oo däg bä ta wób ji h'yyb en'yym hyb n'aa, tii bä taw'ããts hẽ ji h'yyb en'yym né hẽ ta wób. Ji hã tan'oo däg bä bedoh do sa hã ji masa hyb n'aa, taw'ããts hẽ baad né hẽ ji masa. Ji hã tan'oo däg bä ta wób sa wahë n'aa ji bahadoo hyb n'aa, taw'ããts hẽ h'yyb hedoo doo me ji bag'ããs. Ji hã tan'oo däg bä ta wób ji t'yyd mehĩĩn hyb n'aa, taw'ããts hẽ tsebee gó tii d' ji bad'oo.
2 Corinthians 9:6 in Nadeb 6 Bë hyb n'aa newë hahỹỹh: Kanahën d'os hẽ hejoom doo, kanahën d'os hẽ ta ag tabataa ẽnh. Hajõng hejoom doo, hajõng né ta ag tataa.
Galatians 2:10 in Nadeb 10 Dooh ãã hã ramejõ bä. Jããm hẽ ãã hã retsẽẽ, Jesus hã h'yy ka'eeh do kas'uut do Jerusarẽnh panang bä habong do ãã hyb n'aa esee hyb n'aa, ãã masa hyb n'aa. Tii d' né da tak'ëp ỹ karẽn up ỹ bad'oo.
Ephesians 4:28 in Nadeb 28 Pooj jé hets'ëëk doo, taw'ããts hẽ dooh tetsëëg wäd bä. Taw'ããts hẽ tamoo wät hỹỹ kä, ta wë tabanäng hyb n'aa, wë bedoh do tamasa hyb n'aa kä.
1 Thessalonians 2:6 in Nadeb 6 Dooh ãã bë j'aa etsë do jawén ãã aboo bä. Dooh ãã ta wób raj'aa etsë do jawén ãã aboo bä.
1 Timothy 6:18 in Nadeb 18 Mamejõ wekãp do sa hã, baad hadoo doo, masa doo, sa wë hanäng doo me ramoo bong hyb n'aa. Taw'ããts hẽ hajõng do sa mo haj'aa taw'ããts hẽ hadoo doo. Taw'ããts hẽ wë bedoh do ramasa.
Philemon 1:7 in Nadeb 7 Tak'ëp ỹ h'yy gadajaa kän, tak'ëp ỹ h'yyb tsebee kän wakãn ỹỹ, P'op Hagä Do karapee mah'yyb tseb'ee do hyb n'aa.
Hebrews 13:16 in Nadeb 16 Bë moo boo had'yyt hẽ baad hadoo do bë da hadoo do wë. Bë mabaan manä tii. Bë masaa had'yyt hẽ ta wób bë wë hanäng doo me. Bë mabaan manä tii. P'op Hagä Do matym n'aa hadoo tii. P'op Hagä Do h'yy gadajang ta tii hã.
James 2:15 in Nadeb 15 Tanyy bä paawä ji hỹỹj hedoo doo, ji ä̃nh hedoo do hahëëm doo, saroor hebaan do tema bok do hyb n'aa, has'aah do na-ããj hẽ,
1 Peter 4:11 in Nadeb 11 Bë kahet'aa bä, P'op Hagä Do ky n'aa ta wób maher'oot doo, taw'ããts hẽ hahỹỹ da tahyb n'aa newëë: “P'op Hagä Do kyyh né hẽ ti ỹ her'oot doo”, näng da ta h'yyb gó. Dooh taky gabuuj tado bä. Bë mahang ta wób masa doo, taw'ããts hẽ P'op Hagä Do hejój me ta hã tanoo doo me tamasa. Taw'ããts hẽ tii da né hẽ bë bad'oo tii, Jesus Kristo bë tamasa do hyb n'aa P'op Hagä Do j'aa ketsëë däk hyb n'aa. Ỹ karẽn Jesus Kristo kawehëë däg had'yyt hẽ. Ỹ karẽn sahõnh hẽ sa bahä̃nh tabahejoonh, takabaj'aa. Ỹỹ. Tii d' né hẽ. Taw'ããts hẽ.
1 John 3:17 in Nadeb 17 Ji ma nyy bä, ji da hadoo do ta wë badoh do ji t'yyd manehĩĩn bä, dooh P'op Hagä Do hã ji kamahä̃n.