Cross Reference Matthew 5:26 in Nadeb 26 Dooh d' manä bä kä tii bä, sahõnh hẽ manepaag bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 6:2 in Nadeb 2 —Ti hyb n'aa kas'uut do matym n'aa mabanoo bä, magamehǟ manä torõm-bet, õm ramanatakëë hyb n'aa, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da panang tyw n'aa bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, sa hã ta wób raj'aa etsë hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me né hẽ ragado däk ta säm. Dooh ragado wäd bä hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:16 in Nadeb 16 Ti m' Jesus ky hadoo: —P'op Hagä Do bë weh'ëëh hyb n'aa bë kas'aah bä, bë metä manä bë h'yy gajëng doo, j'ooj madäk doo me habok doo, ky ken'yym do gó habok do rabahed'oo doo da. Ta ti rah'ỹỹt sa mamets rakas'aah ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hed'oo doo, sa hã raj'aa etsë doo me, ragado däk ta säm sahõnh hẽ. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 8:10 in Nadeb 10 Ti m' Jesus hyb n'aa meuunh mä warahén her'oot do tamaa napäh bä. Ti m' taky hadoo hajõk do ta sii han'aa do hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: P'op Hagä Do hã rah'yy ka'eeh sa noo né paawä, dooh ỹ hapäh nä pé Isaraéw buuj sa mahang tak'ëp hã ỹ h'yy ka'eeh do hahỹ aj'yy, Isaraéw buuj nadoo do h'yy ka'eeh do hadoo.
Matthew 10:15 in Nadeb 15 Baad bë ỹ maher'oot. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do ky n'aa etyy noo gó kä, Sodoma panang buuj, Gomoha panang buuj ta säm bahǟnh P'op Hagä Do anoo da nesaa doo, bë ganadoo do panang buuj hã. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 10:23 in Nadeb 23 Panang s'ee hẽnh bë rarejã bä, bë kejën hõm panang s'ee hẽnh. Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Bë bahajaa do pooj jé panang haw'ããts hẽ Isaraéw häj n'aa bä bë moo bok bë ỹ mejũũ doo, ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do matëëh da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 10:42 in Nadeb 42 Jé naëng dagäp do hanyy is pé hanoo pé hahỹ hyb n'aa sakog is do see hã tabeëëk hyb n'aa, hata ỹỹ tabahadoo do hyb n'aa, ta ti tagadoo né hẽ da baad hadoo do ta säm P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 11:11 in Nadeb 11 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Badäk hahỹỹ bä habong do sa mahang, dooh Jowãw bahǟnh nu gadäk péh. Ti tahado né paawä, hỹ pong jé hawät do bag'ããs do karapee hedoo do sa mahang, jããm hẽ hyb n'aa sakog its né paawä, Jowãw bahǟnh tanu gadäk hỹỹ kä.
Matthew 13:17 in Nadeb 17 Né hup ỹ né hẽ hahỹ bë hã ỹ her'oot doo: Rababong noo gó, hajõk P'op Hagä Do ky n'aa rod makũũh, hajõk baad habok do makũũh, rakarẽn paawä raheg'ããs bë hapäh doo, dooh paa rahapëë bä. Rakarẽn paawä ramaa newëë bë maa newëë doo, dooh paa ramaa napëë booh —näng mä Jesus ta ma matëg sa hã.
Matthew 16:28 in Nadeb 28 Baad bë ỹ maher'oot. Ta wób babä ër mahang habong doo, rahapäh nä da ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do ỹ du doo noo gó ỹ bag'ããs do hã ỹ bag'ããs doo. Radejëp do pooj jé rahapäh nä da tii. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus kyyh.
Matthew 17:20 in Nadeb 20 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Dooh baad P'op Hagä Do hã bë h'yy kae nä do hyb n'aa bë wén nahajaa —näng mäh. —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Motaad häd näng do tym nu nad'ëët do ta tym. Ti tahanyy bä paawä bë h'yy ka'eeh doo, tii b' bë haja paawä hahỹ waëë bë mejũũ takahỹỹd häng hyb n'aa. Bë paawä taky daheeh. Kanahën d'os hẽ né paawä baad bë h'yy kae bä, dooh paawä bë nahajaa péh —näng mäh.
Matthew 18:3 in Nadeb 3 Ti m' taky hadoo: —Bë h'yyb bë wanereem bä, hahỹ karapee hadoo bë bahadoo hyb n'aa bë h'yyb gó, dooh tabad'op hẽ bë haja bä hỹ pong jé hawät do bag'ããs do karapee bë do bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 18:18 in Nadeb 18 Ti m' taky hadoo ẽnh ta ma matëg sa hã: —Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Badäk hahỹỹ bä bë nanoo doo, hỹ pong jé P'op Hagä Do nanoo do né hẽ tii. Badäk hahỹỹ bä bë anoo doo, hỹ pong jé P'op Hagä Do anoo né tii d' ẽnh. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus.
Matthew 19:23 in Nadeb 23 Ti m' Jesus ky hadoo ta ma matëg sa hã: —Hejoonh né hẽ wekãp do sa hã hỹ pong jé hawät do bag'ããs do karapee n'aa rabahadoo hyb n'aa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 19:28 in Nadeb 28 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Sahõnh hẽ papuuj tabahadoo bä kä, sa wahë n'aa heh'äät do tyng n'aa jó, tak'ëp hetsooh do jó, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do basooh bä kä, tadu doo bä kä tabag'ããs doo, bëëh, 12 hedoo doo, hëp ỹ hata hadoo doo, bë na-ããj da bë at'oonh da 12 bagã n'aa tyng n'aa jó, 12 Isaraéw taah panaa bë bag'ããs hyb n'aa, bë ky n'aa etyy hyb n'aa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 21:21 in Nadeb 21 Ti m' Jesus ky gadoo mäh: —Baad bë h'yy kae bä, P'op Hagä Do ky däng do bë ky nasëëw bä, bë na-ããj hẽ bë hajaa bë moo boo bä hahỹ joom hã ỹ moo wäd wät doo. Ti bahǟnh bë hajaa bë moo boo bä. Hahỹỹ da bë hajaa tii bä bë mejõ bä hahỹ waëë hã: “Ahõm, ahob tame”, bë d' taky daheeh tii bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 21:31 in Nadeb 31 Ti m' Jesus beaanh: —Ny hadoo do ky daheeh ta yb karẽn doo? —näng mäh. Ti m' raky gadoo: —Pooj jé tamejũũ doo —näk mäh. Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Roma buuj hã kahepak do gahed'aak doo, ỹỹj hajõk do sii haỹỹh do na-ããj hẽ, bë pooj jé da rabajëë p'ëë da P'op Hagä Do bag'ããs doo hẽnh. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 23:36 in Nadeb 36 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Bë hã kä, da hẽ habong do sa hã, P'op Hagä Do anoo da sahõnh hẽ radej'ëëp do säm baj nesaa doo —näng mäh.
Matthew 24:2 in Nadeb 2 Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë hapäh sahõnh hẽ hahỹỹh? Dooh da hahỹ pä ta see jó haso wät pé da. Sahõnh hẽ da rabakud bëëh tũũ. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 24:34 in Nadeb 34 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Da hẽ habong do rahapäh nä da sahõnh hẽ ỹ her'ood wät do bawäd kän.
Matthew 24:47 in Nadeb 47 Ta kariw n'aa weh'ëëh da ta ti hadoo doo. Sahõnh hẽ tahaëënh ta hã ta ma, ta ma hagã n'aa tabahado däk hyb n'aa kä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 25:12 in Nadeb 12 —Tii bä jäm noo gana do ky gadoo: “Né hup ỹ né hẽ tii, dooh bë ỹ hapëë bä”, näng jäm noo gana doo —näng mä Jesus panyyg gó teh'ũũm doo.
Matthew 25:40 in Nadeb 40 —Tii bä ta bagã n'aa ky hadoo da hahỹỹ da: “Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Sahõnh hẽ hǟj ỹ hedoo do hã, hã ỹ h'yy ka'eeh do hã bë bad'oo do paah, rahyb n'aa sekog its né paawä, hã ỹ né hẽ ti tii d' bë bad'oo doo. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo”, näng da ta bagã n'aa baad habok do sa hã.
Matthew 25:45 in Nadeb 45 Tii d' taky hadoo: “Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Hahỹ hyb n'aa sakog its do see hã bë manasa doo, ỹ né hẽ ti bë manasa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo”, näng da ta bagã n'aa baad nabok do sa hã.
Matthew 26:13 in Nadeb 13 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Jé pad'yyt hẽ badäk hahỹỹ hã P'op Hagä Do T'aah panyyg hanäm do rabaher'ood hõm bä, raher'oot da na-ããj hẽ hã ỹ tamoo wäd wät do ky n'aa, ji hyb n'aa esee hyb n'aa ta hã —näng mäh.
Mark 3:28 in Nadeb 28 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Sahõnh hẽ nesaa do ji moo wät doo, sahõnh hẽ P'op Hagä Do ji ky n'aa rejãã do na-ããj hẽ P'op Hagä Do mabaan hõm da ji hã.
Mark 6:11 in Nadeb 11 Jé bë raganado bä, bë ramaa nanewë bä bë her'oot doo, bë ahõm sa mahǟnh. Sa panang bä naa bë ahõm bä bë tsyym suun bë tepyng padäg k'ããts. Tii da bë bad'oo, rabahapäh hyb n'aa dooh baad tado bä P'op Hagä Do panyyg raky nadaheeh doo —näng mä ta kyyh sa hã.
Mark 8:12 in Nadeb 12 Ti m' tak'ëp mä tah'yy kawabaag wät, j'ooj madäk doo me ramejũũ do hyb n'aa m'. Ti m' taky hadoo: —Daap hẽ da hẽ habong do rabetsẽẽ hã ỹỹ ỹ pahuunh hyb n'aa sa matym haj'aa —näng mäh. —Dooh ỹ metëëh pé ta heen n'aa hahỹ sa hã. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä ta kyyh.
Mark 9:1 in Nadeb 1 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Ta wób babä ër mahang habong do rahapäh nä da ỹ du doo noo gó sahõnh hẽ ỹ bag'ããs P'op Hagä Do hejój me. Radejëp do pooj jé rahapäh nä da tii. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Mark 9:41 in Nadeb 41 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Jé naëng han'oos pé hät ỹỹ gó bë hã, hata ỹỹ bë bahadoo do hyb n'aa, ta ti gadoo né da ta säm baad hadoo do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus sa hã.
Mark 10:15 in Nadeb 15 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Karapee t'aah ky daheeh do hadoo ky nadaheeh péh, dooh P'op Hagä Do bag'ããs do karapee tado bä da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus.
Mark 10:29 in Nadeb 29 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hëp ỹ n'aa, P'op Hagä Do panyyg hanäm do hyb n'aa na-ããj hẽ heréd hõm pé ta tób, heréd hõm do ta wakããn, ta ǟnh, ta yb, ta ỹỹn, ta taah, ta joom banäng doo,
Mark 11:23 in Nadeb 23 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hahỹ waëë hã ky hadoo péh: “Ahõm, ahob tame”, hanäng péh, P'op Hagä anoo ti ta hã, ta hã baad tah'yy kae bä, P'op Hagä Do ky däng do taky nasëëw bä ta h'yyb gó.
Mark 12:43 in Nadeb 43 Ti m' Jesus naëënh ta ma matëg ta wë, ti m' taky hadoo sa hã: —Hahỹ ỹỹnh patug tamaa wäd is doo, sa bahǟnh tabanoo. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Mark 13:30 in Nadeb 30 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Da hẽ habong do rahapäh nä da sahõnh hẽ ỹ her'ood wät do bawäd kän.
Mark 14:9 in Nadeb 9 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Jé pad'yyt hẽ badäk hahỹỹ hã P'op Hagä Do T'aah panyyg hanäm do rabaher'ood hõm bä, raher'oot da na-ããj hẽ hã ỹỹ hahỹ ỹỹnh moo wäd wät do ky n'aa, ji hyb n'aa esee hyb n'aa ta hã —näng mäh.
Mark 14:18 in Nadeb 18 Sa waa tyng pa rabat'oonh bä kä m', rabawëh bä kä m', taky hadoo sa hã: —Bë see ỹ tahaëënh da majĩĩ moo gó. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Mark 14:25 in Nadeb 25 Ti m' taky hadoo ẽnh sa hã: —Dooh ỹ eëg wäd bä hahỹ uwa s'ëëb. Jããm hẽ p'aa hẽnh papuuj däg ỹ eëëk da P'op Hagä Do bag'ããs doo bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Mark 14:30 in Nadeb 30 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Badah né hẽ, atsëm, pawóp nuu me karaak bahỹỹh do pooj jé ỹ maky n'aa jejën da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus Peed hã.
Luke 4:24 in Nadeb 24 Ti m' taky hadoo ẽnh sa hã: —Ta panang bä, tabawäng doo bä, dooh P'op Hagä Do ky n'aa rod ragado bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Luke 11:51 in Nadeb 51 Abéw Kaĩh nabooh noo gó du däk do né hẽ. Tii kä, tagadëëg ub, Sakarija radaj'ëëp doo kä. Ti radaj'ëëp paa m' rama ejuu do tyng, P'op Hagä Do tób n'aa ganahaang gó. Baad ỹ her'oot bë hã, da hẽ habong do sa hã kä P'op Hagä Do ban'oo kän sahõnh hẽ radej'ëëp do säm kä —näng mäh.
Luke 12:37 in Nadeb 37 Baad da gad'aa do sa hã, sa kariw n'aa kajaa bä kä raty gapad'ëëk do hyb n'aa —näng mä Jesus. —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Sa kariw n'aa ats'yyt da, rabat'oonh, rabawëh hyb n'aa. Tii bä da ta saroor see tah'ỹỹt, tii bä sa tä, sa waa taban'oo kän sa hã.
Luke 13:35 in Nadeb 35 Bë hegãã da Jerusarẽnh buuj, P'op Hagä Do beréd hõm da bë panang. P'op Hagä Do mak'yyts däk bë panang. Dooh da ỹ bë hapëë bä kä. Jããm né da p'aa hẽnh ỹ bë bahapäh da, bë h'yy kawareem bä, hahỹỹ da bë her'ood bä: “Ky n'aa kedëng tii, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do kyy gó hana doo!”
Luke 16:17 in Nadeb 17 Ti hado né paawä, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do dooh tahëëj bä. Wë, badäk hahỹ hëëj gawatsig né paawä, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do dooh tagawatsig bä. Dooh ta bód had'os pé gawatsik péh.
Luke 18:17 in Nadeb 17 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Karapee t'aah ky daheeh do hadoo ky nadaheeh péh, dooh P'op Hagä Do bag'ããs do karapee tado bä da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus.
Luke 18:29 in Nadeb 29 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: P'op Hagä Do bag'ããs do hyb n'aa heréd hõm pé ta tób, heréd hõm do ta ỹỹm, ta wakããn, ta yb, ta ỹỹn, ta taah,
Luke 21:32 in Nadeb 32 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Da hẽ habong do rahapäh nä da sahõnh hẽ ỹ her'ood wät do bawäd kän.
Luke 23:43 in Nadeb 43 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ a hã ỹ her'oot doo: Badah mabasëëk da si ỹỹ hỹ pong jé, P'op Hagä Do wë —näng mä Jesus.
John 1:51 in Nadeb 51 Ti m' Jesus ky hado kän: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Wë gasëëts hõm do bë bahapäh da. P'op Hagä Do ããs rabehyng rabesëëk Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do wë, bë hapäh da —näng mä Jesus sa hã.
John 3:3 in Nadeb 3 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Dooh hajaa pé P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji do bä, p'aa hẽnh ji nenyy bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus Nikodẽm hã.
John 3:5 in Nadeb 5 Ti m' Jesus ky hadoo: —Dooh ji haja bä P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji do bä, ji h'yyb ji nenyyw bä nesaa do mahä̃nh, P'op Hagä Do Sahee ji h'yyb gó tanajëë suun bä na-ããj hẽ. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
John 3:11 in Nadeb 11 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ õm ỹ maher'oot doo: Ãã her'oot ãã hapäh do ky n'aa, ãã hapäh do ãã matym me na-ããj hẽ. Ti hadoo né hẽ, dooh bë gado bä ãã her'oot doo —näng mäh.
John 5:19 in Nadeb 19 Ti m' Jesus ky hadoo Judah buuj sa wahë n'aa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹỹh, P'op Hagä Do T'aah, dooh daj ỹỹ hẽ ỹ hajaa péh. Jããm né hẽ ỹ moo wät Ee, P'op Hagä Do moo wät do ỹ hapäh doo. Ee moo wät do né hẽ ti ỹ moo wät.
John 5:24 in Nadeb 24 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ her'oot do gad'oo doo, hã ỹ mejũũ do hã h'yy ka'eeh doo, edëb had'yyt do ta hã däg, tawäd had'yyt hẽ da hỹ pong jé P'op Hagä Do pa. Dooh nesaa do hã taky n'aa kety däk da. Dooh banesaa doo hẽnh tahõm wäd bä. Edëb had'yyt hẽ kä ta h'yyb tym. P'op Hagä Do pa da tabawäd had'yyt hẽ kä —näng mä ta kyyh.
John 6:26 in Nadeb 26 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ pehuunh do hã bë h'yy genä däk do hyb n'aa nado ỹ bë wén esoos. Ỹ bë wén esoos, pãw hã bë wog enä padëëk do hyb n'aa.
John 6:32 in Nadeb 32 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Mosees nado ti hanoo ta ti pãw hỹ pong jé hana doo. Ee mo haj'aa ti ta ti pãw. Ee né hẽ ti hỹỹh, bë hã han'oo kän pãw heh'äät do hỹ pong jé hana doo.
John 6:47 in Nadeb 47 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hã ỹ ky dah'eeh do redëb had'yyt da hỹ pong jé, P'op Hagä Do pa.
John 6:53 in Nadeb 53 Ti m' Jesus ky hadoo: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do dab bë nawëë bä, ta majyyw bë neëg bä, dooh bë haja bä hỹ pong jé bë nu kajäg bä P'op Hagä Do pa.
John 8:34 in Nadeb 34 Ti m' Jesus ky hadoo: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Nesaa do moo wät doo, nesaa do karom né kä tii.
John 8:51 in Nadeb 51 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ ma metëëk do ky daheeh doo, dooh tadajëb wäd bä —näng mä Jesus sa hã.
John 8:58 in Nadeb 58 Ti m' Jesus ky hado kän: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Abaraãm benäng do pooj jé ỹ awäd däg né hẽ! —näng mä Jesus sa hã.
John 10:1 in Nadeb 1 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh, panyyg ky n'aa gó tabenaa wät: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: B'éé hood kahadë do noo me najëë suun doo, ta hadë pong jé gatsëk doo, baretsëk do tii, kamaj'ĩĩ do tii.
John 10:7 in Nadeb 7 Ti hyb n'aa m', p'aa hẽnh Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ né hẽ b'éé hood noo hadoo.
John 12:24 in Nadeb 24 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Tiriig ag k'ããts gó takanajäg bä, k'ããts gó ta bóg nadajëb bä, ta mab hẽ, sét hẽ had'yyt hẽ tabaym ti ta ag. Ta bóg dajëb bä, papuuj ganyyh bä, tii bä hajõng ta ag ganä kän ta hanaa —näng mäh.
John 13:16 in Nadeb 16 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Dooh sa karom sa kariw n'aa bahä̃nh tanu gadäg bä. Dooh sa panäg sa hã mejũũ do sa bahä̃nh tado bä.
John 13:20 in Nadeb 20 Jé ỹ mejũũ do gadoo doo, ỹ na-ããj né hẽ tagadoo. Ỹ gadoo doo, hã ỹ mejũũ do tagadoo. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
John 13:38 in Nadeb 38 —Õm dajëp né da hëp ỹ n'aa? —näng mä Jesus. —Karaak bahỹỹh do pooj jé, tamawoob nuu me da ỹ maky n'aa jejën da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus kyyh Peed hã.
John 14:12 in Nadeb 12 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hã ỹ h'yy ka'eeh do tamoo wät da ỹ moo wät do paah. Ỹ moo wät do paa bahä̃nh da tamoo wät tii kä, Ee wë ỹ basëëk do hyb n'aa kä.
John 16:20 in Nadeb 20 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Bë da a'oot, bë da h'yy ketón. Badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do hã h'yy kana'eeh do tseb'ee da ti noo gó kä. Bë h'yy ketón né paawä da, bë h'yy katón do kawareem da tsebé do hã.
John 16:23 in Nadeb 23 Ti noo gó kä, dooh hã ỹ bë ets'ẽẽ wät péh. Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ee, P'op Hagä Do banoo da bë hã sahõnh hẽ hät ỹỹ gó bë etsẽẽ doo.
John 21:18 in Nadeb 18 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Mapapunh nä bä mabehen'yyh, mabaheh'ũũm mah'yyb däng doo hẽnh. Mawah'ëë däk bä kä, madajoom da a mooh, õm da ramaw'yyd däk, makanarẽn hẽnh õm da ramahũũm —näng mä Jesus ta hã.
Hebrews 1:11 in Nadeb 11 Ta ti sahõnh hẽ gawatsik da. Tii d' nado õm. Õm da awäd had'yyt hẽ. Ji saroor ahänh do hadoo badäk hahỹỹh, wë, papỹỹj, kamarab, sagõõh na-ããj hẽ.
1 Peter 1:25 in Nadeb 25 Tii d' nado P'op Hagä Do kyyh. P'op Hagä Do kyyh awäd had'yyt hẽ”, näng kerih doo. Jesus ky n'aa hanäm do bë ãã maher'ood wät do né hẽ ti P'op Hagä Do kyyh awäd had'yyt doo.
2 Peter 3:10 in Nadeb 10 Ti hadoo né hẽ, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do kajaa né da. Rah'yy kanapeet bä, raganadaa bä takajaa da. Ji ganada do hadoo hets'ëëk do kajaa. Ti hadoo Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do kajaa doo. Nayyw hẽ wë gawatsik da, hawyp do hadoo. Sahõnh hẽ adẽẽ bëëh da tak'ëp haju do haj'aa. Tii bä dewuh da. Badäk hahỹỹh, sahõnh hẽ ta hã hanäng do na-ããj hẽ P'op Hagä Do ky n'aa etyy da tagawatsik hyb n'aa.
Revelation 20:11 in Nadeb 11 Tii bä ỹ hapäh tabag'ããs do tyng n'aa haeh doo, hawak doo, ta jó hasooh do na-ããj hẽ. Ta jasooh do matym gó hanäng do paa badäk hahỹỹh, wë na-ããj hẽ bedo bong.