Matthew 4:23 in Nadeb 23 Ti m' jé pad'yyt hẽ Garirej häj n'aa bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, Jesus ma metëëk mäh, tamaher'oot mä sa hã P'op Hagä Do ji tabag'ããs do ky n'aa hanäm doo. Jé pad'yyt hẽ m' tabaheso hõm sahõnh hẽ sa nahëëh. Tabaheso hõm na-ããj hẽ h'yyb nahejooj padëëk do nahëë haj'aa.
Other Translations King James Version (KJV) And Jesus went about all Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the gospel of the kingdom, and healing all manner of sickness and all manner of disease among the people.
American Standard Version (ASV) And Jesus went about in all Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the gospel of the kingdom, and healing all manner of disease and all manner of sickness among the people.
Bible in Basic English (BBE) And Jesus went about in all Galilee, teaching in their Synagogues and preaching the good news of the kingdom, and making well those who were ill with any disease among the people.
Darby English Bible (DBY) And [Jesus] went round the whole [of] Galilee, teaching in their synagogues, and preaching the glad tidings of the kingdom, and healing every disease and every bodily weakness among the people.
World English Bible (WEB) Jesus went about in all Galilee, teaching in their synagogues, preaching the Gospel of the Kingdom, and healing every disease and every sickness among the people.
Young's Literal Translation (YLT) And Jesus was going about all Galilee teaching in their synagogues, and proclaiming the good news of the reign, and healing every disease, and every malady among the people,
Cross Reference Matthew 3:2 in Nadeb 2 Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Edaa däk hỹ pong jé hawät do ji tabag'ããs doo. Ti hyb n'aa bë eréd hõm nesaa doo, P'op Hagä Do wë bë h'yy kawareem hyb n'aa —näng mä Jowãw kyyh.
Matthew 8:16 in Nadeb 16 Tug bä kä m', ramenaa ta wë hajõk karap'aar h'yyb nesaa do pahadëëk doo. Ti m' karap'aar h'yyb nesaa do tahebëë bong, ta ky haj'aa. Nahëë enäh do ahub padëëk mä Jesus an'oo bä.
Matthew 9:35 in Nadeb 35 Ti m' sahõnh hẽ sa panang bä Jesus bewäd nä. Sa tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã tama metëëk P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa hanäm doo. Sahõnh hẽ hedoo pé sa nahëë Jesus hahëën hõm mäh.
Matthew 10:7 in Nadeb 7 Bë mahõm me hahỹ panyyg bë maher'ood sa hã: “Edaa däk hỹ pong jé hawät do ji tabag'ããs doo”, näk da bë kyyh.
Matthew 11:5 in Nadeb 5 Ty temah do paah, rahapëë padëëk. Nabong do paah, aboo padëëk p'aa hẽnh. Rog manahuuh doo, ahub padëëk p'aa hẽnh. Nabuuj gatemah do paah, ramaa napëë padëëk. Dejëp do wób genä bong ỹ an'oo bä. P'op Hagä Do panyyg hanäm do na-ããj hẽ kaher'ood däk kas'uut do sa hã.
Matthew 12:9 in Nadeb 9 Ti m' tii b' naa Jesus tsyym kado kän. Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo hẽnh tabajëë suun.
Matthew 13:19 in Nadeb 19 P'op Hagä Do bag'ããs do hã rah'yy ganenä bä ta ky n'aa ramaa newëë bä, tii bä Nesaa Do Yb asog hõm sa h'yyb tym gó kejoom do hadoo doo. Joom tym ta tyw n'aa me takajäk hadoo do tii.
Matthew 13:54 in Nadeb 54 Ti m' panang tabawäng do paa bä takajaa bä, ta du doo mä tama metëëk tób panang bä hasooh do P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hẽ. Maa new'ëë do rahyb n'aa meuunh mä taher'oot do sa hã. Ti m' raky hadoo: —N'yy hẽnh naa hahỹ aj'yy tah'yy ganäng doo? N'yy hẽnh naa ta hejój tamapehuunh doo? —näk mäh.
Matthew 14:14 in Nadeb 14 Ti m' Jesus basoop bä, hajõk do tabahapäh bä m', tat'yyd mehĩĩn mä sa hã. Nahëë enäh do sa mahang habong do taheso hõm mäh.
Matthew 15:30 in Nadeb 30 Hajõk rabana ta wë. Ramenaa ta wë nabong doo, ty temah doo, moo gedóm doo, tsyym gedóm doo, nabuuj gatemah doo, hajõk nahëë enäh do wób. Ti m' sa nahëë Jesus basog hõm.
Matthew 24:14 in Nadeb 14 Hahỹ ji P'op Hagä Do bag'ããs do panyyg hanäm doo, jé pad'yyt hẽ da rabaher'ood hõm, sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do raky n'aa napäh hyb n'aa. Tii bä kä, badäk hahỹ bahëëj jëng do kaja kän da —näng mäh.
Mark 1:14 in Nadeb 14 Ti m', Jowãw nu gahem'uun do radawäts gëët do jawén paa bä kä m', Jesus bahõm kän Garirej häj n'aa hẽnh kä. T'ĩĩ hẽnh kä P'op Hagä Do panyyg hanäm do tamet'ëëg kän.
Mark 1:21 in Nadeb 21 Ti m' Jesus bahõm panang Kapar-Naũm häd näng doo hẽnh. Ti m' Saab, Judah buuj rakamehehãk do hã, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo hẽnh tabahõm. Tii bä m' tama metëëk P'op Hagä Do panyyg.
Mark 1:32 in Nadeb 32 Tug bä kä, papỹỹj badëë hyng jawén paa bä, Kapar-Naũm buuj ramenaa sahõnh hẽ nahëë enäh doo, karap'aar h'yyb nesaa do pahadëëk do sii hẽ.
Mark 1:39 in Nadeb 39 Tii d' paa tabawät jé pad'yyt hẽ Garirej häj n'aa bä. Sahõnh hẽ m' tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do hã tabaher'oot, tametëëk P'op Hagä Do ky n'aa. Tahebë mä karap'aar h'yyb nesaa doo.
Mark 3:10 in Nadeb 10 Hajõk sa nahëë heso hõm do hyb n'aa m', nahëë enäh do rawén gatatug kän ta wë. Rakarẽn mä ramoo kajäk ta hã.
Mark 6:2 in Nadeb 2 Saab hã kä m' tama metëëk tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hẽ. Hajõk maa new'ëë do rahyb n'aa meuunh mä taher'oot do sa hã. Ti m' raky hadoo: —N'yy hẽnh naa taher'oot do P'op Hagä Do ky n'aa? —näk mäh. —N'yy hẽnh naa tah'yy ganäng doo? —näk mäh. —Nyy da tabad'oo tapehuunh doo? —näk mä sa kyyh.
Mark 6:6 in Nadeb 6 Tahyb n'aa meuunh mäh, dooh panang buuj rah'yy kae bä tahegãã bä. Ti m' sét panang ken'yyh bä m' Jesus ma metëëk.
Luke 4:15 in Nadeb 15 Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã tama metëëk mäh. Sahõnh hẽ m' raj'aa etsë ta hã.
Luke 4:40 in Nadeb 40 Ti noo gó né hẽ, tug bä kä m', papỹỹj badëë hyng bä kä m', Saab bahëëj jëng jawén paa bä, Kapar-Naũm buuj ramenaa sahõnh hẽ nahëë enäh doo. Hajõk mä sa nahëëh. Ti m' sét ken'yyh hã tamoo däng. Sa nahëë tahehëën hõm mäh. Ahub padëëk mäh.
Luke 4:43 in Nadeb 43 Ti m' taky hadoo sa hã: —P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa hanäm do ỹ karẽn ỹ her'oot panang wób hẽnh na-ããj né hẽ. Ti hyb n'aa ỹ P'op Hagä Do mejõ hyng —näng mä Jesus kyyh.
Luke 5:17 in Nadeb 17 Hỹ hadoo mäh, ta see pé noo gó, tób gó Jesus ma metëëk bä kä, Pariséw ramaneëënh doo, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj mäh, ti at'oonh mä maa new'ëë do sa mahang. Jé pad'yyt hẽ naa rabena. Garirej, Judah häd enäh do häj n'aa bä naa rabana. Jerusarẽnh hẽnh naa ta wób rabana. Baad ub P'op Hagä Do hejój Jesus h'yyb gó tabawät nahëë enäh do sa nahëë tawén do hõm.
Luke 6:17 in Nadeb 17 Ti m' Jesus ta ma matëg daheeh rabahyng waëë jó naa. Ta hõõ bä m' rabaym dó tabasatẽ bä. Hajõk ta hataa wób tii bä hab'ëëh. Hajõk né hẽ m' ta wób tii bä m' rakata padëëk. Judah häj n'aa bä naa m' rabana ta wób. Jerusarẽnh bä naa m' ta wób. Panang Tiir, Sidõn häd enäh doo, akajar nabyy me badäk doo bä naa m' ta wób.
Luke 7:22 in Nadeb 22 Ti m' Jowãw mejũũ do hã Jesus ky hadoo: —Bë ahõm nä, bë maher'ood Jowãw babä bë hapäh doo, bë maa newëë doo: Ty temah do paah, rahapëë padëëk. Nabong do paah, aboo padëëk p'aa hẽnh. Rog manahuuh doo, ahub padëëk p'aa hẽnh. Nabuuj gatemah doo, ramaa napëë padëëk. Dejëp do wób genä bong ỹ an'oo bä. P'op Hagä Do panyyg hanäm do na-ããj hẽ kaher'ood däk kas'uut do sa hã.
Luke 8:1 in Nadeb 1 Ti jawén mä sét panang ken'yyh bä m' Jesus her'ood hõm mä P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa hanäm doo. 12 hedoo do ta ma matëg rahada mä Jesus.
Luke 9:11 in Nadeb 11 Ta wób, hajõk doo, raky n'aa napäh bä m' n'yy hẽnh Jesus rabahõm, ah'ũũm mä sa jawén. Rakajaa bä Jesus gadoo mä hajõk doo, ti m' tama metëëk sa hã ji P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa. Nahëë enäh do heso hõm mäh.
Luke 10:9 in Nadeb 9 Nahëë enäh doo, bë nahëë sog hõm. Hahỹỹ da bë her'oot sa hã: “Edah bë hã P'op Hagä Do bag'ããs doo”, denoo da —näng mäh.
Luke 13:10 in Nadeb 10 Ti m' Saab hã kä, Judah buuj rakamehehãk bä kä m', tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã m' Jesus ma metëëk bä kä m',
Luke 20:1 in Nadeb 1 Ti m' ta see pé noo gó P'op Hagä Do tób n'aa wahoo gó, kahadë doo gó, panyyg hanäm do Jesus ma metëëk bä kä m', kajaa mä ta wë P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo, na-ããj mä Judah buuj sa wahë n'aa hedoo doo.
John 6:59 in Nadeb 59 —näng mä Jesus, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã tama metëëk noo gó, Kapar-Naũm panang bä.
John 7:1 in Nadeb 1 Ta jawén kä Jesus bawäd kän mä Garirej häj n'aa hẽnh. Dooh m' takarẽn tahõm bä Judah häj n'aa hẽnh, ta tii bä wahë n'aa rakarẽn radaj'ëëp do hyb n'aa.
John 18:20 in Nadeb 20 Ti m' Jesus ky hadoo: —Sahõnh hẽ ramaa napëë had'yyt hẽ ỹ her'ood wät doo —näng mäh. —Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hẽ, P'op Hagä Do tób n'aa yt hẽ na-ããj hẽ ỹ ma met'ëëg wät paah. Dooh kejën gó ỹ her'ood bä —näng mäh.
Acts 5:15 in Nadeb 15 Ti m' nahëë enäh do ramenaa tyw n'aa hahãd hã. Sa tyng jó m' radatoonh, Peed tabës bä, ta wób sa hã ta maëts badäng hyb n'aa.
Acts 9:13 in Nadeb 13 Ti m' Jesus kyyh tamaa napäh bä m', Ananijas ky hadoo: —Wahëh ỹ n'aa, hajõng ta ky n'aa raher'oot hã ỹỹ. Sahõnh hẽ ỹ ky n'aa napäh nesaa do tamoo wät do Jerusarẽnh bä, a hã h'yy ka'eeh do sa hã —näng mäh.
Acts 10:38 in Nadeb 38 P'op Hagä Do hejój, ta Sahee na-ããj hẽ Jesus Nasaréh buuj tah'yyb mahũũm, P'op Hagä Do an'oo bä. Jé pad'yyt hẽ baad hadoo do Jesus moo wäd wät. Taheso sahõnh hẽ Dijab rejãã doo. Sahõnh hẽ ta ti Jesus bahajaa, ta sii P'op Hagä Do bawät do hyb n'aa. Bë ky n'aa napäh né hẽ ta tii.
Acts 18:4 in Nadeb 4 Ti m' Saab had'yyt hẽ Paw-Ro ahõm had'yyt hẽ tób P'op Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot doo hẽnh. T'ĩĩ hẽnh taky wõnh Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ. Takarẽn né paawä Jesus hã rah'yy ka'eeh.
Acts 20:25 in Nadeb 25 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Ỹ hapäh baad ub, dooh da ỹ bë hapëë wäd bä bë mahang her'oot do paa P'op Hagä Do ji tabag'ããs do ky n'aa —näng mäh.
Romans 10:15 in Nadeb 15 Nyy da rabaher'oot P'op Hagä Do panyyg hanäm do ta wób sa hã, P'op Hagä Do manejõ bä ramaher'oot hyb n'aa? Hahỹỹ da P'op Hagä Do kyy kerih do hã ta ti ky n'aa: “Taw'ããts hẽ, baad ub ta ti panyyg hanäm do panäg n'aa kajaa doo”, näng kerih do hã.