Matthew 3:7 in Nadeb 7 Ti m' hajõk Pariséw ramaneëënh doo, hajõk Saduséw ramaneëënh do na-ããj hẽ ta wë, tanu gemuun doo bä rabana Jowãw bahapäh bä, taky hadoo mä sa hã: —Aw'yy p'yym näng do taah hadoo bëëh! —näng mäh. —Nyy da bë ed'oo bë kejën nesaa do bë hã P'op Hagä Do banoo do mahǟnh? J'ooj madäk doo me bë ed'oo bë nu kemuun nesaa do mahǟnh?
Other Translations King James Version (KJV) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees come to his baptism, he said unto them, O generation of vipers, who hath warned you to flee from the wrath to come?
American Standard Version (ASV) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said unto them, Ye offspring of vipers, who warned you to flee from the wrath to come?
Bible in Basic English (BBE) But when he saw a number of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said to them, Offspring of snakes, at whose word are you going in flight from the wrath to come?
Darby English Bible (DBY) But seeing many of the Pharisees and Sadducees coming to his baptism, he said to them, Offspring of vipers, who has forewarned you to flee from the coming wrath?
World English Bible (WEB) But when he saw many of the Pharisees and Sadducees coming for his baptism, he said to them, "You offspring of vipers, who warned you to flee from the wrath to come?
Young's Literal Translation (YLT) And having seen many of the Pharisees and Sadducees coming about his baptism, he said to them, `Brood of vipers! who did shew you to flee from the coming wrath?
Cross Reference Matthew 5:20 in Nadeb 20 —Baad bë ỹ maher'oot. Baad ub Pariséw red'oo raky daheeh P'op Hagä Do karẽn do ji hã. Ti hadoo ẽnh P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo. Ti hado né paawä, baad bë nado bä sa bahǟnh, dooh tabad'op hẽ bë haja bä hỹ pong jé hawät do bag'ããs do karapee bë hado bä —näng mäh.
Matthew 12:24 in Nadeb 24 Ti m' reaanh do Pariséw ramaa napäh bä, raky hadoo: —Beresebu, karap'aar h'yyb nesaa do wahë n'aa kyy gó ti hỹỹ tabahebë karap'aar h'yyb nesaa doo! —näk mä sa kyyh.
Matthew 12:34 in Nadeb 34 Aw'yy p'yym näng do taah hadoo bëëh! Baad nadoo do bëëh. Ti hyb n'aa dooh bë haja bä baad hadoo do bë her'ood bä. Ji h'yyb tym gó ji hyb n'aa newë had'yyt doo, ti né ji her'oot.
Matthew 15:12 in Nadeb 12 Ti m' badah peej ta ma matëg raky hadoo ta hã: —Mahapäh a kyyh, dooh taw'ããts hẽ tado Pariséw sa hã? —näk mä sa kyyh.
Matthew 16:6 in Nadeb 6 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Baad bë hyb n'aa matakä da. Baad bë kanä da Pariséw, Saduséw sa pãw makuj n'aa mahǟnh —näng mäh.
Matthew 16:11 in Nadeb 11 Hëd n'aa bë h'yy ganenä nä pãw ky n'aa nado bë ỹ maher'oot doo? “Bë hyb n'aa matakä da Pariséw, Saduséw sa pãw makuj n'aa”, näng këh ỹỹ —näng mäh.
Matthew 22:15 in Nadeb 15 Ti m' Pariséw rakata padëëk raky n'aa her'oot hyb n'aa nyy da rabad'oo Jesus rano n'aa masoo taher'oot do hyb n'aa.
Matthew 22:23 in Nadeb 23 Ti m', ti noo gó né hẽ rakajaa Jesus wë Saduséw häd enäh doo, ta hã rake'aanh hyb n'aa m'. Sa hã m' dooh m' ji ganä wäd bä ji dajëb bä.
Matthew 22:34 in Nadeb 34 Ti m', Pariséw raky n'aa napäh bä, dooh m' Saduséw sa kyy wät pé sa hã Jesus her'oot do hyb n'aa, séd hã m' rakata padëëk nyy d' rabad'oo rahyb n'aa newëë hyb n'aa.
Matthew 23:13 in Nadeb 13 Ti m' Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do hã, Pariséw hã na-ããj hẽ Jesus ky hadoo: —Baad nado bë hã Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo. Baad nado bë hã Pariséw. J'ooj madäk do ky ken'yym do bëëh! —näng mäh. —Bë gatsë hỹ pong jé hawät do bag'ããs doo, ta bag'ããs do karapee ta wób ranadoo hyb n'aa. Bëëh, dooh bë karẽn bä tabag'ããs do karapee bë do bä. Jé karẽn do hã bë gatsë sa mahǟnh.
Matthew 23:33 in Nadeb 33 —Aw'yy hadoo bëëh! Aw'yy taah né hẽ bëëh! Nyy da bë ed'oo bë ked'ëëp tabanesaa doo hẽnh bë P'op Hagä Do ky n'aa etyy do mahǟnh?
Mark 7:3 in Nadeb 3 (Pariséw, sahõnh hẽ Judah buuj wób na-ããj hẽ, dooh rawëë bä, dooh rawa bä, sa wahë makũ mahetëk doo da ramoo kanetsyyd pooj jé.
Mark 8:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Baad bë hyb n'aa matakä da. Baad bë kanä da Pariséw, Eróts sa pãw makuj n'aa mahǟnh —paa tamaher'oot mäh.
Mark 12:13 in Nadeb 13 Ta jawén kä m' ramejũũ Pariséw wób, Judah buuj sa wahë n'aa Eróts häd näng do karapee wób na-ããj mä Jesus wë. Rakarẽn paawä rano n'aa masoo taher'oot do hyb n'aa.
Mark 12:18 in Nadeb 18 Ti m' rakajaa Jesus wë Saduséw häd enäh doo, rake'aanh hyb n'aa m'. Sa hã m' dooh m' ji ganä wäd bä ji dajëb bä.
Luke 3:7 in Nadeb 7 Ti m' hajõk rakata däk Jowãw wë ranu kemuun hyb n'aa. Ti m' Jowãw ky hadoo sa hã: —Aw'yy p'yym näng do taah hadoo bëëh! —näng mäh. —Nyy da bë ed'oo bë kejën nesaa do bë hã P'op Hagä Do banoo do mahǟnh? J'ooj madäk doo me bë ed'oo bë nu kemuun nesaa do mahǟnh.
Luke 7:30 in Nadeb 30 Pariséw, baad Mosees ky n'aa jaw'yyk do hap'ëëh do na-ããj hẽ, dooh m' ragado bä sa hã P'op Hagä Do ky n'aa enooh doo. Rawén ganadoo mäh, dooh paa m' rakarẽn Jowãw nu gahem'uun do nu gemuun.
Luke 11:39 in Nadeb 39 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Bë Pariséw —näng mäh. —Ji waa hood ta gó hasus doo, ta jó ub ji hets'yyt do hadoo bëëh. Baad bë babok P'op Hagä Do matym gó ji ed'oo. J'ooj madäk doo me tii. T'õp, bë h'yyb gó, tak'ëp bë karẽn do jawén bë babok. T'õp bë h'yyb tym gó, hajõng nesaa doo.
Luke 16:14 in Nadeb 14 Pariséw dajẽẽr mä ragen'aak. Ti hyb n'aa Jesus her'oot do ramaa napäh bä m', raky n'aa rejãã mä Jesus.
Luke 18:11 in Nadeb 11 Ti Pariséw, ta m'aa hẽnh mä tabag'ëëd däk, ti m' taky n'aa etsẽẽ. “P'op Hagä Doo”, näng, “a hã ỹ h'yyb tsebé, dooh ta wób nesaa do moo heb'ooh do ỹ hado bä do hyb n'aa. Dooh wahed'ii do ỹ do bä. Dooh nesaa do moo hed'oo do ỹ do bä. Dooh ta wób sa ỹỹm sii he'ỹỹh do ỹ do bä. Dooh hahỹ dajẽẽr gahedak do hadoo ỹ hado bä”, näng.
John 1:24 in Nadeb 24 Ti m' sa wób, Pariséw ramaneëënh doo,
John 7:45 in Nadeb 45 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa warahén n'aa, ramejõ nä do Jesus ramasoo hyb n'aa paawä, abaaj h'ũũm P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa sa wë, Pariséw sa wë na-ããj hẽ. Ti m' rabeaanh sa hã: —Hëd n'aa bë manana wät? —näk mä sa kyyh warahén sa hã.
John 8:44 in Nadeb 44 Dijab taah bëëh. Takarẽn do bë karẽn bë moo bok. P'ooj ub, tadu däk noo gó, dahej'ëëp do né paa tii. Dooh baad hadoo doo, heh'äät ub do ky n'aa tagenaag bä. Dooh baad hadoo do ky n'aa ta h'yyb gó tabawäd bä. Daap tamenyyh bä, ta kyyh né hẽ ti taher'oot doo. Daap menyyh do tii. Daap menyyh do yb né tii.
John 9:40 in Nadeb 40 Ti m' Pariséw wób ta sii habong do ramaa napäh taher'oot doo. Ti m' rabeaanh ta hã: —Nyy d' mahanäng pé tii? Ãã sii hẽ ty temah mahanäng? —näk mä sa kyyh.
Acts 4:1 in Nadeb 1 Ti m', P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh doo, P'op Hagä Do tób n'aa hagã n'aa sa wahë n'aa, Saduséw häd enäh do na-ããj hẽ, an'aa Peed Jowãw daheeh rabaher'oot bä hajõk do mahang.
Acts 5:17 in Nadeb 17 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät doo, Saduséw häd enäh do ta sii habong do na-ããj hẽ rah'yy kajewëëts kän Jesus mejũũ do sa wë.
Acts 15:5 in Nadeb 5 Ti m' Pariséw wób Jesus hã h'yy ka'eeh do raky hadoo: —Taw'ããts hẽ ji mejũũ Judah buuj nadoo do Jesus hã h'yy kae padëëk do sa hã, sa masuuj noo byyh ehõg hõm. Taw'ããts hẽ na-ããj hẽ Mosees ky n'aa jaw'yyk do raky daheeh —näk mä sa kyyh.
Acts 20:31 in Nadeb 31 Ti hyb n'aa, baad bë hyb n'aa matakä da! Bë hyb n'aa es'ee nyy da tamawoob hẽ ta baab noo gó had'yyt hẽ ỹ ky n'aa jebaanh sahõnh hẽ bë hã sét ken'yyh. Ta see pé noo gó ỹ h'yyb heoot doo me ỹ ky n'aa jebaanh, baad ỹ karẽn do hyb n'aa paawä bë h'yy ka'eeh Jesus hã —näng mä Paw-Ro sa hã.
Acts 23:6 in Nadeb 6 Ti m' Paw-Ro hapäh do hyb n'aa ti anäng ta wób Saduséw, ta wób Pariséw sa mahang, taky hadoo kat'aa do sa hã: —Wakãn haa, —näng mäh —Pariséw né ti ỹ hỹỹh. Pariséw t'aah ỹỹh —näng mäh. —Hã ỹ rawén ky n'aa tapaa, ỹ gada do hyb n'aa dejëp do ragenä bong doo —näng mäh.
Acts 26:5 in Nadeb 5 Bäp peej däg ỹ rabahapäh né hẽ. Rakarẽn bä rahajaa raher'ood bä nyy da ỹ bawät paah. Baad had'op, ta wób sa bahä̃nh Pariséw raky daheeh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ër mahang. Pariséw sa see né hẽ paa ỹỹh. Rababok doo da ỹ bawäd wät paah.
Romans 1:18 in Nadeb 18 Hỹ pong jé naa P'op Hagä Do metëëh takawajããn sahõnh hẽ ta panyyg kanadah'eeh do sa wë, nesaa do moo heb'ook do sa wë na-ããj hẽ. Baad hadoo do ky n'aa rah'yyb panas'ëëh nesaa doo gó rababok doo me.
Romans 5:9 in Nadeb 9 Hỹỹ kä, baad ër bahado däk do hyb n'aa P'op Hagä Do matym gó, Kristo ër hyb n'aa tadajëp do hyb n'aa, baad né hẽ ër da ted'ëëp nesaa do hã ji taky n'aa etyy do mahä̃nh.
1 Thessalonians 1:10 in Nadeb 10 Raher'oot na-ããj hẽ ta T'aah, dejëp do mahang ganä wät do P'op Hagä Do an'oo bä, bë gada tamatëëh hỹ pong jé naa. Jesus bë gada, ji tamo n'aa jesuu doo, nesaa do hã ta hã h'yy kana'eeh do P'op Hagä Do ky n'aa ety mahä̃nh.
2 Thessalonians 1:9 in Nadeb 9 Sa hã ta säm tabaaj kän da. Tarejã had'yyt hẽ kä. Rahob had'yyt hẽ kä tamo haj'aa. Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do mahä̃nh, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do hejój mahä̃nh, ta bag hetsooh do gabarëëh do mahä̃nh P'op Hagä Do ah'eed h'ũũm da tii.
Hebrews 6:18 in Nadeb 18 Dooh P'op Hagä Do ahỹỹd bä ta kyyh. Dooh P'op Hagä Do noo kanesa bä. Pawóp hadoo do P'op Hagä Do wén her'oot ër hã, ëër, ta wë kedëëb wät doo, ër h'yy kahejój däk hyb n'aa, ër pooj jé ër gada do ër nerét hyb n'aa.
Hebrews 11:7 in Nadeb 7 Tah'yy ka'eeh do hyb n'aa Nowéh tatamaa jat marakate, ta ỹỹm, ta taah, ta taah ä̃j raked'ëëp do hood n'aa. Marakate tatamaa jat Nowéh P'op Hagä Do maher'oot jawén paa bä sa pooj jé hana do ranahapäh nä doo. Nowéh h'yy ka'eeh doo, ta metëë n'aa ta wób sa hã. Nesaa do hã ta wób raky n'aa kety däk, Nowéh h'yy ka'eeh doo da rah'yy kana'eeh do hyb n'aa. Ji h'yy ka'eeh do hyb n'aa né hẽ baad ji bahado däk P'op Hagä Do matym gó. Ti hyb n'aa, tah'yy ka'eeh do hyb n'aa baad Nowéh wén hado däk ta matym gó.
1 John 3:10 in Nadeb 10 Hahỹỹ hã ji hapäh P'op Hagä Do taah, ji hapäh na-ããj né hẽ Dijab karapee: Baad hadoo do moo nawät doo, ta da hadoo do Jesus hã h'yy ka'eeh do kamanahä̃n doo, dooh P'op Hagä Do t'aah tado bä.
Revelation 6:16 in Nadeb 16 Hahỹỹ da rabetsẽẽ waëë hã, pä yb hã na-ããj hẽ: “Bë kajäg ãã jó! Ãã bë ejën tabagã tyng n'aa jó hasooh do mahä̃nh! Ãã bë jejën B'éé T'aah ãã wë takawajããn do mahä̃nh.
Revelation 12:9 in Nadeb 9 Tabanas'aa yb paa radawäts hyng tũũ. Ti né hẽ ti aw'yy hadoo do p'ooj ub hawät do Dijab ramaneëënh doo, Nesaa Do Yb. Ti né hẽ ti ta s'ee hẽnh, dawëë P'op Hagä Do mahä̃nh sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do h'yyb mahũũm do paah. Badäk hahỹỹ hẽnh radawäts hyng, ããs nesaa do ta karapee hedoo do daheeh.