Matthew 22:16 in Nadeb 16 Ti m' ramejũũ mä Jesus wë sa ma matëg, Judah buuj sa wahë n'aa Eróts häd näng do karapee sii hẽ, ky ken'yym doo gó rake'aanh hyb n'aa. Hahỹỹ d' mä sa kyyh Jesus hã: —Ma matëg! —näk mäh. —Ãã hapäh õm. Baad ub mabawät. Dooh daap mamenä bä. Ehub né hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã mama metëëk doo —näk mäh. —Dooh mahyb n'aa p'eed bä ky n'aa etsëëh do hã, hyb n'aa jawyk do hã mama metëëk bä. Dooh maky n'aa ehỹỹd bä sa hyb n'aa ma metëëk doo.
Other Translations King James Version (KJV) And they sent out unto him their disciples with the Herodians, saying, Master, we know that thou art true, and teachest the way of God in truth, neither carest thou for any man: for thou regardest not the person of men.
American Standard Version (ASV) And they send to him their disciples, with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true, and teachest the way of God in truth, and carest not for any one: for thou regardest not the person of men.
Bible in Basic English (BBE) And they sent to him their disciples, with the Herodians, saying, Master, we see that you are true, and that you are teaching the true way of God, and have no fear of anyone, because you have no respect for a man's position.
Darby English Bible (DBY) And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
World English Bible (WEB) They sent their disciples to him, along with the Herodians, saying, "Teacher, we know that you are honest, and teach the way of God in truth, no matter who you teach, for you aren't partial to anyone.
Young's Literal Translation (YLT) and they send to him their disciples with the Herodians, saying, `Teacher, we have known that thou art true, and the way of God in truth thou dost teach, and thou art not caring for any one, for thou dost not look to the face of men;
Cross Reference Matthew 16:11 in Nadeb 11 Hëd n'aa bë h'yy ganenä nä pãw ky n'aa nado bë ỹ maher'oot doo? “Bë hyb n'aa matakä da Pariséw, Saduséw sa pãw makuj n'aa”, näng këh ỹỹ —näng mäh.
Matthew 22:24 in Nadeb 24 Hahỹỹ d' mä sa kyyh: —Ma matëg! —näk mäh. —P'ooj ub Mosees mejũũ ër hã, aj'yy dajëb bä, ta ỹỹm teréd wäd bä tanetaa nä bä, tii bä m' ta hỹỹj mä gat'ëë däk tii, ta hỹỹj makũ panaa näng hyb n'aa m' —näk mäh.
Matthew 22:26 in Nadeb 26 Ti na-ããj mä dajëp né tii d' ẽnh. Dooh m' reta nä bä tadajëp. Ti hadoo né m' ta wób ẽnh. Sahõnh hẽ m' raget'ëë bok ta ti ỹỹnh. Sahõnh hẽ m' dooh reta nä bä radejëp. Tagadëëg ub ta gad'oo hadoo do kat'ëë däk ta hã. Ti na-ããj hẽ dajëp.
Matthew 26:18 in Nadeb 18 Ti m' taky hadoo: —Bë ahõm nä panang hẽnh, aj'yy tób hẽnh. Hahỹỹ da da bë maher'ood ta hã: “Hahỹỹ da ãã ma matëg kyyh a hã, ‘Kaja däk ỹ hajaa do noo gó ỹ jawén hyng doo. A tób hẽnh da ỹ tab'ëës Pas-kowa tä n'aa ma matëk ỹ sa daheeh’”, näk da bë kyyh —näng mä Jesus ta ma matëg sa hã.
Matthew 26:49 in Nadeb 49 Ti m' nayyw hẽ Judas bana Jesus wë, ti m' tedëng: —Taw'ããts hẽ õm, ma matëg? —näng mäh. Ti m' ta tapa tsanetsup mäh.
Mark 3:6 in Nadeb 6 Ti m' nayyw hẽ m' Pariséw raban'yyh. Eróts karapee sii hẽ m' rakaner'oot mä nyy d' rabad'oo Jesus radaj'ëëp hyb n'aa.
Mark 8:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Baad bë hyb n'aa matakä da. Baad bë kanä da Pariséw, Eróts sa pãw makuj n'aa mahǟnh —paa tamaher'oot mäh.
Mark 10:17 in Nadeb 17 Ti m' ta tii b' naa Jesus tsyym kadoo bä m', ana mä aj'yy ta wë. Ta taron nuu me m' tabahyy häng ta wë. Ti m' taky hadoo: —Baad õm, ma matëg! —näng mäh. —Nyy da ỹ bad'oo edëb had'yyt do ỹ gadoo hyb n'aa, P'op Hagä Do pa ỹ bawät hyb n'aa kä? —näng mä aj'yy kyyh.
Mark 12:14 in Nadeb 14 Ti hyb n'aa m' ky ken'yym doo gó rake'aanh: —Ma matëg! —näk mäh. —Ãã hapäh õm. Baad ub mabawät. Dooh daap mamenä bä. Dooh mahyb n'aa p'eed bä ky n'aa etsëëh do hã, hyb n'aa jawyk do hã mama metëëk bä. Dooh maky n'aa ehỹỹd bä sa hyb n'aa ma metëëk doo. Ehub né hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã mama metëëk doo —näk mäh. —Ti hyb n'aa —näk mäh —ãã mamaher'ood. Taw'ããts hẽ a hã, ji epaag bä Roma buuj sa wahë hã rahepak doo, Sesa hã? —näk mäh.
Luke 7:40 in Nadeb 40 Ti Jesus h'yyb hapäh mä ta ti Pariséw. Ti m' taky hadoo: —Simaw —näng mä ta hã. —Ỹ karẽn paawä õm ỹ maher'oot —näng mäh. —Éj. Ỹ mamaher'ood ma matëg —näng mäh.
Luke 20:21 in Nadeb 21 Ti m' j'ooj madäk doo me raky hadoo Jesus hã: —Ma matëg! —näk mäh. —Ãã hapäh baad hadoo do né hẽ ti mama metëëk, baad hadoo do né hẽ ti maher'oot —näk mäh. —Dooh maky n'aa ehỹỹd bä ta wób sa hã, séd gó mabaher'oot sahõnh hẽ sa hã. Ehub né hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã mama metëëk doo —näk mäh. —Ti hyb n'aa —näk mäh —ãã mamaher'ood.
John 7:18 in Nadeb 18 Jé ta daaj hẽ, ta ky gabuuj her'oot doo, ta hã raweh'ëëh do hyb n'aa tii. Ti hadoo nado ta hã mejũũ do raweh'ëëh karẽn doo. Dooh ji tawad'ii bä ta tii hã. Dooh j'ooj madäk do tado bä ta h'yyb. Baad had'op do tii —näng mä Jesus.
John 14:6 in Nadeb 6 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ỹ né hẽ ta tyw n'aa, ỹ né hẽ ta hub her'oot doo, ỹ né hẽ hanoo hedëb had'yyt do P'op Hagä Do pa. Jããm né hẽ hëp ỹ n'aa Ee wë ji nu däng.
John 18:37 in Nadeb 37 Ti m' Pirato ky hadoo: —Tii d' tado bä, õm né hẽ häj n'aa wahë n'aa? —teaanh mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Ehub né hẽ õm tii d' hanäng. Baad hadoo doo, heh'äät do ky n'aa ỹ her'oot hyb n'aa ỹ benäng, ti hyb n'aa né hẽ ỹ bahyng badäk hahỹỹ bä. Baad hadoo do ky n'aa gen'aak do ky daheeh ỹ her'oot doo —näng mä Jesus Pirato hã.
2 Corinthians 2:17 in Nadeb 17 Ãã wén hajaa tii, P'op Hagä Do anoo do hyb n'aa ãã hã. Dooh ta säm jawén ãã maher'ood hõm P'op Hagä Do ky n'aa, hajõk ta wób rabahed'oo doo da. Séd ãã h'yyb hedoo Kristo hã. T'õp hanäng doo me ãã baher'oot P'op Hagä Do matym gó, P'op Hagä Do mejũũ do ãã bahadoo do hyb n'aa.
2 Corinthians 4:2 in Nadeb 2 Dooh né hẽ ãã h'yy gejë hõm bä. Ãã eréd hõm kejën doo gó moo kaheb'ooh doo, nu meby n'aa näng doo. Dooh ãã wad'ii bä ta wób. Dooh ãã ehỹỹd bä P'op Hagä Do kyy kerih doo. Baad ub ãã baher'oot baad hadoo do ky n'aa. Baad ãã babok P'op Hagä Do matym gó sahõnh hẽ sa hã kametä däk. Jé hyb n'aa matakëë do hapäh tii.
2 Corinthians 5:16 in Nadeb 16 Ti hyb n'aa, hỹỹ kä dooh ãã da hadoo do ãã hyb n'aa hũũm wäd bä P'op Hagä Do nahapäh do sa da hadoo do rahyb n'aa h'ũũm doo da. P'op Hagä Do nahapäh doo da né paawä Kristo ỹ hyb n'aa hũũm wät paah, dooh tii da ỹ adoo wäd bä.
Galatians 1:10 in Nadeb 10 Ta ti ỹ erih do hã wyt ta maab hẽ, dooh hã ỹ raj'aa etsë do jawén ỹ awäd bä. P'op Hagä Do ỹ taj'aa etsë ỹ karẽn. Ta wób ỹ karẽn ỹ h'yyb en'yym g'eeh? Dooh. Da hẽ ỹ karẽn nä bä paawä ta wób ỹ h'yyb enäw up, dooh Kristo karom ỹ do bä paawä.
Galatians 2:6 in Nadeb 6 Jerusarẽnh bä Jesus hã h'yy ka'eeh do mahang rahyb n'aa jew'yyk do sa hã, sa wahë n'aa ky n'aa näng do sa hã, baad ub ỹ ma mehet'ëëk doo. Dooh ỹ ma mehet'ëëk do jó ramejũũ péh. (Ta ti ỹ her'ood né paawä, dooh ỹ ky s'ũũd bä sa hã Jesus sii rababok do paa hyb n'aa. Séd gó P'op Hagä Do ji tagadoo. Ky n'aa etsëëh doo, ky n'aa nets'äs do na-ããj hẽ tagadoo.)
1 Thessalonians 2:4 in Nadeb 4 Ãã P'op Hagä Do metyy paah, ti ãã hã tah'yyb däng ta panyyg hanäm do ãã baher'oot hyb n'aa sahõnh hẽ sa hã. Ti hyb n'aa ta panyyg ãã baher'oot bä, dooh ta wób gen'aak do ky n'aa ãã her'ood bä. P'op Hagä Do gen'aak do ti ãã her'oot doo. Ti né hẽ ti ãã h'yyb metyy doo.
James 3:17 in Nadeb 17 Ji hajaa do hỹ pong jé hana doo, ta ti anoo ji hã baad had'op do ji h'yyb tym. H'yyb nyyw gó ji bawät sahõnh hẽ sa wë tan'oo bä tii. Dooh h'yy gaẽẽj me ta wób ji gado tan'oo bä. Ta wób her'oot do baad ji maa newëë ta ti an'oo bä. Ta wób ji t'yyd mehĩĩn had'yyt hẽ, baad hadoo do ji moo wäd had'yyt hẽ ta wób hã tan'oo bä. Séd gó ji gadoo ta wób tan'oo bä. Dooh ji h'yyb ji jejën bä tan'oo bä na-ããj né hẽ.
1 John 5:20 in Nadeb 20 Ër hapäh na-ããj hẽ P'op Hagä Do T'aah ewäd hyng, ji tah'yy ganä däk, P'op Hagä Do heh'äät do ji bahapäh hyb n'aa. Séd ër h'yyb hedoo P'op Hagä Do heh'äät do hã. Séd ër h'yyb hedoo ta T'aah Jesus Kristo hã. Ti ti P'op Hagä Do heh'äät doo. Ti né hẽ tanoo ji hã ta wë ji h'yyb tym edëb had'yyt doo.