Matthew 11 in Nadeb

1 Ti m' Jesus bahajaa bä kä 12 hedoo do ta ma matëg hã tamaher'oot doo, tatsyym kadoo mä tii b' naa, panang haw'ããts hẽ Garirej häj n'aa bä, panyyg hanäm do tama metëëk hyb n'aa.

2 Ti m' Kristo moo wät do radawäts gëët bä Jowãw nu gahem'uun do ky n'aa napäh bä, tamejũũ mä ta ma matëg Jesus wë rabahõm.

3 Hahỹỹ da bë eaaj Jesus hã —näng mäh: “Õm né hẽ tii, P'op Hagä Do Ky Däng Do ta wë hana doo, ta see ti ãã gada?”, denoo da —näng mä Jowãw nu gahem'uun doo.

4 Ti m' Jowãw mejũũ do hã Jesus ky hadoo: —Bë ahõm nä, bë maher'ood Jowãw hã hahỹ bë maa newëë doo, hahỹ bë bahapäh do na-ããj hẽ:

5 Ty temah do paah, rahapëë padëëk. Nabong do paah, aboo padëëk p'aa hẽnh. Rog manahuuh doo, ahub padëëk p'aa hẽnh. Nabuuj gatemah do paah, ramaa napëë padëëk. Dejëp do wób genä bong ỹ an'oo bä. P'op Hagä Do panyyg hanäm do na-ããj hẽ kaher'ood däk kas'uut do sa hã.

6 Ky n'aa kedëng da jé ỹ moo wät do hyb n'aa, ỹ her'oot do hyb n'aa tah'yy kaneréd bä hã ỹ tah'yy ka'eeh doo. Tii d' bë her'ood Jowãw hã —näng mä Jesus kyyh Jowãw nu gahem'uun do mejũũ do sa hã.

7 Ti m' Jowãw mejũũ do rababaaj hõm bä kä, hajõk do hã Jesus her'ood kän Jowãw nu gahem'uun do ky n'aa. Hahỹỹ da m' ta kyyh: —H'ëëd ti bë heg'ããs paa tabanawäng hẽnh? Jawii bah'ood ahëm do g'eeh bë heg'ããs?

8 Ti tanado bä, h'ëëd ti bë heg'ããs t'ĩĩ hẽnh? Aj'yy saroor ky n'aa gebah do dadäk do bë heg'ããs t'ĩĩ hẽnh? Dooh. Saroor ky n'aa gebah do dadäk do dooh raboo bä tabanawäng bä. Sa wahë n'aa tób hanäm doo gó rababok tii.

9 Ti tanado bä, h'ëëd ti bë heg'ããs t'ĩĩ hẽnh? P'op Hagä Do ky n'aa rod bë heg'ããs? Ỹỹ. Ti né hẽ ti bë heg'ããs. P'op Hagä Do ky n'aa rod bahǟnh tii.

10 Ta ti né hẽ ta ti aj'yy ky n'aa näng do P'op Hagä Do kyy kerih do hã. Hahỹỹ da ta ky n'aa: “Ỹ mejũũ da panäk ỹ n'aa a pooj jé, a tyw n'aa tabenyyw däk hyb n'aa a pooj jé”, näng kerih doo.

11 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Badäk hahỹỹ bä habong do sa mahang, dooh Jowãw bahǟnh nu gadäk péh. Ti tahado né paawä, hỹ pong jé hawät do bag'ããs do karapee hedoo do sa mahang, jããm hẽ hyb n'aa sakog its né paawä, Jowãw bahǟnh tanu gadäk hỹỹ kä.

12 Jowãw nu gahem'uun do du doo noo gó naa tanu gemuun doo, da hẽ kä na-ããj hẽ, hỹ pong jé hawät do bag'ããs do tak'ëp takah'ũũm. Tak'ëp ta wób h'yyb hedoo, P'op Hagä Do bag'ããs do karapee rabahadoo hyb n'aa.

13 Jowãw nu gahem'uun do kajaa do pooj jé Mosees ky n'aa jaw'yyk doo, P'op Hagä Do ky n'aa rod na-ããj hẽ raher'oot mä P'op Hagä Do bag'ããs do ky n'aa, takajaa do pooj jé.

14 Bë gado bä, bë gadoo né hẽ hahỹ bë ỹ maher'oot doo: Jowãw né hẽ ti Eriij, kajaa da P'op Hagä Do ky däng do paa ta kyy kerih doo gó.

15 Jé karẽn pé ỹ her'oot do tamaa newë bä, taw'ããts hẽ tahyb n'aa matakëë.

16 —Nyy gó da ỹ baher'oot da, da hẽ badäk hahỹỹ hã habong do panyyg ky nadah'eeh do sa ky n'aa? Hahỹ hadoo tii: Karepé wahoo gó hab'ëëh do ramas'uunh do hadoo. Hahỹỹ da karepé wób sa kyyh ta wób sa hã:

17 “Raketëë do pud n'aa ãã gamehỹỹh bë tsebé hyb n'aa paawä, dooh masunh do bë as'ããw bä. Tii bä dajëp do heen n'aa ãã wareem, masuuj gó bë h'yy ketón hyb n'aa paawä. Ti na-ããj dooh bë karẽn bä. Dooh h'yy katón gó bë masuuj bä”, näk karepé ta wób sa hã.

18 Ti hadoo né hẽ da hẽ habong doo —näng mäh. —Tabad'op hẽ ji raky dahé bä. Jowãw nu gahem'uun doo, dooh uwa s'ëëb mahỹỹnh do teëg bä. Ta see pé noo gó noo kanawa doo me P'op Hagä Do tah'yyb en'yym. Ti hyb n'aa, “Karap'aar h'yyb mahũũm mä tii”, näk sa kyyh Jowãw ky n'aa hã. Dooh Jowãw ragado bä.

19 Ỹỹ kä, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ eëëk, ỹ awa. Ti hyb n'aa ỹ ramaneëënh, tahawaa, heëëk do men, dajẽẽr gahed'aak doo, nesaa do moo heb'ooh do sa najiis. Ãã raganado né paawä, P'op Hagä Do né hẽ tii, ỹỹh, Jowãw na-ããj hẽ h'yy gan'yyh doo. Ãã ma met'ëëg wät do ky dah'eeh do baad rababok do hã takametä däk tii —näng mä Jesus.

20 Ta wób sa panang bä tapehuuj wät do bahǟnh Korasĩn, Betsaj-Da häd enäh doo bä Jesus pehuuj wät. Ti hado né paawä dooh rah'yy kawereem bä ta ti panang häd enäh do buuj. Ti hyb n'aa Jesus ky n'aa tapaa mä sa hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh:

21 —Nesaa do P'op Hagä Do anoo da bë hã Korasĩn, Betsaj-Da panang buuj. Hajõng ỹ pehuunh do paa bë mahang. Dooh ỹ bë ky dahé bä. Panang Tiir, Sidõn häd enäh doo bä ỹ pehuuj wäd bä paawä rababong noo gó bë mahang ỹ pehuuj wät doo, p'ooj ub paawä ti buuj nesaa do hã rat'yyd kamehĩĩn paawä, P'op Hagä Do hã rah'yy kawereem paawä. P'ooj ub paawä saroor hebaan doo, hejooh doo, rapadadäg däg paawä, rehaa paawä sa nuu hã tëëg ooj rat'yyd kamehĩĩn do heen n'aa.

22 Bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do ky n'aa etyy noo gó kä, Tiir Sidõn buuj p'ooj ub habong doo, nesaa do ta säm bahǟnh P'op Hagä Do banoo da bë hã nesaa doo, bë t'yyd kamanehĩĩn do hyb n'aa, bë h'yy kawanereem do hyb n'aa.

23 —Bëëh, Kapar-Naũm panang buuj, hỹ pong jé has'ëëk do bë ed'oo g'eeh bëëh? Dooh. Tabanesaa hẽnh bë bahyk da P'op Hagä Do an'oo bä. Panang Sodoma häd näng doo bä ỹ pehuuj wäd bä paawä rababong noo gó bë mahang ỹ pehuuj wät doo, da hẽ ti badäk nä paawä panang Sodoma.

24 Bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do P'op Hagä Do ky n'aa etyy noo gó kä, Sodoma buuj p'ooj ub habong doo, nesaa do ta säm bahǟnh P'op Hagä Do banoo da bë hã nesaa doo, bë t'yyd kamanehĩĩn do hyb n'aa, bë h'yy kawanereem do hyb n'aa —näng mä Jesus.

25 Ti noo gó kä m' Jesus ky hadoo: —Ee, P'op Hagä Doo, a hã ỹ j'aa etsë. Sahõnh hẽ hỹ pong jé, badäk hahỹỹ hã hanäng do na-ããj hẽ mabag'ããs. Majejën hahỹ mamoo wät do haj'ap do sa mahǟnh, tak'ëp ma kamet'ëëk do sa mahǟnh. Mametä wät sa h'yyb gó karapee hadoo pé hã, baad h'yy ka'eeh pé hã.

26 Ta tii da magen'aak Ee —näng mäh.

27 Ti m' taky hadoo: —Sahõnh hẽ Ee banoo ta hejój hã ỹỹ. Dooh baad hapäh pé ỹỹh, P'op Hagä Do T'aah. Jããm né Ee hapäh ỹỹh. Dooh Ee, P'op Hagä Doo, baad hapäh péh. Jããm né ỹỹh, ta T'aah hapäh. Jããm né hẽ sa hã ỹ metëëh do hapäh Ee —näng mäh.

28 Ti m' taky hado kän: —B'ëëp wë ỹ sahõnh hẽ bëëh, hakaaj padëëk do hedoo doo, h'yy ketón do hedoo doo, tii bä da ỹ anoo bë kameh'ããk hyb n'aa.

29 Kaja hẽ hëp ỹ mahũũm. Hanäm gó ỹ bawät sahõnh hẽ sa wë. Dooh ỹ h'yy kasabé bä. Ti hyb n'aa taw'ããts hẽ bë ky dahé ỹỹh. Taw'ããts hẽ bë ma kamet'ëëg hã ỹ bë hapäh doo. Tii bä da bë baw'yyt da bë h'yyb kameh'ããk doo, bë h'yyb näw.

30 Nahejooj bë hã ỹ ma metëëk doo. Tahajaa bë ky dahé bä. Nahejooj bë ỹ mejũũ doo —näng mä Jesus kyyh.