Mark 14:18 in Nadeb 18 Sa waa tyng pa rabat'oonh bä kä m', rabawëh bä kä m', taky hadoo sa hã: —Bë see ỹ tahaëënh da majĩĩ moo gó. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Other Translations King James Version (KJV) And as they sat and did eat, Jesus said, Verily I say unto you, One of you which eateth with me shall betray me.
American Standard Version (ASV) And as they sat and were eating, Jesus said, Verily I say unto you, One of you shall betray me, `even' he that eateth with me.
Bible in Basic English (BBE) And while they were seated taking food, Jesus said, Truly I say to you, One of you will be false to me, one who is taking food with me.
Darby English Bible (DBY) And as they lay at table and were eating, Jesus said, Verily I say to you, One of you shall deliver me up; he who is eating with me.
World English Bible (WEB) As they sat and were eating, Jesus said, "Most assuredly I tell you, one of you will betray me -- he who eats with me."
Young's Literal Translation (YLT) and as they are reclining, and eating, Jesus said, `Verily I say to you -- one of you, who is eating with me -- shall deliver me up.'
Cross Reference Matthew 5:18 in Nadeb 18 Baad bë ỹ maher'oot. Wë, badäk hahỹ hëëj bawät nä bä, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do dooh tagawatsig bä. Dooh ta bód had'os pé gawatsik péh, sahõnh hẽ ta hã kerih do kametëëh bä kä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Matthew 6:2 in Nadeb 2 —Ti hyb n'aa kas'uut do matym n'aa mabanoo bä, magamehǟ manä torõm-bet, õm ramanatakëë hyb n'aa, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da panang tyw n'aa bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, sa hã ta wób raj'aa etsë hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me né hẽ ragado däk ta säm. Dooh ragado wäd bä hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:5 in Nadeb 5 —Bë ky n'aa ets'ẽẽ bä, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da bë adoo manä da. Panang tyw n'aa kajatsëk bä, hajõk do rababok bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã na-ããj ti ragen'aak raky n'aa etsẽẽ rabë bä, ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me ragado däk ta säm. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:16 in Nadeb 16 Ti m' Jesus ky hadoo: —P'op Hagä Do bë weh'ëëh hyb n'aa bë kas'aah bä, bë metä manä bë h'yy gajëng doo, j'ooj madäk doo me habok doo, ky ken'yym do gó habok do rabahed'oo doo da. Ta ti rah'ỹỹt sa mamets rakas'aah ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hed'oo doo, sa hã raj'aa etsë doo me, ragado däk ta säm sahõnh hẽ. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 26:21 in Nadeb 21 Sa tä rabawëh bä kä m' taky hadoo sa hã: —Bë see ỹ tahaëënh da majĩĩ moo gó. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng Jesus sa hã.
Mark 3:28 in Nadeb 28 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Sahõnh hẽ nesaa do ji moo wät doo, sahõnh hẽ P'op Hagä Do ji ky n'aa rejãã do na-ããj hẽ P'op Hagä Do mabaan hõm da ji hã.
Mark 6:11 in Nadeb 11 Jé bë raganado bä, bë ramaa nanewë bä bë her'oot doo, bë ahõm sa mahǟnh. Sa panang bä naa bë ahõm bä bë tsyym suun bë tepyng padäg k'ããts. Tii da bë bad'oo, rabahapäh hyb n'aa dooh baad tado bä P'op Hagä Do panyyg raky nadaheeh doo —näng mä ta kyyh sa hã.
Mark 8:12 in Nadeb 12 Ti m' tak'ëp mä tah'yy kawabaag wät, j'ooj madäk doo me ramejũũ do hyb n'aa m'. Ti m' taky hadoo: —Daap hẽ da hẽ habong do rabetsẽẽ hã ỹỹ ỹ pahuunh hyb n'aa sa matym haj'aa —näng mäh. —Dooh ỹ metëëh pé ta heen n'aa hahỹ sa hã. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä ta kyyh.
Mark 9:1 in Nadeb 1 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Ta wób babä ër mahang habong do rahapäh nä da ỹ du doo noo gó sahõnh hẽ ỹ bag'ããs P'op Hagä Do hejój me. Radejëp do pooj jé rahapäh nä da tii. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Mark 9:41 in Nadeb 41 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Jé naëng han'oos pé hät ỹỹ gó bë hã, hata ỹỹ bë bahadoo do hyb n'aa, ta ti gadoo né da ta säm baad hadoo do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus sa hã.
Mark 10:15 in Nadeb 15 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Karapee t'aah ky daheeh do hadoo ky nadaheeh péh, dooh P'op Hagä Do bag'ããs do karapee tado bä da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus.
Mark 10:29 in Nadeb 29 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hëp ỹ n'aa, P'op Hagä Do panyyg hanäm do hyb n'aa na-ããj hẽ heréd hõm pé ta tób, heréd hõm do ta wakããn, ta ǟnh, ta yb, ta ỹỹn, ta taah, ta joom banäng doo,
Mark 14:9 in Nadeb 9 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Jé pad'yyt hẽ badäk hahỹỹ hã P'op Hagä Do T'aah panyyg hanäm do rabaher'ood hõm bä, raher'oot da na-ããj hẽ hã ỹỹ hahỹ ỹỹnh moo wäd wät do ky n'aa, ji hyb n'aa esee hyb n'aa ta hã —näng mäh.
Mark 14:25 in Nadeb 25 Ti m' taky hadoo ẽnh sa hã: —Dooh ỹ eëg wäd bä hahỹ uwa s'ëëb. Jããm hẽ p'aa hẽnh papuuj däg ỹ eëëk da P'op Hagä Do bag'ããs doo bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
Luke 4:24 in Nadeb 24 Ti m' taky hadoo ẽnh sa hã: —Ta panang bä, tabawäng doo bä, dooh P'op Hagä Do ky n'aa rod ragado bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Luke 11:51 in Nadeb 51 Abéw Kaĩh nabooh noo gó du däk do né hẽ. Tii kä, tagadëëg ub, Sakarija radaj'ëëp doo kä. Ti radaj'ëëp paa m' rama ejuu do tyng, P'op Hagä Do tób n'aa ganahaang gó. Baad ỹ her'oot bë hã, da hẽ habong do sa hã kä P'op Hagä Do ban'oo kän sahõnh hẽ radej'ëëp do säm kä —näng mäh.
John 1:51 in Nadeb 51 Ti m' Jesus ky hado kän: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Wë gasëëts hõm do bë bahapäh da. P'op Hagä Do ããs rabehyng rabesëëk Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do wë, bë hapäh da —näng mä Jesus sa hã.
John 3:3 in Nadeb 3 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Dooh hajaa pé P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji do bä, p'aa hẽnh ji nenyy bä. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus Nikodẽm hã.
John 3:5 in Nadeb 5 Ti m' Jesus ky hadoo: —Dooh ji haja bä P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji do bä, ji h'yyb ji nenyyw bä nesaa do mahä̃nh, P'op Hagä Do Sahee ji h'yyb gó tanajëë suun bä na-ããj hẽ. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
John 3:11 in Nadeb 11 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ õm ỹ maher'oot doo: Ãã her'oot ãã hapäh do ky n'aa, ãã hapäh do ãã matym me na-ããj hẽ. Ti hadoo né hẽ, dooh bë gado bä ãã her'oot doo —näng mäh.
John 5:19 in Nadeb 19 Ti m' Jesus ky hadoo Judah buuj sa wahë n'aa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹỹh, P'op Hagä Do T'aah, dooh daj ỹỹ hẽ ỹ hajaa péh. Jããm né hẽ ỹ moo wät Ee, P'op Hagä Do moo wät do ỹ hapäh doo. Ee moo wät do né hẽ ti ỹ moo wät.
John 5:24 in Nadeb 24 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ her'oot do gad'oo doo, hã ỹ mejũũ do hã h'yy ka'eeh doo, edëb had'yyt do ta hã däg, tawäd had'yyt hẽ da hỹ pong jé P'op Hagä Do pa. Dooh nesaa do hã taky n'aa kety däk da. Dooh banesaa doo hẽnh tahõm wäd bä. Edëb had'yyt hẽ kä ta h'yyb tym. P'op Hagä Do pa da tabawäd had'yyt hẽ kä —näng mä ta kyyh.
John 6:26 in Nadeb 26 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ pehuunh do hã bë h'yy genä däk do hyb n'aa nado ỹ bë wén esoos. Ỹ bë wén esoos, pãw hã bë wog enä padëëk do hyb n'aa.
John 6:32 in Nadeb 32 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Mosees nado ti hanoo ta ti pãw hỹ pong jé hana doo. Ee mo haj'aa ti ta ti pãw. Ee né hẽ ti hỹỹh, bë hã han'oo kän pãw heh'äät do hỹ pong jé hana doo.
John 6:47 in Nadeb 47 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Hã ỹ ky dah'eeh do redëb had'yyt da hỹ pong jé, P'op Hagä Do pa.
John 6:70 in Nadeb 70 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ỹ né hẽ, bëëh, 12 hedoo doo, wë ỹỹ ỹ asëëw hõm doo. Sét hẽ bë mahang Dijab karom!
John 13:21 in Nadeb 21 Jesus bahajaa bä kä m' ta ti taher'oot doo, baad nado wäd ta h'yyb. Ti m' baad tabaher'oot sa hã: —Bë see ỹ tahaëënh da majĩĩ moo gó. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus sa hã.
John 13:38 in Nadeb 38 —Õm dajëp né da hëp ỹ n'aa? —näng mä Jesus. —Karaak bahỹỹh do pooj jé, tamawoob nuu me da ỹ maky n'aa jejën da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus kyyh Peed hã.
John 21:18 in Nadeb 18 —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Mapapunh nä bä mabehen'yyh, mabaheh'ũũm mah'yyb däng doo hẽnh. Mawah'ëë däk bä kä, madajoom da a mooh, õm da ramaw'yyd däk, makanarẽn hẽnh õm da ramahũũm —näng mä Jesus ta hã.