Luke 18:9 in Nadeb 9 Ti m' Jesus ma metëëk do maa new'ëë do mahang ti abong mä ta wób, baad ub, P'op Hagä Do karẽn doo da rababok red'oo doo, sa hã hẽ rahegãã bä. Kasab'ee do me ta wób ramakyys. Sa hã m' Jesus baher'oot hahỹ panyyg:
Other Translations King James Version (KJV) And he spake this parable unto certain which trusted in themselves that they were righteous, and despised others:
American Standard Version (ASV) And he spake also this parable unto certain who trusted in themselves that they were righteous, and set all others at nought:
Bible in Basic English (BBE) And he made this story for some people who were certain that they were good, and had a low opinion of others:
Darby English Bible (DBY) And he spoke also to some, who trusted in themselves that they were righteous and made nothing of all the rest [of men], this parable:
World English Bible (WEB) He spoke also this parable to certain people who were convinced of their own righteousness, and who despised all others.
Young's Literal Translation (YLT) And he spake also unto certain who have been trusting in themselves that they were righteous, and have been despising the rest, this simile:
Cross Reference Luke 7:39 in Nadeb 39 Ti m' Pariséw Jesus hats'yyt do bahapäh bä m' ta tii, ta h'yyb gó m' taky hadoo: “P'op Hagä Do ky n'aa rod tado bä paawä hahỹ aj'yy, tahapäh paawä jaa ti ta ti ỹỹnh. Tahapäh paawä ti nesaa do moo hew'ëët doo. Tabahapäh bä paawä, dooh tagado bä ỹỹnh ta hã moo wät doo”, näng mä Pariséw ta h'yyb gó.
Luke 10:29 in Nadeb 29 Ti m' aj'yy karẽn paawä tajejën ta h'yyb j'ooj madäk doo me m' ti takeaj wäd paawä. Ti hyb n'aa m' Jesus hã tabeaanh ta seeh: —Jaa tii da ỹ hadoo doo? —näng mä ta kyyh.
Luke 15:2 in Nadeb 2 Ti hyb n'aa m', Pariséw, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ, raky hadoo: —Hahỹ aj'yy nesaa do moo heb'ooh do tagadoo. Awëh na-ããj hẽ sa sii —näk mä sa kyyh.
Luke 15:29 in Nadeb 29 Dooh ta t'aah karẽn bä tamaa newë bä ta ti taher'oot doo. “Hajõõ ta baab tak'ëp ỹ moo wäd wät a sii”, näng ta yb hã. “Dooh noo gó õm ỹ ky nadaheeh péh”, näng. “Dooh noo gó tabad'op hẽ man'oos pé b'éé t'aah, najis ỹ daheeh ãã tsebé do tä n'aa”, näng ta kyyh.
Luke 16:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —J'ooj madäk doo me bë ky ken'yym ta wób sa matym gó. Ti hado né paawä bë h'yyb, P'op Hagä Do hapäh bë h'yyb tym. P'op Hagä Do mak'yyts däk badäk hahỹỹ bä hanäng do tak'ëp rakamahǟn doo.
Luke 18:11 in Nadeb 11 Ti Pariséw, ta m'aa hẽnh mä tabag'ëëd däk, ti m' taky n'aa etsẽẽ. “P'op Hagä Doo”, näng, “a hã ỹ h'yyb tsebé, dooh ta wób nesaa do moo heb'ooh do ỹ hado bä do hyb n'aa. Dooh wahed'ii do ỹ do bä. Dooh nesaa do moo hed'oo do ỹ do bä. Dooh ta wób sa ỹỹm sii he'ỹỹh do ỹ do bä. Dooh hahỹ dajẽẽr gahedak do hadoo ỹ hado bä”, näng.
Luke 19:7 in Nadeb 7 Sahõnh hẽ m' rabahapäh bä m' ta tii, baad nadoo doo me m' ramaher'oot. Baad nado m' ti sa hã. Hahỹỹ da m' sa kyyh: —Nesaa do moo hew'ëët do tób hẽnh tabajëë suun. Tawëh ta sii —näk mäh.
John 7:47 in Nadeb 47 Ti m' Pariséw raky hadoo warahén sa hã: —Bë na-ããj hẽ tawadii? —näk mäh.
John 8:48 in Nadeb 48 Ti m' Judah buuj sa wahë n'aa raky hadoo Jesus hã: —Baad né ãã ky kajäk. Samarija buuj né õm! Karap'aar h'yyb nesaa do a hã adäk! —näk mä sa kyyh Jesus hã.
John 9:28 in Nadeb 28 Ti m' raky n'aa rejãã aj'yy. Ti m' raky hadoo ta hã: —Õm ti ta ma matëg! Mosees ma metëëk do ãã ti hỹỹh!
John 9:34 in Nadeb 34 Ti m' raky gadoo: —Nesaa do a hã anäng mabenäng, ãã mama metëëk? —näk mä sa kyyh aj'yy hã. Ti m' rah'eed nyyh mä P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä naa. Dooh m' ran'oo wäd bä tajëë wäd bä p'aa hẽnh t'ĩĩ hẽnh.
Acts 22:21 in Nadeb 21 Ti taky hadoo hã ỹỹ: “Ahõm nä, õm ỹ mejũũ dawëë, Judah buuj nadoo do sa mahang”, näng mäh.
Romans 7:9 in Nadeb 9 Pooj jé, Mosees ky n'aa jaw'yyk do mejũũ do hã ỹ h'yy ganahoot nä bä, dooh ỹ hyb n'aa p'eed bä ỹ bawät doo. Ta jawén, ta ky n'aa jaw'yyk do ỹ bahapäh bä kä, nesaa do banyy däg kän hëp ỹ tym gó.
Romans 9:31 in Nadeb 31 Isaraéw buuj kä, tak'ëp rah'yyb padäg né paawä Mosees ky n'aa jaw'yyk do mejũũ doo da rababok hyb n'aa, baad rabahado padëëk hyb n'aa paawä P'op Hagä Do matym gó, dooh baad rahado padäg bä ta matym gó.
Romans 10:3 in Nadeb 3 Dooh rah'yy gah'ood bä nyy da P'op Hagä Do bad'oo baad ji bahado däk hyb n'aa ta matym gó. Ratyw n'aa esoos nyy da rabad'oo, sa daaj hẽ baad rabahado padëëk hyb n'aa P'op Hagä Do matym gó. Ti hyb n'aa, dooh rakarẽn bä ragado bä P'op Hagä Do benyyw däk doo, baad ji bahado däk hyb n'aa ta matym gó.
Romans 14:10 in Nadeb 10 Ti hyb n'aa, h'ëëd hyb n'aa bë ky n'aa etyy bë wakããn hadoo do ta dab tabawëh do hyb n'aa? Bëë kä, baad h'yy ka'eeh doo, h'ëëd hyb n'aa bë makyys bë wakããn hadoo do ta dab tanawëh do hyb n'aa? Ër sahõnh hẽ, ër da kametä däk P'op Hagä Do matym gó ër taky n'aa etyy hyb n'aa, ër hã tabaher'oot hyb n'aa tagado bä, taganado bä ër moo bok do paah.
Philippians 3:4 in Nadeb 4 Ỹ haja né paawä ỹ daab yb bä ji daaj hẽ ji hajaa do hã. Sa daaj hẽ rahajaa do hã radaab yyp rahajaa redoo bä, ỹ sa bahä̃nh ỹ hajaa ta tii hã ỹ daab yb bä ỹ karẽn bä paawä.