Luke 18:43 in Nadeb 43 Ti m' nayyw hẽ m' tabahapëë däk. Ti m' tabahõm kän Jesus sa jawén. P'op Hagä Do hã m' taj'aa etsëë kän. Hajõk do na-ããj mäh, rabahapäh bä m', raj'aa etsë né hẽ m' tii d' ẽnh.
Other Translations King James Version (KJV) And immediately he received his sight, and followed him, glorifying God: and all the people, when they saw it, gave praise unto God.
American Standard Version (ASV) And immediately he received his sight, and followed him, glorifying God: and all the people, when they saw it, gave praise unto God.
Bible in Basic English (BBE) And straight away he was able to see, and he went after him, giving glory to God; and all the people when they saw it gave praise to God.
Darby English Bible (DBY) And immediately he saw, and followed him, glorifying God. And all the people when they saw [it] gave praise to God.
World English Bible (WEB) Immediately he received his sight, and followed him, glorifying God. All the people, when they saw it, praised God.
Young's Literal Translation (YLT) and presently he did receive sight, and was following him, glorifying God; and all the people, having seen, did give praise to God.
Cross Reference Matthew 9:8 in Nadeb 8 Sahõnh hẽ hap'ëëh do rameuuj bong mäh. P'op Hagä Do hã raj'aa etsë, ta ti hadoo do hejój ajyy sa hã tabanoo do hyb n'aa.
Matthew 9:28 in Nadeb 28 Ti m' ta tób gó tabajëë suun bä m', ty temah do rabana ta wë, ti m' Jesus beaanh sa hã: —Bë ky daheeh g'eeh ỹ haja bä bë ty enä padëëk doo? —näng mäh. Ti m' raky hadoo: —Ỹỹ. Ãã ky daheeh né hẽ, Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo —näk mäh.
Matthew 11:5 in Nadeb 5 Ty temah do paah, rahapëë padëëk. Nabong do paah, aboo padëëk p'aa hẽnh. Rog manahuuh doo, ahub padëëk p'aa hẽnh. Nabuuj gatemah do paah, ramaa napëë padëëk. Dejëp do wób genä bong ỹ an'oo bä. P'op Hagä Do panyyg hanäm do na-ããj hẽ kaher'ood däk kas'uut do sa hã.
Matthew 21:14 in Nadeb 14 Ti m' ty temah doo, nabong do na-ããj hẽ ramenaa ta wë, P'op Hagä Do tób n'aa hẽnh. Ti m' sa nahëë Jesus basog hõm.
Luke 4:39 in Nadeb 39 Ti m' p'eets hẽ tabana gëët Simaw mayyn hasooh hẽnh. Tameduuk mä oom keréd hõm hyb n'aa. Ti m' oom keréd hõm. Nayyw hẽ m' Peed mayyn moo wäd däk sa waa.
Luke 5:26 in Nadeb 26 Sahõnh hẽ hap'ëëh do rameuuj bong mäh. P'op Hagä Do hã m' raj'aa etsë. Ti m' rah'yyb e'ỹỹm bong. Ti m' raky hadoo: —Meuj n'aa näng do ãã hapäh naga hẽ —näk mä sa kyyh.
Luke 13:17 in Nadeb 17 Ta ti tabedoo bä kä m', ta majĩĩ m' nu mebyy bong. Hajõk do tii bä hab'ëëh do ratsebé mä sahõnh hẽ hanäm doo, Jesus moo wät do hã.
Luke 17:15 in Nadeb 15 Ti m' sét hẽ m' matëh nä Jesus wë, tahapäh do hyb n'aa has'oo däk doo. Tak'ëp mä ta kyyh. P'op Hagä Do taj'aa etsëë kän.
Luke 19:37 in Nadeb 37 Ti m' ta tyw n'aa waëë Oriib häd näng doo hẽnh naa ta poo hyng bä kä rakajaa bä kä m', hajõk do ta ma matëg h'yyb tsebé doo me P'op Hagä Do hã m' raj'aa etsëë kän. Tak'ëp mä sa kyyh. Raj'aa etsëë kän, sahõnh hẽ Jesus pahuunh do paa rahapäh do hyb n'aa. Hahỹỹ da m' sa kyyh:
John 9:5 in Nadeb 5 Badäk hahỹỹ hã habong do sa h'yyb tym bag hadoo ỹỹh, badäk hahỹỹ hã ỹ bawät nä bä —näng mä Jesus kyyh.
John 9:39 in Nadeb 39 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ỹ wén hyng babä, ỹ ky n'aa etyy hyb n'aa sa hã, ty temah do ỹ ty nä padëëk hyb n'aa, matym enäh do ranahapäh hyb n'aa, rah'yy ganahoot hyb n'aa —näng mä Jesus kyyh.
Acts 4:21 in Nadeb 21 Ti m' p'aa hẽnh rage'ỹỹm sa hã. Rage'ỹỹm jawén paa bä m', raberéd hõm rabah'ũũm hyb n'aa. Dooh rahapëë bä nyy d' rabad'oo Peed Jowãw daheeh rarejãã hyb n'aa, hajõk do P'op Hagä Do raj'aa etsë do hyb n'aa, aj'yy has'oo däk do hyb n'aa.
Acts 11:18 in Nadeb 18 Ti m' ramaa napäh bä m' Peed her'oot doo, dooh m' ranabuuj gedo boo bä kä. Ti m' radu doo P'op Hagä Do raj'aa etsë. Hahỹỹ da m' sa kyyh: —Judah buuj nadoo do hã na-ããj hẽ P'op Hagä Do anoo ta hã rah'yy kawapëën, ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa, edëb had'yyt do ragadoo hyb n'aa kä P'op Hagä Do pa —näk mä sa kyyh.
Acts 26:18 in Nadeb 18 mamaher'oot hyb n'aa sa hã. Ty temah do hadoo, gadagyp do hadoo doo gó habok do hadoo tii. Ỹ karẽn mabaher'oot sa hã këh ỹ n'aa, rah'yy kadaw'uuh hyb n'aa, gadagyp do hadoo doo gó ranaboo bong hyb n'aa, Nesaa Do Yb manejõ wät hyb n'aa sa hã, P'op Hagä Do karẽn doo da rababok hyb n'aa, ta bag näng hẽnh hadoo gó rababoo däk hyb n'aa, hã ỹ rah'yy ka'eeh hyb n'aa, nesaa do sa h'yyb tym gó hanäng do ỹ bawug hõm hyb n'aa. Tii bä da P'op Hagä Do karapee, hã ỹ rah'yy ka'eeh do hyb n'aa tsyt hẽ ta wë tasëëw hõm do rabahado padëëk hyb n'aa da”, näng Jesus kyyh hã ỹỹ.
Galatians 1:24 in Nadeb 24 Ta ti ỹ raky n'aa napäh bä, P'op Hagä Do raj'aa etsë hëp ỹ n'aa.
2 Thessalonians 1:10 in Nadeb 10 Tii d' tabad'oo, p'aa hẽnh Jesus bahyng noo gó kä, sahõnh hẽ ta karapee, ta hã h'yy ka'eeh doo, ta hã raweh'ëëh hyb n'aa, ta hã rakasab'ee hyb n'aa. Ti noo gó ta hã j'aa etsë do wób né da bëëh, ta ky n'aa bë hã ãã her'oot do bë ky dahé däk do hyb n'aa.
1 Peter 2:9 in Nadeb 9 Bëë kä, P'op Hagä Do karapee tsyt hẽ, nesaa do mahä̃nh P'op Hagä Do wë kasëëw bong do bëëh. P'op Hagä Doo, sahõnh bag'ããs do karẽn do bë moo bok, Isaraéw buuj sa ky n'aa rod P'op Hagä Do wë moo bok do hadoo. P'op Hagä Do ma né hẽ bëëh. Bë P'op Hagä Do asëëw hõm, tak'ëp baad hadoo do tamoo wät do ta wób hã bë metëëh hyb n'aa. Ti né hẽ ti bë tanaëëj wät doo, ta bag tak'ëp hetsooh do mahang bë babok hyb n'aa, bëëh, gadagyp do hadoo doo gó habok do paah.