Luke 16:15 in Nadeb 15 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —J'ooj madäk doo me bë ky ken'yym ta wób sa matym gó. Ti hado né paawä bë h'yyb, P'op Hagä Do hapäh bë h'yyb tym. P'op Hagä Do mak'yyts däk badäk hahỹỹ bä hanäng do tak'ëp rakamahǟn doo.
Other Translations King James Version (KJV) And he said unto them, Ye are they which justify yourselves before men; but God knoweth your hearts: for that which is highly esteemed among men is abomination in the sight of God.
American Standard Version (ASV) And he said unto them, Ye are they that justify yourselves in the sight of men; but God knoweth your hearts: for that which is exalted among men is an abomination in the sight of God.
Bible in Basic English (BBE) And he said, You take care to seem right in the eyes of men, but God sees your hearts: and those things which are important in the opinion of men, are evil in the eyes of God.
Darby English Bible (DBY) And he said to them, *Ye* are they who justify themselves before men, but God knows your hearts; for what amongst men is highly thought of is an abomination before God.
World English Bible (WEB) He said to them, "You are those who justify yourselves in the sight of men, but God knows your hearts. For that which is exalted among men is an abomination in the sight of God.
Young's Literal Translation (YLT) and he said to them, `Ye are those declaring yourselves righteous before men, but God doth know your hearts; because that which among men is high, `is' abomination before God;
Cross Reference Matthew 6:2 in Nadeb 2 —Ti hyb n'aa kas'uut do matym n'aa mabanoo bä, magamehǟ manä torõm-bet, õm ramanatakëë hyb n'aa, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da panang tyw n'aa bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã, sa hã ta wób raj'aa etsë hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me né hẽ ragado däk ta säm. Dooh ragado wäd bä hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:5 in Nadeb 5 —Bë ky n'aa ets'ẽẽ bä, j'ooj madäk doo me ky ken'yym do rabahed'oo doo da bë adoo manä da. Panang tyw n'aa kajatsëk bä, hajõk do rababok bä, tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot do yt hã na-ããj ti ragen'aak raky n'aa etsẽẽ rabë bä, ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hedoo doo, sa hã raj'aa etsë doo me ragado däk ta säm. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 6:16 in Nadeb 16 Ti m' Jesus ky hadoo: —P'op Hagä Do bë weh'ëëh hyb n'aa bë kas'aah bä, bë metä manä bë h'yy gajëng doo, j'ooj madäk doo me habok doo, ky ken'yym do gó habok do rabahed'oo doo da. Ta ti rah'ỹỹt sa mamets rakas'aah ta wób rabahapäh hyb n'aa. Baad bë ỹ maher'oot: Ta ti hed'oo doo, sa hã raj'aa etsë doo me, ragado däk ta säm sahõnh hẽ. Dooh ragado wät pé hanäm do P'op Hagä Do hanaa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo.
Matthew 23:5 in Nadeb 5 —Ta wób raj'aa etsë hyb n'aa sa hã ti sahõnh hẽ rabahed'oo doo. Gaeh ran'oo bä P'op Hagä Do kyy kerih do bód hood ji maboor hã, ji moo hã ji ahũũ däk doo, ta wób rabahapäh hyb n'aa. Dawëët ran'oo bä ta tyd sa saroor noo hã ragasyyp doo. Rakametëëh do hyb n'aa tii da rawén d'oo.
Matthew 23:25 in Nadeb 25 —Baad nado bë hã Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo. Baad nado bë hã Pariséw. J'ooj madäk do ky ken'yym do bëëh! —näng mäh. —Ji waa hood ta gó hasus doo, ta jó ub ji hets'yyt do hadoo bëëh. Baad bë babok P'op Hagä Do matym gó ji ed'oo. J'ooj madäk doo me tii. T'õp, bë h'yyb gó, tak'ëp bë karẽn do jawén bë babok. Ta wób sa ma hã bë h'yyb pad'ëëk.
Luke 10:29 in Nadeb 29 Ti m' aj'yy karẽn paawä tajejën ta h'yyb j'ooj madäk doo me m' ti takeaj wäd paawä. Ti hyb n'aa m' Jesus hã tabeaanh ta seeh: —Jaa tii da ỹ hadoo doo? —näng mä ta kyyh.
Luke 11:39 in Nadeb 39 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Bë Pariséw —näng mäh. —Ji waa hood ta gó hasus doo, ta jó ub ji hets'yyt do hadoo bëëh. Baad bë babok P'op Hagä Do matym gó ji ed'oo. J'ooj madäk doo me tii. T'õp, bë h'yyb gó, tak'ëp bë karẽn do jawén bë babok. T'õp bë h'yyb tym gó, hajõng nesaa doo.
Luke 18:11 in Nadeb 11 Ti Pariséw, ta m'aa hẽnh mä tabag'ëëd däk, ti m' taky n'aa etsẽẽ. “P'op Hagä Doo”, näng, “a hã ỹ h'yyb tsebé, dooh ta wób nesaa do moo heb'ooh do ỹ hado bä do hyb n'aa. Dooh wahed'ii do ỹ do bä. Dooh nesaa do moo hed'oo do ỹ do bä. Dooh ta wób sa ỹỹm sii he'ỹỹh do ỹ do bä. Dooh hahỹ dajẽẽr gahedak do hadoo ỹ hado bä”, näng.
Luke 18:21 in Nadeb 21 —P'ooj ub, ỹ karapee noo gó ỹ panyyg kadeheeh né hẽ tii hã —näng mä aj'yy Jesus hã.
Luke 20:20 in Nadeb 20 Ti m' baad mä ramatakä had'yyt hẽ Jesus. Ti hyb n'aa m' ramejũũ ta wób ky ken'yym doo gó rake'aanh Jesus hã. Rakarẽn paawä rano n'aa masoo taher'oot do hyb n'aa, rahaëënh hyb n'aa Roma buuj ta tii bä hagã n'aa hã.
Luke 20:47 in Nadeb 47 —Patug tema bong do sa wë hanäng do bë esok. Ti bäp peej hadoo doo me bë ky n'aa etsẽẽ, bë hã ta wób raj'aa etsë hyb n'aa. Ta ti hedoo do ta bahǟnh tak'ëp P'op Hagä Do rajãã da —näng mä Jesus kyyh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do ky n'aa.
John 2:25 in Nadeb 25 Dooh hyb n'aa rabaher'oot pé Jesus hã badäk hahỹỹ hã habong do sa ky n'aa, baad Jesus bahapäh do hyb n'aa sa h'yyb.
John 21:17 in Nadeb 17 Ti m' tamawoob nuu me däg kä tabeaanh ẽnh: —Simaw, Jowãw t'aah, ỹ né magen'aak? —näng mäh. Peed hyb n'aa tón wät mä tamawoob nuu me, “Ỹ makamahä̃n?” tahanäng do hyb n'aa. Ti m' taky hadoo: —Hyb N'aa Jawyk Doo, —näng mäh —sahõnh hẽ mabahapäh. Mahapäh né hẽ õm ỹ gen'aak doo —näng mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Mahagãã masãh ỹ b'éé hedo padëëk doo —näng mäh.
Acts 1:18 in Nadeb 18 (Jesus majĩĩ sa moo gó tan'oo däk do säm n'aa me tamets'ẽẽ hõm tób hood pan'aa. Ti m' ta jawén tabadëë hyng p'op naa ta nuu paa me. Sahõnh mä taganabäh hõm. Ta j'aa tyd mä gatsëk.
Acts 15:8 in Nadeb 8 P'op Hagä Doo, ji h'yyb tym hapäh doo, tametëëh tagadoo na-ããj hẽ Judah buuj nadoo doo. Tanoo ta Sahee sa h'yyb tym gó tabajëng doo, ër hã tanoo do hadoo.
Romans 3:20 in Nadeb 20 Ti hyb n'aa, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do mejũũ do ji moo wät do hã, dooh da baad hadoo pé P'op Hagä Do matym gó. Tii d' tawén hadoo, P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do Mosees hã kan'oo däk do hã ji h'yy kadaw'uuh nesaa do ji h'yyb gó hanäng do hã.
1 Corinthians 4:5 in Nadeb 5 Ti hyb n'aa taw'ããts hẽ Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do kajaa do pooj jé, dooh bë h'yy kajäg bä baad tado bä, baad tanado bä ta wób moo bok doo. Kristo kajaa bä kä tametëëh da sahõnh hẽ ji h'yyb gó kejën doo. Tametëëh da na-ããj hẽ ji hyb n'aa newëë do paa hã. Ti noo gó, sa hã tahapäh do pénh P'op Hagä Do j'aa etsë da sahõnh hẽ sa hã kä.
James 2:21 in Nadeb 21 Bë hyb n'aa newë ër wahë makũ Abaraãm. P'op Hagä Do mejũũ do taky daheeh do hyb n'aa né hẽ Abaraãm baad tabahado däk paa P'op Hagä Do matym gó, ta t'aah Isak taban'oo däk noo gó P'op Hagä Do hã tabajuu hyb n'aa paawä.
1 Peter 3:4 in Nadeb 4 Taw'ããts hẽ bë h'yyb gó hanäng doo me bë kahets'ooh. Kaja hẽ bë h'yyb bë mahũũm do ta wób sa wë, h'yyb jawyg gó bë babok do na-ããj hẽ, ti né hẽ bë hetsó nahänh doo. Ti né hẽ tak'ëp baad hadoo P'op Hagä Do matym gó.
1 Peter 5:5 in Nadeb 5 Bëë kä, papuuj hedoo doo, taw'ããts hẽ bë ky dahé Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa hedoo doo. Bë sahõnh hẽ, pahëëw hedoo doo, maruus hedoo doo, wahëh hedoo do na-ããj hẽ, taw'ããts hẽ bë kadad'uu séd demuun bë da hadoo do wë. Sa bahä̃nh bë edoo manä bëëh, hahỹỹ da P'op Hagä Do kyy kerih do her'oot do hyb n'aa: “P'op Hagä Do hyb n'aa wareem kasab'ee do hã. P'op Hagä Do t'yyd mehĩĩn kadad'uu doo, P'op Hagä Do ky enyym sa hã.”
Revelation 2:23 in Nadeb 23 Ỹ dej'ëëp da ỹỹnh hadoo do karapee, tii bä sahõnh hẽ hã ỹ h'yy ka'eeh do jé pad'yyt hẽ habong do rahapäh da, ỹ né hẽ ti t'õp sahõnh hẽ sa h'yyb gó hanäng do hapäh doo, rahyb n'aa newëë do na-ããj hẽ hapäh doo. Rabad'oo do pénh ỹ anoo da ta säm sahõnh hẽ sa hã.